Svätý Jur a Martin sú mestá s bohatou históriou, ktorá sa prelína s náboženskými, kultúrnymi a politickými udalosťami. Tento článok sa zameriava na dôležité momenty v ich vývoji, najmä na cirkevné dejiny a významné pamiatky.
Evanjelici v Trnave a ich Boje o Chrámy
Od príchodu evanjelia Martina Luthera do Uhorska sa evanjelická komunita rozrastala aj v Trnave. Prvé zmienky o evanjelikoch sa objavujú v mestskej kronike v roku 1545, hoci už v rokoch 1540-1543 kazateľ Ondrej inklinoval k reformácii v Dóme sv. Mikuláša. Počet veriacich stúpal a kazatelia zriaďovali bohoslužobné priestory v súkromných domoch. Neskôr začali bohoslužby odbavovať v kostolíku sv. Heleny pri Dolnej bráne.
Kostol sv. Heleny v Trnave
Vtedajší uhorský kráľ Ferdinand I. zakázal akékoľvek stretávanie a kázanie v duchu Lutherovho učenia. Po jeho smrti v roku 1564 cisár Maximilián v roku 1576 prikázal mestu, aby nepovoľovalo pobyt kazateľom ani zakladanie škôl protestantom. Stretávanie predkov viery prebiehalo v niekoľkých kostoloch, v rokoch 1605-1619 aj v Dóme sv. Mikuláša. Evanjelici boli najpočetnejším vierovyznaním a opravili strechu dómu, na ktorú umiestnili protestantský znak - kohúta, ktorý tam je dodnes.
V roku 1615 si evanjelici prestavali dom na Františkánskej ulici na svoj prvý vlastný kostol s vežou a zvonmi, farou a cirkevnou školou. Tento kostol vyhorel pri požiari v roku 1666 a po oprave ho evanjelici užívali do roku 1671. Neskôr ho dostali benediktíni, trinitári a uršulínky. Kostol bol evanjelikom vrátený, obnovili ho, ale po Vešelényiho povstaní im bol odobratý a po požiaroch a chátraní v roku 1707 natrvalo odobratý. Koniec účinkovania reformovaných cirkví v Trnave nastal v roku 1709 po porážke Rákociho stavovského povstania. Po chátraní bol prvý evanjelický kostol v Trnave zbúraný v roku 1730. Obnovenie zboru nastalo v roku 1804, po takmer sto rokoch.
Tolerančný Patent a Nový Chrám
Po vydaní Tolerančného patentu (1781) Jozefom II. mali evanjelici na užívanie služieb Božích v Invalidovni jednu priestrannú miestnosť na poschodí, neskôr dostali priestor na prízemí. Od roku 1787 bola pridelená do trvalého užívania pre protestantov z radov vojakov a dôstojníkov a pre civilné osoby. Napokon v nej trnavskí evanjelici slúžili služby Božie až do roku 1924, teda 139 rokov.
Farár Johann Carl Stelczer (1811−1885) píše, že táto hala bola časťou kostola Jána Krstiteľa a spomínaný kostol bol po boku terajšej siene. Po udalostiach 1. svetovej vojny (1918) sa budova stala vojenskými kasárňami a od tých čias bolo konanie SLB čoraz nemožnejšie. Arpád Janoviček (1888-1960), najdlhšie pôsobiaci trnavský evanjelický farár (1915-1960), spomína, že pozemky so stavbami tvoriacimi komplex bývalého hostinca a hotela Polnitzky kúpil cirkevný zbor už v roku 1910. Na nich sa plánovali stavby cirkevných budov − kostola, farských príbytkov, cirkevnej školy a učiteľských bytov, aj kultúrnej zábavy.
Rok 1922 bol prípravným rokom stavby kostola. Ako mal vyzerať trnavský chrám slúžila úvaha F. Ruppeldta o stavbe evanjelických kostolov. Projekt bol zadaný miestnemu architektovi Josefovi Marekovi, ktorý navrhol novú dispozíciu a vzhľad budúceho ev. kostola s amfiteátrovým riešením interiéru a závesným stropom. Polkruhová stavba má monumentálne pôsobiace priečelie a masívnu štvorbokú vežu so štvorcovým pôdorysom. Celý interiér je orientovaný centrálne smerom k oltáru a kazateľnici, čím poukazuje na reformačný dôraz slova Božieho a oboch sviatostí.
Evanjelický kostol v Trnave
Po nemalých ťažkostiach sa začala stavba chrámu a 8. septembra 1923 bol položený základný kameň. Farár Janoviček píše, že na slávnosť prišli veľké húfy spoluveriacich z nitrianskej a bratislavskej župy. Rečníci zdôraznili potrebu chrámu, v ktorom by sa hlásalo len Krista a to toho ukrižovaného. V roku 1924 stavba napredovala a 26. októbra 1924 bol slávnostný deň posviacky, na ktorú prišlo neočakávane asi 6000 veriacich.
Hoci v roku 1925 sa už nový chrám Boží používal, na zbor čakalo ešte vykonanie viacerých potrieb. Okolie kostola sa muselo usporiadať a doplniť.
Nepríjemnou udalosťou bola noc z 3. na 4. augusta 1971, keď búrka zničila chrám Boží − zrútila sa strecha kostola. Kostol nebolo možné používať takmer 5 rokov. S pomocou Božou sa vtedajšiemu zborovému farárovi Gustávovi Viktorymu podarilo získať štátny súhlas na opravu kostola a našli sa aj ochotní domáci viery, ktorí opravu podporili finančne alebo svojou nezištnou pomocou. Akt posviacky generálne opraveného chrámu Božieho vykonal 25.
Svätý Jur: História a Pamiatky
Svätý Jur je mesto s bohatou históriou, ktorá siaha až do Veľkej Moravy. Obec sa vyvinula okolo kostola svätého Juraja, ktorý je doložený z roku 1332. V roku 1591 získali časť majetkov jezuiti, ktorí patrili panstvu Zniev.
Kostol sv. Juraja vo Svätom Jure
Medzi najvýznamnejšie pamiatky Svätého Jura patria:
- Kostol sv. Juraja: Gotická stavba bez veže postavená v poslednej štvrtine 13. storočia. Najvzácnejšou umeleckou pamiatkou je Oltár Svätého Juraja z roku 1527.
- Opevnenie mesta: Vybudované v rokoch 1603-1664 ako ochrana proti Turkom.
- Pálffyovský kaštieľ: Renesančné sídlo z roku 1609, pravdepodobne prestavané zo staršej budovy z 13. storočia.
- Piaristický kláštor: Postavený po roku 1720, s budovou nového gymnázia a slnečnými hodinami.
- Rodný dom Dr. Alexandra Zahlbrucknera: Dom na Prostrednej ul. 31, kde sa narodil významný lichenológ.
- Hradisko Neštich: Významný vojenský objekt z čias Veľkej Moravy, vybudovaný v 9. - 10. storočí.
- Mestský úrad: Dom pôvodne renesančný, obnovený v roku 1865, s mestským múzeom.
Prvá zmienka o svätojurských vinohradoch je z roku 1270. Vo viniciach pod lesmi sa nachádzajú terasy, ktoré pôsobia ako ukážka starodávneho pestovania viniča.
Matriky ako Genealogický Prameň
Matriky sú dôležitým genealogickým prameňom overených informácií o predkoch. Staršie matriky nájdete na farách a v archívoch. Medzi najcennejšie archívne fondy patria archívy bývalých slobodných kráľovských miest Modra, Pezinok a Svätý Jur. Listiny sú zachované už od roku 1439, úradné knihy od roku 1461. V roku 2008 Eva Veselovská študovala stredoveké notované fragmenty, ktoré boli v druhej polovici 17. storočia použité ako pergamenové väzby na mestských knihách v Modre a Svätom Jure.
| Sídlo farnosti | Okres | Farnosť viedla matriky od roku: | V Štátnom archíve v Prešove sú zachované matriky od roku: | Zoznam matrík chýbajúcich v Štátnom archíve v Prešove | Možná existencia chýbajúcej matriky? |
|---|---|---|---|---|---|
| Bajerov | PO | 1798 | 1798 | Z 1798-1880 | ÁNO |
| Bardejov | BJ | 1671 | 1671 | žiadne | NIE |
| Brestov | PO | 1749 | 1788 | N 1749-1787, S 1750-1811, Z 1750-1851 | NIE |
| Brezov | BJ | 1786 | 1840 | N, S, Z 1786-1839 | NIE |
Tento článok poskytuje prehľad o bohatej histórii Svätého Jura a Martina, s dôrazom na cirkevné dejiny, kultúrne pamiatky a význam matričných záznamov pre genealogický výskum.