Po vzniku Veľkej Moravy nastal progres vo vývoji včasnofeudálnych vzťahov. Ten sa prejavil aj vo výraznejšej funkčnej rôznorodosti hradísk na území západného a stredného Slovenska, ktorá bola určovaná vtedajšími strategicko-vojenskými a politicko-mocenskými atribútmi.
Podstatná časť tohto príspevku je prevzatá z vynikajúceho článku archeológov Drahoslava Hulínka a Michala Čajku uverejneného v časopise Slovenská archeológia v roku 2004.
Funkcie hradísk vo Veľkomoravskom období
V rámci opevnenej polohy sa na hradiskách okrem stavieb fortifikačného a vojenského charakteru nachádzali pozostatky po hospodárskych objektoch (poľnohospodárskeho, remeselno-výrobného a skladového charakteru), obydliach a sakrálnych objektoch. Obydlia boli zahĺbené alebo nadzemné. Zo zahĺbených stavieb sú najrozšírenejšie zemnice s kvadratickým pôdorysom hlavne zrubovej konštrukcie. Stopy nadzemných zrubov sú doložené zo Zvolena (Môťová), Hronského Beňadika, ako aj zo Svätého Jura a Pobedima. Zložitejšie nadzemné stavby, ktoré mohli plniť reprezentatívnu úlohu, poznáme napríklad z Ducového a Bratislavy. Ide o viacpriestorové domy s maltovou či vydrevenou podlahou (Ducové), resp. na kamennej podmurovke (Bratislavský hrad).
Nemalý význam dosahovali opevnené sídliská (okrem refúgií) vo veľkomoravskom období v hospodárskej sfére. Buď priamo v nich, alebo v ich blízkosti sa sústredila remeselná výroba. Osady remeselného charakteru poblíž hradísk sa skúmali predovšetkým v nitrianskej sídliskovej aglomerácii.
Hradiská boli dôležitými centrami obchodu. Mnohé z nich sa nachádzali na pradávnych obchodných tepnách tiahnucich sa povodím Dunaja, prípadne Nitry a Váhu. Pri mnohých opevnených sídliskách sa pravdepodobne nachádzali trhoviská, na ktorých sa v pravidelných časových intervaloch konali pre blízke alebo širšie okolie trhy. Tieto skutočnosti zvýrazňovali význam hradísk vo včasnostredovekej spoločnosti. Mnohé hradiská so svojím okolím a predhradiami boli predstupňom pre formovanie sa neskorších stredovekých miest.
Hodnotenie funkcie hradísk je problematizované neustálou zmenou ich spoločensko-vojenského postavenia. Predpokladá sa, že mnohé svoju určujúcu funkciu spred roku 833 stratili.
Mapa Veľkej Moravy v 9. storočí
Sídliskové aglomerácie
Sídliskové aglomerácie (ich súčasťou bolo centrálne opevnené sídlisko celoštátneho významu) a lokálne správne centrá môžeme do určitej miery stotožniť s označením známym v 9. stor. - civitas. S týmto termínom sa stretávame vo Fuldských análoch v súvislosti s udalosťami z roku 864, pri ktorých sa spomína Devín: „... in auadam civitate, quae lingua gentis ilius Domina". Čiže, aj podľa tejto písomnej informácie vo veľkomoravskom prostredí jestvovali významnejšie správne centrá.
Na území stredného a západného Slovenska status centrálneho opevneného sídliska celoštátneho významu mali lokality Nitra-Hrad, Bratislava-Hrad, Bratislava-Devín-Hrad. Tieto hradiská boli súčasťou sídliskových aglomerácií predmestského typu, ku ktorým ešte patrili hradiská plniace aj inú funkciu, najmä strážnu. Okrem toho súčasťou sídliskovej aglomerácie boli predhradia, aj opevnené: Nitra-Na vŕšku. Strediskami, kde sa v sídliskovej aglomerácii koncentrovala remeselná produkcia, boli tiež osady so špecializovanou výrobou. Dôležité postavenie v rámci sídliskových aglomerácií mali aj roľnícke osady zabezpečujúce poľnohospodársku produkciu. Povinnosťou obyvateľstva týchto otvorených sídlisk bolo starať sa o údržbu fortifikácií, pričom v čase nebezpečenstva im okolité opevnené plochy poskytli ochranu.
Centrálne hradisko, ktoré bolo súčasťou sídliskovej aglomerácie, malo vysoký politický význam, pričom dokonca mohlo byť prechodným sídlom panovníka. Sídliskové aglomerácie predmestského charakteru boli predovšetkým mocenskými, politickými a správnymi centrami. Veľkomoravské sídliskové aglomerácie predmestského typu však určite patrili aj medzi religiózne strediská. Na každej z nich sa našli pozostatky (v prípade Nitry aj doklad v písomných prameňoch) sakrálnych architektúr postavených v 9. stor. Táto situácia v Nitrianskom kniežatstve bola obdobná ako na Morave. Tam sa sídliskové aglomerácie nachádzali napríklad v Mikulčiciach, v Starom Meste (Veligrad?) a v Pohansku pri Břeclavi. Moravské sídliskové aglomerácie v Mikulčiciach a v Starom Meste môžeme charakterovo stotožniť s prvotnými včasnostredovekými mestami. Na Slovensku sa za sídliskovú aglomeráciu tohto druhu považuje Nitra. V tomto ohľade sa dá uvažovať aj o velkých sídliskových oblastiach v Bratislave a Bratislave-Devíne.
Nitra ako centrum sídliskovej aglomerácie
Z uvedeného vyplýva, že najvýznamnejšia sídlisková aglomerácia na území dnešného Slovenska sa nachádzala v súčasnej Nitre, pričom pokračovala v tradícii významného včasnofeudálneho centra z čias Pribinovho kniežatstva. V období veľkomoravského štátu ju okrem neopevnených sídlisk remeselne-výrobného alebo poľnohospodárskeho charakteru tvorilo hradisko centrálneho významu na hradnom kopci, ale aj jeho predhradie Na vŕšku a dve opevnené sídliská s možnou strážnou funkciou v polohách Lupka a Martinský vrch. Ako refúgium možno využili pôvodom praveké hradisko na vrchu Zobor a polohu Šibeničný vrch. Jadrom nitrianskej sídliskovej aglomerácie bol osídlený priestor neagrárneho charakteru, ktorý predstavovali polohy Hrad (vlastne celý hradný kopec), Na vŕšku a další areál dnešného Starého Mesta.
Nitra okrem významnej politicko-mocenskej a hospodárskej funkcie spĺňala úlohu duchovného strediska s písomne doloženým biskupstvom. V rámci Veľkej Moravy mala Nitra špecifické postavenie - bola najvýznamnejším centrálnym sídliskom nitrianskej časti Veľkej Moravy. V nej pred svojím nástupom na vladársky veľkomoravský stolec sídlil Svätopluk ako údelné knieža v Nitriansku, ktoré si po roku 833 zachovalo určitú autonómiu v rámci tejto západoslovanskej ríše. Nitriansko plnilo funkciu údelného kniežatstva v rámci Veľkej Moravy.
Podľa autora Ibn Rustu sa za mestá v jeho ponímaní považujú iba dve - VábNít (bez väčších pochybností prekladané ako Nitra) a DžirVáb - sídlo kniežaťa kniežat (najčastejšie prekladané ako Veligrad). Inými slovami aglomerácie, ktoré sa v 9. storočí svojou rozlohou a infraštruktúrou podobali na mestá.
Problém Devína a Bratislavy ako sídliskových aglomerácií
Existencia sídliskovej aglomerácie sa ako problematická javí v oblasti Devína. Jej súčasťou okrem otvorených sídlisk a pohrebísk (napríklad poloha Za kostolom) bolo centrálne hradisko nad sútokom Moravy s Dunajom a dve strážne opevnené sídliská v Devínskej Novej Vsi (Nad lomom a Na pieskach). Na význam Devína vo veľkomoravskom období upozorňujú Fuldské anály. Môžeme hypoteticky uvažovať, že devínsky sídliskový priestor spolu s bratislavským tvorili jednotnú sídliskovú aglomeráciu v rámci oblasti Bratislavskej brány. Devín sa tiež zvykne považovať iba za špecifické pohraničné sídlo feudála, ktorý si tu dal postaviť sakrálnu stavbu (Štefanovičová). Okrem týchto názorov môžeme uvažovať aj o inom spoločenskom postavení Devína. Pozostatky kamennej architektúry z 9. stor., hroby z druhej polovice 9. stor., veľkomoravské pohrebisko v dnešnej obci v polohe Za kostolom a existencia dvoch hradísk v Devínskej Novej Vsi umožňujú interpretovať funkciu devínskej sídliskovej oblasti ako samostatnej aglomerácie s významnejším spoločenským a náboženským zázemím. Interpretáciu tejto sídliskovej oblasti ako aglomerácie predmestského typu môže podporiť aj jej súvis s moravskou časťou Veľkej Moravy.
Treba si tiež uvedomiť, že v tom čase bolo koryto Dunaja aj so svojimi ramenami medzi Devínom a Bratislavou oproti súčasnému stavu značne vodnatejšie. Z týchto dôvodov bol asi 6 až 8 km dlhý úsek ľavého brehu Dunaja medzi Karlovou Vsou a Devínom ťažko prekonatelným terénom, na ktorý bezprostredne nadväzovali svahy Malých Karpát (masív Devínskej Kobyly). Daný úsek mohol na vtedajšie technické možnosti tvoriť ťažšie zdolateľnú prírodnú prekážku. Tieto skutočnosti sú v menšej miere badateľné počas povodní aj v súčasnosti.
Strategicky významné boli husto osídlené územia Bratisiavy a Devína vo včasnom stredoveku. Práve preto absencia výraznejšieho včasnostredovekého osídlenia (až na sporadické nálezy z polôh Benčíkov dvor a Kaplnka sv. Urbana) v územnom priestore od bratislavskej mestskej časti Karlova Ves (Riviéra - Devínska/ Slovanská cesta) až po začiatok mestskej časti Devín nie je možno náhodná. V tom priestore sa síce nachádzajú zvyšky valov, pokiaľ však boli využívané vo včasnom stredoveku, tak by skôr podporovali určitú izolovanosť devínskej oblasti oproti územiu východne od Malých Karpát. Potom práve tieto pozostatky fortifikácií mohli pľniť obrannú úlohu voči vojenským vpádom z východu.
V tom čase bol geograficky výhodnejší prienik do devínskej územnej oblasti obídením Devínskej Kobyly Líščím údolím v Karlovej Vsi, Krčacím a Dúbravkou smerom na Devínsku Novú Ves. Táto prístupová cesta zvýrazňuje strategický význam hradísk v Devínskej Novej Vsi (Na pieskach a Nad Lomom). Tie vdaka svojej geografickej polohe boli najvýznamnejšími strážnymi bodmi pri obrane devínskej sídliskovej aglomerácie predpokladaného predmestského typu.
Význam rieky Moravy ako komunikačnej tepny upozorňuje na súvis Devína s územím západne od Malých Karpát. Práve povodím Moravy viedla jedna z trás cesty smerom na sever, tzv. jantárová cesta, už od praveku. Devín tvoril jej významný bod na križovatke medzi ňou a cestou vedúcou povodím Dunaja v smere východ-západ. Devín až v 10. stor., po zániku Veľkej Moravy, stratil na spoločenskom význame. Ako dôležitý strategický bod však neunikol mocenským ambíciám formujúceho sa Uhorského kráľovstva.
Ďalšia sídlisková aglomerácia predmestského typu sa nachádzala v historickej Bratislave. Tvorilo ju centrálne hradisko lokalizované v polohe Hrad a otvorené sídliská. Tie boli najmä v priestore, kde sa neskôr rozrástlo stredoveké mesto. Môžeme predpokladať, že tu existoval väčší počet veľkomoravských sídlisk. Poznatky o nich sú fragmentárne, pretože intenzívna výstavba v nasledujúcich storočiach tu znemožnila urobiť rozsiahly i súvislejší archeologický výskum.
Religiózny význam Bratislavy zdôrazňuje odkrytie pozostatkov sakrálnej stavby - baziliky, ktorá sa nachádzala na vnútornej ploche centrálneho hradiska. Význam bratislavského hradiska na hradnom návrší ako centra sídliskovej aglomerácie zvýrazňuje aj jeho predsunutý obranný valový systém, ktorého zvyšky boli rozpoznané na východnom svahu hradného kopca v blízkosti dnešného Kostola sv.
Bratislavský hrad - centrum sídliskovej aglomerácie
Lokálne centrá a feudálne panské dvorce
Lokálne centrá tvorili strediská územných oblastí, ktoré organizačne delili Veľkú Moravu Tieto územné jednotky, ktoré boli súčasťou nitrianskej časti Veľkej Moravy, mohli kontinuálne nadväzovať na predpokladané pôvodné kmeňové, ale aj organizačne a vývojovo vyššie nadkmeňové útvary, formujúce sa minimálne už od prelomu 8. a 9. stor. Tieto územno-administratívne jednotky sa postupne počas existencie veľkomoravského štátu transformovali ako hradské obvody - španstvá.
Počas existencie Veľkej Moravy môžeme badať výraznejšie územnosprávne členenie na území stredného a západného Slovenska. Prejavuje sa aj v hustejšom výskyte centrálnych hradísk na celom území Veľkej Moravy (vznikajú nové územnosprávne oblasti).
Špecifickými opevnenými sídliskami boli feudálne panské dvorce - curtis. Niektoré dvorce sú viacerými črtami, predovšetkým však svojím sídelno-reprezentačným účelom (napr. pri Břeclavi) analogické s karolínskymi falcami. Dvorce sú včasnofeudálne veľmožské sídla s palácom a sakrálnou architektúrou, kde sa spájala cirkevná a svetská moc. Podobným opevneným sídliskom mohol byť dvorec v Ducovom. Jemu sa však skôr hodí označenie kastel (castellum) s palisádovým opevnením. Dvorce typu curtis mali skôr neopevnené ohrady zo živých plotov, resp. pletené oplotenie, niekedy aj s vybudovanou priekopou, resp. Pre včasnostredoveké dvorce Nitrianskeho kniežatstva bolo charakteristické predovšetkým ich opevnenie spomínanou palisádovou ohradou. Na území stredného a západného Slovenska sa vyskytovali iba na výšinných polohách a obvykle mali geometrický, štvoruholníkový pôdorys.
Nitrianske kniežatstvo a Veľká Morava
tags: #svaty #jur #extravilan