Už o niekoľko dní budeme sláviť sviatok nášho zakladateľa dona Bosca. Nech týchto deväť dní spoločnej modlitby nám všetkým pomôže vymodliť si od dona Bosca umenie svedčiť svojím životom o evanjeliu radosti a múdro vychovávať. Don Chavéz nám k tomu odporúča: "Žime jednoducho. Milujme nezištne. Starajme sa o druhých seriózne.
Príbeh dona Bosca
Svätý Ján Bosco, otec a učiteľ mládeže, ty si toľko pracoval pre spásu duší, buď nám vodcom, aby sme hľadali svoje duševné dobro a spásu blížneho. Pomáhaj nám plniť si dobre svoje povinnosti, premáhať náruživosti a ľudské ohľady. Nauč nás milovať Ježiša, Pannu Máriu Pomocnicu a Svätého Otca, rímskeho pápeža. Vypros nám šťastlivú hodinu smrti, aby sme prišli k Tebe do neba.
Don Bosco
Deviatnik k Donovi Boscovi
Modlitba deviatnika slúži na to, aby sme sa dobre pripravili na sviatok sv. Jána Bosca, ktorý sa slávi na celom svete 31.1.2022. Deviatnik je aj príležitosťou vyprosiť si niečo u nášho Pána Ježiša prostredníctvom orodovania dona Bosca.
- Pomodli sa ho najlepšie ráno, aby bolo dosť času na splnenie predsavzatia.
- Začni modlitbou Otče náš..., Zdravas´ Mária..., Sláva Otcu...
- Prečítaj si zamyslenie na deň, porozmýšľaj ako si na tom ty a inšpiruj sa predsavzatím...
Text zamyslení Deviatnika "Dobrotivosť dona Bosca" pripravil aj tohto roku náš spolubrat don František Kubovič SDB.
Život dona Bosca
Don Bosco sa narodil v roku 1815 v malej osade Becchi, neďaleko Turína. Otec bol roľník, matka domáca. Boh ho obdaril mimoriadnymi darmi: citlivým srdcom, pevnou vôľou, vynikajúcou pamäťou i nevídanou fyzickou silou. Od malička bol známy srdečnosťou, priateľskosťou, dobrotou, zbožnosťou a záujmom o ľudí. Kadiaľ chodil, šíril radosť a veselosť. No v centre jeho záujmu bolo pomôcť mladým ľuďom, najmä tým najchudobnejším. Do výchovy vniesol originálny preventívny systém. Bol majster v komunikácií a v rozprávaní príbehov.
1. deň
Don Bosco nemal ešte ani dva roky, keď jeho otec po návrate z práce vošiel spotený do chladnej pivnice. Dostal horúčku a následne zápal pľúc. Po niekoľkých dňoch ho choroba skosila. Prijal sviatosti, povedal manželke aby dôverovala Bohu a umrel ako 34-ročný. Bolo to 12. mája 1817. Na tieto dni sa donovi Boscovi zachovala prvá spomienka jeho života. Janko stratil otecka, ale možno práve preto pochopil, aký dôležitý je otec v rodine. Preto aj počas celého svojho života vytváral rodinné ovzdušie a mnohým mladým ľuďom sa stal otcom.
2. deň
Deväťročný Janko Bosco mal sen v ktorom sa ocitol na veľkej lúke plnej chlapcov. Jedni sa hrali, druhí sa bili a riadne nadávali. Janko medzi nich vletel a chcel ich ručne - stručne poučiť, ako sa majú správať. No vtom sa mu zjavil mladík - Ježiš, ktorý mu povedal, že nie bitkou, ale láskavosťou ich treba meniť. Keď sa Janko rozplakal a vyhováral, že to nedokáže, objavila sa nádherná pani. Usmiala sa na Janka, kývla rukou a z chlapcov sa stali capy, psy, mačky, medvede a iné zvery. Kývla ešte raz a z tých istých mladíkov sa stali pokorné ovečky. A zmeniť ich, to bolo poslanie pre Janka. A vznešená pani ešte dodala: „buď pokorný, statočný a silný.“ A keď Janko opäť trochu rumázgal, dodala: „ja ti budem učiteľkou.
3. deň
Každý človek má nejaký sen a verí, že ak sa mu splní, bude šťastný a naplní sa radosťou. No pravdu povediac, mnohé sny sú aj prízemné, plné žiadostivosti, egoizmu. Janko Bosco mal vznešený sen - chcel sa stať kňazom. Ale cesta ku kňazstvu nebola ľahká. Bol už starší, nemal základnú školu, bol chudobný... No našli sa dobrí ľudia, ktorí mu pomohli. Po základných štúdiách sa dostal do kňazského seminára. Ale starosť o mladých nezanedbával. Jeho veľký sen stať sa kňazom sa naplnil v júni 1841.
4. deň
Raz sa don Bosco chystal na svätú omšu, keď vtom do sakristie vošiel akýsi mladík... Kostolník sa ho pýta: „Vieš miništrovať?“ „Nie,“ odpovedal chlapec. „Tak čo tu robíš, ty darebák...?“ Kostolník schytil zhasinák a začal chlapca mlátiť hlava nehlava. „Čo to robíte!?“ skríkol na neho don Bosco. „Prestaňte, je to môj priateľ!“ Kostolník prestal chlapca biť, ale neprestal na neho gániť. „Poď na svätú omšu,“ pozval mladíka don Bosco. „Potom sa porozprávame.“ Aj sa tak stalo. Po omši sa don Bosco pýtal mladíka: „Ako sa voláš?“ „Bartolomej Garelli.“
5. deň
Don Bosco žil v čase, kedy sa spúšťala vedecko-technická revolúcia, Taliani bojovali za zjednotenie krajiny, viedli vojny s Rakúsko-Uhorskom. Všade boli siroty, chudoba, kriminalita a iné zlé vplyvy, ktoré negatívne ovplyvňovali mládež. A vláda sa s mladými nemaznala. Mnohí z nich sa dostali do žalárov, ba aj na šibenicu. Don Bosco z okna svojej izby videl na miesto, kde ich popravovali. I preto chodil za nimi do väznice, aby im pomohol. A tu mu vznikla myšlienka, že musí urobiť všetko preto, aby sa mladíci do basy a na popravisko nedostali.
6. deň
Vojny, chaos, nepokoje, revolúcie. A u dona Bosca sú stovky mladých. Zrazu v ktorejsi "vládnej" hlave vzniklo: „Čo ak sa vzbúria?“ I dožičili oratóriu policajný dohľad. A keďže vláda to bola osvietenecká, teda protináboženská, zakázala mnohé rehole. Ale vzbura z oratória na Valdoccu neprichádzala. Ba práve naopak. Vychádzali odtiaľ seriózni, vzdelaní a morálne založení mladí ľudia. Veď don Boscovým cieľom bolo vychovať dobrých kresťanov a statočných občanov.
7. deň
Don Bosco hovorieval: „keď sa spája zlo, musí sa mu postaviť hrádza. Musia sa spájať aj tí, ktorí chcú dobro.“ A tým, čo nevedeli ako na to, ale tiež chceli niečo dobre pre mladých urobiť, hovorieval: „majte radi to, čo majú radi mladí.“ Samozrejme, okrem hriechu. Don Boscov srdečný, otvorený, radostný štýl komunikácie priťahoval mnohých ľudí a začali mu pomáhať.
8. deň
Don Bosco mal presvedčenie, že dobrotivý Boh každého človeka k niečomu povoláva a dáva mu aj poslanie, ktoré má počas života na zemi naplniť. Keď videl mladého človeka, často si kládol otázku: „čo s ním plánuje Boh?“ a pomáhal mu toto poslanie aj realizovať. Uvedomil si, že v saleziánskom duchu je potrebné venovať sa aj dievčatám. A spolu s Máriou Dominikou Mazzarellovou zakladá Dcéry Márie Pomocnice kresťanov (FMA).
9. deň
Panna Mária už v detstve usmernila donovi Boscovi život, aby pomáhal mládeži. A on sa stal jej synom. Mal k nej veľkú úctu. Najprv ju vzýval pod titulom Tešiteľka, potom Nepoškvrnená, a nakoniec ako Pomocnicu kresťanov. Jeho výrok: „dôverujete Panne Márii a uvidíte, čo sú zázraky,“ svedčí o jeho láskavom a srdečnom vzťahu k nej. Mali taký dôverný vzťah, že s jej pomocou dokázal robiť zázraky.
Dominik Savio - vzor pre mládež
Priatelia, v spoločnosti máme dosť inžinierov, ekonómov, právnikov, sociológov, hercov, spevákov, modeliek, futbalistov, športovcov, influencerov, blogistov, yuotouberov a všelijakých celebrít… ale veľmi, veľmi potrebujeme svätcov. A mladík Dominik Savio bol takýto! Malý vzrastom, duchom obor! Ukazuje nám, ako nadšene môžu žiť evanjelium mladí ľudia. Ako môžu s hrdosťou a svätosťou vchádzať do dospelosti a radostne i sväto zvládnuť pubertu!
Dominik Savio
Deviatnik k Dominikovi Saviovi
Ponúkam vám deviatnik, v ktorom sa môžeme zamyslieť nad vlastnosťami Dominika Savia a keďže nám Pán doprial dostatok času, môžeme si aj precvičiť niektoré jeho „ťahy“. Deviatnikom prosme za našich miništrantov, ktorí službu Bohu a ľuďom museli prispôsobiť na prostredie, v ktorom momentálne sú. Na mnohé krásne veci nasýpala moderná doba veľa slov, takže ich musíme opäť vyhrabať na povrch. Čo je teda ten deviatnik? Je to pobožnosť, ktorá trvá deväť dní. Môžeme sa ňou pripraviť na nejaký sviatok, alebo o niečo prosiť… Za deväť dní by nás mali v nebi počuť. Dominik Savio má sviatok 6. mája. Vtedy sa mu otvorili brány neba a zvítal sa s nebešťanmi. Deväť dni aj my skúsime zisťovať, čo žil, že ho to priviedlo do inej „dimenzie“- do neba… Deviatnik teda môžeme odštartovať 27.
V čom bol Dominik taký dobrý, že by nám mohol „helfnúť“, teda pomôcť? Ak ste starší a pozriete na tie svoje ratolesti a ihneď vám vykĺzne povzdych… To práve môže byť úmysel deviatnika. Modlitby matiek i otcov majú v Dominikovi ohromného pomocníka. Môže im našepkať, aké vlastnosti by mali mať ich domáce okrasy. Pre miništrantov je Dominik „bezkonkurenčná“ podpora. Ideš na prvé sväté prijímanie? Dominik je vzorom, ako to zvládnuť. Ideš na birmovku? A že prečo o tom všetkom vy neviete? A čia je to chyba? Dominikova isto nie… Len tak mimochodom, aké „idoly“ máte povešané na plagátoch v izbe?
Ponuka na deň pozostáva z príbehu, pár myšlienok na zamyslenie, z modlitby k Dominikovi Saviovi, z Otčenáša a najkratšej mariánskej pobožnosti - troch Zdravasov. Deviatnik si možno vykonať sám, v izbe, ale môžeme ho robiť aj v skupinke či rodine, kde „potiahne“ jeden druhého. Takže tu je pokrm pre dušu.
Život Dominika Savia
Dominik Savio sa narodil 2. apríla 1842 v dedinke Riva, neďaleko Turína. Rodičia boli roľníkmi, ale otec si privyrábal kováčstvom a mama krajčírstvom. Dominikova túžba byť blízko pri Ježišovi ho veľmi skoro priviedla k miništrovaniu. V roku 1854 sa stretáva s donom Boscom. Zariadil mu to duchovný otec z jeho dediny. Ten totiž vedel, že Dominik sa chce stať kňazom a správne usúdil, že don Bosco mu v tom môže pomôcť. Svätca chlapec ihneď zaujal. Mal veselý úsmev, bystrý postreh, vysokú inteligenciu, pevnú vôľu a zmysel pre duchovné veci. A Dominik sa hlásil na vrátnici už v októbri 1854. Čoskoro sa stal dušou oratória. S chlapčenským nadšením, s geniálnou vynaliezavosťou šíril lásku k Ježišovi a Márii. Bol akýmsi priekopníkom, ukazovateľom, ako sa dá s nimi „normálne“ žiť. Žil akoby ich videl. Dominik bol normálny chlapec, ktorý sa zapájal do hier, do zdravých huncútstiev, dobrodružných výprav… Vedel sa od srdca smiať, výskať plný radosti, povzbudzovať druhých… A robil to bez falše. Jeho chlapčenská rýdzosť bola ozdobou jeho charakteru! Mal nesmiernu odvahu, čo sa prejavilo aj v udalosti, keď Turín zachvátil mor a on išiel pomáhať chorým. Nešpekuloval, nerobil to uplakane, či s bedákaním! Naopak! Keď Dominik vchádzal do veku, kedy chlapcami máva puberta, pochopil, že čistota je nesmierny poklad. Dominik vedel spolupracovať a intenzívne sa zapájal do apoštolátu. V roku 1855 mal don Bosco kázeň o svätosti. Dominik si ju pozorne vypočul a potom sa rázne rozhodol: „Musím, chcem sa stať svätým!“ Išiel na to svojou metódou. Po čase však Dominik ochorel. Jeho choroba sa ťahala a 9. marca 1857 zomiera. Zvesť o ňom sa rozšírila po celom svete a Dominik sa stal vzorom pre milióny chlapcov. Začal sa proces jeho svätorečenia a tu vznikla otázka: „Môže byť človek svätý v takomto mladom veku?“ Odpoveďou bolo uznanie jeho hrdinských čností a v roku 1950 ho Pius XII. vyhlásil za blahoslaveného.
1. deň
Ako často zaznievalo v rodine Saviovcov: „Dominik, ideš dnes miništrovať?“ A to malé chlapča odpovedalo: „Pravdaže, veľmi sa teším…“ A už aj sa zberal do kostola. U Dominika je pozoruhodné, že sa už ako päťročný naučil miništrovať. Čo je na tom zvláštne? Že aj dnes máme takýchto chlapcov? No pozor, pozor. Na všetky kňazove modlitby sa vtedy muselo odpovedať po latinsky. A nebolo ich málo. A predstavte si, on to už v tomto veku zvládol. Keď mal šesť rokov, začal chodiť do školy. Aj tu bol vzorom pre iných. Mal bystrý úsudok, spoľahlivú pamäť, pevnú vôľu i dobré správanie. A z rozhovorov vedel vybrať to najpodstatnejšie. V tom čase k prvému svätému prijímaniu pristupovali dievčatá a chlapci až po dovŕšení dvanásteho roku. Mojimi priateľmi budú Ježiš a Mária.
2. deň
Dominikovým veľkým dňom bol 3. október 1854. Stál pred donom Boscom a radostne sa pustil s ním do rozhovoru. Rozprávali sa o všeličom. Po čase z Dominika vyšlo: „Tak čo, vezmete ma do Turína?“ Don Bosco odpovedal huncútsky i tajomne: „Zdá sa, že si dobrá látka.“ Naznačil tým, že by z Dominika niečo mohlo byť a pokračoval: „Môžeme z nej ušiť pekný oblek a darovať ho Pánovi.“ Dominik nadšene vykríkol: „Súhlasím! A ak ja som látka, vy buďte krajčír! Urobte zo mňa pekný oblek pre Ježiša.“
3. deň
Dominik sa v oratóriu raz-dva zaradil medzi chlapcov. Ba čoskoro sa stal dušou oratória. A bolo treba, lebo o bitky medzi chlapcami ani v časoch, kedy žil Dominik, nebola núdza. Zvyčajne to začalo nevrlými pohľadmi, potom pokračovalo ironickými poznámkami. Na rad prišla škaredá prezývka a ostrí chlapci už aj boli v sebe. Ak sa to na prvýkrát nedoriešilo, chlapci si dohodli súboj. Vraj „férovku“. Tak tomu malo byť aj v ten deň na lúke, za plotom oratória. Dvaja „kohúti“ sa rozhodli vyrovnať si medzi sebou účty. A bitka to mala byť podľa ich slov: „Na život a na smrť!“ Smrtiace nástroje síce boli z doby kamennej, ale boli účinné. Bitkári sa mali totiž tĺcť kameňmi.
4. deň
Keď Dominik kráčal mestom, veľmi si dával pozor, aby sa jeho zrak nekŕmil nečistými vecami. Včas dokázal sklopiť zrak, alebo obrátiť nečisté poznámky niektorých chlapcov iným smerom. Chlapci to zbadali a aj mu to zazlievali: „Pozri sa na tie plagáty raz aj ty! Veď na čo máš oči, keď sa na nič nepozeráš?“ Ale Dominik s veľkým pokojom odvetil: „Oči mám na to, aby som sa nimi pozeral na tvár našej nebeskej Matky, Panny Márie, keď sa k nej s Božou pomocou dostanem do neba.“ Povedal to jednoducho a vyrovnane. Aj to svedčilo, že Dominik bol v duši veľmi čistý mladík.
5. deň
Turín ovládla zubatá. Teda k slovu i k činom sa hlásila „tetka smrtka“. A činila sa! Nevyberala si, napadla ulicu za ulicou, dom po dome. Ako k tomu došlo? Mesto sa rozrástlo, hygiena sa nedodržiavala, všade sa kopili smeti, odpadky… Potkanom a iným hlodavcom sa darilo a vo vzduchu visela otázka: Kedy niečo vybuchne? Nešťastie nenechalo na seba čakať a v roku 1854 sa rozšírila v meste cholera. Šľachta a boháči utekali na parádnych kočoch do vidieckych sídel. Kto mohol, z mesta utiekol. Ale mnohým sa to nedalo. Chudobní, starí a nevládni zostali v meste. Chorí veľmi trpeli. Boli opustení, hladní, smädní… a ľudia sa im báli pomôcť, aby sami nedostali „čiernu“ chorobu.
6. deň
Dominik mal rád ľudí, ale nadovšetko miloval Ježiša a Máriu. Mal mimoriadnu úctu k Ježišovi vo Sviatosti Oltárnej. Je známe, že dlho zostával po svätom prijímaní v kostole a ďakoval za to, že mohol prijať Ježiša do svojej duše. Raz sa stalo, že neprišiel ani na raňajky… Ba ani na obede ho nikto nevidel. Jeho kamaráti ho začali hľadať a keď ho nenašli, zvestovali „mimoriadku“ donovi Boscovi: „Don Bosco, Dominika niet!“ „Akože niet?,“ čudoval sa don Bosco. „Od omše ho nikto nevidel…“ zvestoval s vypučenými očami posol zvesti. Don Bosco sa zamyslel a potom povedal len jediné slovo: „Aha…“ Vedel, kde ho nájde. Išiel do kostola a Dominik tam bol. Ale v akom stave…! Vznášal sa nad zemou, akoby ho niečo priťahovalo k nebu.
7. deň
Don Bosco raz kázal o svätosti a hovoril o nej asi takto: „Viete, stať sa svätým nie je vôbec ťažké. Ba naopak, je to ľahké. Len treba chcieť.“ Keď to Dominik počul, pevne sa rozhodol: „Za každú cenu sa chcem, ba musím stať svätým!“ Myslel si, že to dosiahne zvláštnym umŕtvovaním. A tak začal konať. Dával si do postele polená, do topánok kamienky, rozdával svoje jedlo druhým… Našťastie to don Bosco zbadal a múdro ho usmernil.
Slovo o pohoršení
Slovo pohoršenie znamená osídlo a pohoršlivý je ten, kto slovami a skutkami dáva druhým príležitosť uraziť Boha. Pohoršenie je ohromným hriechom, pretože kradne Pánu Bohu duše, ktoré on stvoril pre nebo a ktoré boli vykúpené predrahou krvou Ježiša Krista. Kto pohoršuje, kradne duše pre diabla, ktorý ich zavedie do pekla. A ten čo pohoršuje, môže sa právom nazvať sluhom satanovým. Keď diabol nemôže svojím umením získať niektorého mladíka, poslúži si človekom, čo dáva pohoršenie. Čím viac ľudí ho pritom pozoruje, tým väčšia je jeho vina. Títo nešťastníci zabúdajú, čo o nich povedal Božský Spasiteľ: Vzal dieťa na ruky, obrátil sa k zástupu, ktoré ho počúvali a povedal: Beda tomu, kto pohorší jedného z týchto mojich maličkých, ktorí vo mňa veria. Žiaľ, pohoršenia síce musia prísť, ale beda tomu, skrze koho pohoršenie prichádza. Keby bolo možné odstrániť zo sveta pohoršenia, koľko duší by prišlo do raja a naopak, koľko ich spadne do pekla práve pre pohoršenie. Isté dieťa útleho veku, keď počulo pohoršlivé reči, povedalo tomu, kto ich hovoril: Zmizni odtiaľto, ty zlorečený diabol!
Drahí mladíci, ak chcete byť pravými priateľmi Ježiša a Márie, musíte nie len vyhýbať tým, čo dávajú pohoršenie, ale sa aj dobrým príkladom pričiniť a naprávať zlo, ktoré oni spôsobili dušiam. Ó, ako mnoho vrstovníkov vás bude nasledovať na ceste do neba. Aj vy budete istí, že sa dostanete do ich spoločnosti, pretože ako hovorí sv. Augustín: Ten čo sa pričiní o spásu jednej duše, môže odôvodnene dúfať v spásu svojej vlastnej.
Zamyslenie o radosti
V Ježišovi sa nám Boh zjavil, ako „Boh radosti“. Samotné evanjelium je „radostná zvesť“, ktorá začína blahoslavenstvami. Ježiš ich nielen ohlásil, ale aj žil, a tým nám ukázal ako nadobudnúť pravú radosť. Je to radosť, ktorú treba trpezlivo hľadať . Nachádza sa v poslušnosti voči Otcovi. Treba ju postupne nadobudnúť. Nedosiahneme ju hneď, bez dlhého a občas ťažkého boja, ale Ježiš pozná tajomstvo, ako zvíťaziť. Blahoslavenstvá, ktoré sú „opisom Ježišovej tváre“ sú mapou tejto cesty. Celý život dona Bosca je „evanjeliom radosti“. Nejde tu len o nejaký krátkodobý pominuteľný pocit zábavy a veselosti, ale o vnútornú silu, ktorá odolávala ťažkostiam života. Radosť je spoločenstvo, kde sa premieňame na pokrm pre druhého. Nie je to len chvíľkový pocit, ale stávame sa stálym dobrom, v každom okamihu života.
Sväté písmo:„Ustavične sa radujte v Pánovi!