Sv. Jozef ako hlava Svätej rodiny si zasluhuje osobitnú úctu. O jeho živote je však veľmi málo informácií, čo možno vidieť aj pri čítaní Svätého Písma. Avšak aj z tých málo informácií je zrejmé, že sv. Jozef bol pestúnom Pána Ježiša a pred zákonom bol jeho otcom a manželom Panny Márie.
Svätý Jozef s Ježiškom
Skromné zmienky v Svätom písme
Zmienky o osobe sv. Jozefa sú v Svätom písme veľmi skromné. Je to pochopiteľné, lebo v centre evanjeliových textov je postava a učenie Ježiša Krista. Evanjelista Ján uvádza, že v rozhovore s Natanaelom Filip spomenul: „Našli sme toho, o ktorom písal Mojžiš a Proroci, Ježiša, Jozefovho syna z Nazareta.“ (Jn 1, 45). Zmienka teda nie je zameraná na osobu Jozefa, ale na miesto pôvodu - Nazaret, ktorý podľa všetkého nemal v regióne Galiley dobrú povesť. Podľa názoru odborníkov Nazaret mal iba niekoľko stoviek obyvateľov a v tej dobe bol bezvýznamnou vidieckou lokalitou. Evanjelista Marek spomína len to, že Ježiš bol tesár, syn Márie (porov. Mk 6, 3).
Vieme o ňom veľmi málo, len to, čo je o ňom napísané v Sv. Písme. Pochádzal z Dávidovho rodu, to znamená, že z rodu Kráľa Dávida, ktorého otec býval v Betleheme. Tu sa zaiste narodil aj Jozef. Hoci pochádzal z kráľovského rodu, bol veľmi chudobný, presťahoval sa do Nazaretu kvôli práci- bol tesár. V Nazarete sa zasnúbil s dievčaťom menom Mária. Nevieme koľko rokov mal Jozef, keď sa zasnúbil. Svätí otcovia tvrdia, že už bol v pokročilom veku. Sväté písmo hovorí, že Panna Mária bola už zasnúbená s Jozefom, keď jej archanjel Gabriel zvestoval, že sa stane Božou matkou. Tajomstvo Božieho Syna však malo zostať pred ľuďmi skryté. Sprvoti o ňom nevedel ani Jozef.
Jozef ako manžel Márie a zákonný otec Ježiša
O Jozefovi vieme, že bol najskôr snúbencom a potom manželom Márie. Tieto dve evanjeliá veľmi jasne vysvetľujú, že Jozef nie je biologickým otcom Ježiša a k jeho počatiu došlo zázračným spôsobom bez prispenia muža. Rodokmeň v 1. kapitole Matúšovom evanjeliu odráža vtedajšie myslenie, keď spoločnosť bola postavená na otcovi ako hlave rodiny. Odovzdávanie života a viery sa dialo „cestou otca“. Tento patriarchálny model je v štruktúre rodokmeňa porušený jediný raz práve v prípade Ježiša Krista, keď čítame: „Jakub mal syna Jozefa, manžela Márie, z ktorej sa narodil Ježiš, nazývaný Kristus.“ (Mt 1, 16) Ak by evanjelista chcel zachovať predpokladanú schému, napísal by „Jozef mal syna Ježiša“. V texte je však Jozefovi odňaté sloveso vyjadrujúce splodenie a priradené Márii. Ježiš sa narodil z Márie. Ježišovo narodenie je zázračné. Jeho otcom je Boh.
Avšak je tiež potrebné zdôrazniť, že Jozef je vo vzťahu k Ježišovi jeho legálnym otcom. Ak pri zvestovaní Ježišovho narodenia sa píše, že dieťa bude „Emanuel“ = „Boh s nami“, tak aj o Jozefovi môžeme povedať, že objavil túto Božiu lásku a dokázal byť manželom a otcom, ktorý neodišiel, ale bol s Máriou a Ježišom. Podľa židovského náboženstva bol to otec, ktorý pri obriezke oznamoval meno svojho dieťaťa. Môžeme predpokladať, že to tak bolo aj pri Ježišovej obriezke na ôsmy deň po jeho narodení. Pri obetovaní Ježiša a pri jeho nájdení v chráme Jozef stojí po boku Márie. Evanjelista Lukáš hovorí, že Simeon požehnal Ježišových rodičov (Lk 2, 34). Keď sa 12 ročný stratil v chráme, matka Mária povie: „Tvoj otec i ja sme ťa s bolesťou hľadali.“ (Lk 2, 48). Jozef je označený výrazom „tvoj otec“ a hovorí sa o bolesti pri hľadaní.
Svätý JOZEF 💙 pestún Ježiša Krista
Jozefovo remeslo a ekonomické podmienky Svätej rodiny
Evanjelista Matúš hovorí, že Ježiš bol „tesárov syn“ (porov. Mt 13, 55). Grécky jazyk, v ktorom boli napísané všetky novozákonné spisy, používajú výraz „tekton“. Zvyčajne to označuje stolára, alebo jednoducho remeselníka, ktorý pracuje s drevom od tesárskych hrubých prác až po jemné opracovanie. Toto remeslo bolo v Ježišových časoch veľmi žiadané, lebo v regióne Galilei vznikali nové mestá (napr. Séforis a Tiberias). Na túto skutočnosť je dobré pamätať, lebo rodina potrebovala živobytie.
Sväté písmo hovorí aj o tom, že každý rok Svätá rodina chodievala na púť do Jeruzalema. Bolo to možné len v tom prípade, že úspory jej to umožnili. Pri obetovaní v chráme na 40. deň po Ježišovom narodení rodičia priniesli ako obetný dar pár hrdličiek. Zvyčajne sa obetoval jednoročný baránok. Mojžišov zákon však pamätal aj na menej majetné rodiny a umožnil im obetovať dva holúbky alebo dve hrdličky (porov. Lv 12, 8). Ježiš teda vyrastal v skromných ekonomických podmienkach.
Náboženská formácia Ježiša
Bolo bežné, že otec mal na starosti aj náboženskú formáciu syna, ako zase matka niesla zodpovednosť za ľudskú a náboženskú formáciu dcér. Môžeme si teda predstaviť, ako Jozef učil Ježiša prvé modlitby, rozprával mu príbehy vlastného národa, učil ho sláviť náboženské sviatky a vysvetľoval Božie prikázania. Každú sobotu kráčali uličkami Nazareta do tamojšej synagógy. Približne od 12. roku života sa spolu s rodičmi Ježiš zúčastňoval aj pravidelných pútí do chrámu v Jeruzaleme. Veľkou pomocou pri odovzdávaní viery bol aj život Jozefa a Márie skrze konkrétne skutky. Sväté písmo nám podáva o Jozefovi a Márii obraz mimoriadne zbožných ľudí, ktorí zachovávali predpisy Pánovho zákona. Boli zasnúbení, ale nežili ešte v jednej domácnosti. Bolo to možné až po svadbe presne podľa toho, ako to požadoval Mojžišov zákon. Svadba sa konala zvyčajne do jedného roka po zásnubách. Obdobie jedného roka bol prípravou na spoločný život. Žena po svadbe odchádzala z domu otca a bývala v dome svojho manžela.. Manžel sa staral o živobytie a manželka viedla domácnosť. Jozefov dom v Nazarete sa teda stal príbytkom Svätej rodiny.
Jozef tesár
Jozefova poslušnosť a starostlivosť o rodinu
Z udalostí vo Svätom Písme vidíme, že Jozef a Mária stále konajú to, čo káže Pánov, resp. Mojžišov zákon, (lebo Pán Boh ho dal Izraelitom prostredníctvom Mojžiša na vrchu Sinaj). Evanjelium podľa Matúša pri Jozefovi viackrát používa slovo „vziať“. Jozef si vzal Máriu za svoju manželku. Pred prenasledovaním Herodesa Jozef vzal svoju manželku a dieťa a utiekol do Egypta, aby po Herodesovej smrti znova vzal manželku a dieťa a vrátil sa do Izraela a usadil sa v galilejskom Nazarete. V tejto súvislosti je potrebné všimnúť si aj ďalší drobný, ale krásny detail, ktorý vystihuje Jozefovu povahu. Výraz „za noci“ nie je len časový údaj. Má hlbokú symboliku. Jozef je skutočne Ježišov otec a to síce nie v biologickom význame, ale otec ako ten, ktorý stráži a chráni svoju rodinu. Sväté písmo tak k jemnosti matky Márie, bezbrannosti dieťaťa Ježiša kladie aj obetavosť, odvahu, odhodlanie, múdrosť a prezieravosť otca Jozefa. Aj z tohto dôvodu je svätý Jozef patrónom rodín.
Jozef ako patriarcha
Evanjelista Matúš sa pozerá na osobu a konanie svätého Jozefa očami Starého zákona. Na začiatku Ježišovho rodokmeňa v jeho evanjeliu stojí patriarcha Abrahám a na konci je to „patriarcha“ Jozef. Preto aj do modlitieb o svätom Jozefovi vkladáme oslovenie „patriarcha“. Abrahám je známy svojou vernosťou a poslušnosťou voči Bohu. Poslúcha Boží hlas a odchádza z rodnej krajiny do krajiny Kanaán (porov. Gn 12). Poslušne plní Boží príkaz, aby obetoval svojho syna Izáka (porov. Gn 22). Podobným spôsobom je vyobrazená Jozefova poslušnosť Božím príkazom. Poslušne plní Božiu vôľu a prijíma Máriu, svoju manželku, a jej dieťa. Berie malého Ježiša a jeho matku a odchádza do Egypta, aby sa odtiaľ po istom čase poslušne vrátil do Palestíny. Putovanie Jozefa pripomína starozákonné putovanie patriarchov Abraháma, Izáka, Jakuba a Jozefa, ktorí taktiež zišli do Egypta, aby sa napokon vrátili a usadili v zasnúbenej krajine. Jozef je napokon označený ako spravodlivý muž, čo je vlastnosť, ktorú udeľuje Kniha Genezis patriarchovi Abrahámovi (porov. Gn 6, 9). Do popredia tak má vystúpiť jeho poslušnosť Božiemu slovu.
Patriarcha Jozef Egyptský, jeden z dvanástich synov patriarchu Jakuba, ktorého mal jeho otec najradšej spomedzi svojich synov, bol bratmi predaný zo žiarlivosti do egyptského otroctva (porov. Gn 37). Jozef mával sny a mal aj schopnosť vykladať ich význam. Faraónovi vysvetlil význam slov a predpovedal mu, že po siedmich úrodných rokoch príde sedem rokov neúrody. Faraón ho ustanovil za správcu egyptských sýpok a zmenil mu meno na „Živiteľ zeme“. Preto v tejto charakteristike vidíme podobnosť s novozákonným Jozefom. Matúšovo evanjelium spomína tri Jozefove sny. V jednom mu anjel oznamuje, aby si vzal Máriu za manželku, v druhom, aby utiekol do Egypta a v treťom, aby sa vrátil naspäť do izraelskej krajiny. Môžeme povedať, že Jozef je človekom snov. Je mužom ktorý vie snívať.
Úcta k svätému Jozefovi a jeho smrť
Svätý Jozef sa už nespomína počas Ježišovho verejného účinkovania. Niektorí odborníci usudzujú, že zomrel skôr, než Boží Syn začal ohlasovať Božie kráľovstvo. Tradícia učí, že počas hlásania náuky Ježiša Krista o nebeskom Otcovi (keďže svätý Jozef už nežil) nevznikali zmätočné domnienky, že Ježiš hovorí o Jozefovi. Svätý Jozef sa lúčil s týmto svetom v ovzduší božskej lásky a milosti, v opatere a úteche milovaného Syna a Panny Márie. Aj z týchto naznačených biblických skutočností je zrejmé, že život sv. Jozefa charakterizuje predovšetkým jednoduchosť, tichosť, skromnosť, pracovitosť a vernosť svojmu povolaniu. Žiadne zvláštne zázraky, ktorými by ohromoval svet, len nenápadný, ale plnohodnotný každodenný všedný život v prítomnosti Ježiša a Márie. A toto je hodné nasledovania aj v našich životoch. Sv. Jozef bol hlavou Svätej rodiny. To je bezpochyby jedinečná hodnosť, v ktorej sa mu nik nevyrovná a pre ktorú si sv. Jozef zasluhuje osobitnú úctu. Svätý Ján Pavol II. o sv. Jozefovi povedal: „Hoci je príbeh sv. Jozefa úplne výnimočný, jeho osobnosť môže byť vzorom pre všetkých otcov. Veď Jozef je skutočným otcom Svätej rodiny: aj keď jeho otcovstvo nebolo biologické, predsa nebolo len „náhradné“ či len „zdanlivé“, bolo to autentické ľudské otcovstvo.
Vo Svätom písme neexistuje zmienka o smrti sv. Jozefa, pestúna Ježiša Krista. Samotný svätý Jozef je spomenutý v Novom zákone iba na pár miestach a nikdy nie tak, že by niečo hovoril. Napriek tomu Cirkev verí, že sv. Jozef zomrel skôr, ako bol Ježiš Kristus ukrižovaný. Vychádza sa pritom z dvoch nepriamych okolností.Prvá, že evanjelisti nespomínajú sv. Jozefa pri Ježišovom kríži a druhá, že Ježiš z kríža zveruje svoju matku do opatery apoštolovi Jánovi. Keby Panna Mária mala iné deti, bolo by veľkým hriechom podľa židovských zákonov, ak by sa deti o vlastnú matku nepostarali alebo nechceli postarať. Skutočnosť, že Ježiš zveruje vlastnú matku niekomu mimo vlastnej rodiny, je logickým dôkazom, že Ježiš bol jej jedinou rodinou.Tradícia hovorí, že Jozef zomrel v náručí Ježiša a Márie a preto sa tento spôsob smrti považuje za tú najšťastnejšiu formu a z tohto titulu sa stal patrónom “hodiny šťastnej smrti.”
Aj napriek tomu, že existuje viacero zaujímavých zdrojov tohto príbehu, azda najväčšiu pozornosť si zaslúži mystické dielo “Mystické Božie mesto” od ctihodnej Márii z Agredy zo Španielska. Ide o známu mystičku, rehoľnú sestru, ktorá aj napriek tomu, že neopustila brány konventu bola identifikovaná, vďaka daru bilokácie, ako hlavná misionárka na juhu USA v indiánskych komunitách. V súčasnosti je v procese svätorečenia a jej dielo “Mystické Božie mesto”, dostalo schválenie od viacerých pápežov. V tomto diele prerozprávala podľa videní udalosti z čias života Ježiša Krista a Panny Márie. Ide o súkromné zjavenia a toto dielo patrí medzi najviac prekladané cirkevné knihy. Poslednú hodinu smrti svätého Jozefa opisuje Mária z Agredy nasledujúcim spôsobom:
„Potom sa tento Boží muž obrátil ku Kristovi, nášmu Pánovi, v najhlbšej vážnosti a túžil si k nemu pokľaknúť. Najmilší Ježiš však prišiel k nemu, podoprel ho rukami a hlava mu na nich spočinula. Jozef Ježišovi povedal: Môj najväčší Pán a Boh, Syn večného Otca, Tvorca a Spasiteľ sveta, požehnaj svojho služobníka a stvorenie Tvojich rúk, odpusť, najmilosrdnejší Kráľ, chyby, ktorých som sa v službe dopustil. Velebím Teba a vzdávam Ti večné a vrúcne vďaky za tvoju nevýslovnú blahosklonnosť, že si ma vybral, aby som bol ženíchom Tvoje Matky. Nech Tvoja veľkosť a sláva je mojou večnou vďakou.” Spasiteľ sveta mu následne dal požehnanie a povedal: Nech prebývaš v pokoji a milosti môjho večného Otca a aby si svätým a prorokom, ktorí ťa očakávajú v limbe (miesto, kde sa zdržiavali duše spravodlivých po smrti očakávajúc spasiteľnú obetu Krista, aby sa mohli dostať do neba) priniesol radostnú zvesť o blížiacom sa vykúpení.”Po týchto slovách najšťastlivejší Jozef zosnul a Pán mu zavrel oči, obklopený najmilovanejšou ženou, Pannou Máriou a v objatí Ježiša. Svätý Jozef je považovaný za patróna za blaženú hodinu smrti.
Sviatky svätého Jozefa
- 19.marec
- 1. máj - spomienka sv. Jozefa Robotníka
tags: #svaty #jozef #nazaretsky