Svätý Jur: Historická cesta malebným mestom

Svätý Jur, malebné mestečko na úpätí Malých Karpát, sa pýši bohatou a fascinujúcou históriou. Od starovekých legiend až po významné historické udalosti, Svätý Jur ponúka pohľad do minulosti Slovenska. Poďme sa spoločne prejsť jeho ulicami a objaviť príbehy, ktoré sa tu odohrali.

Legendy a počiatky

Kedysi dávno sa na dolnom konci usídlil hrôzostrašný šarkan. Každý rok mu obyvatelia okolitého chotára museli obetovať po jednom mládencovi alebo šumnej panne. Meno obete muselo byť vykresané do kameňa a mien na kameni pribúdalo. Stalo sa raz, že tou krajinou prechádzal rytier Juraj na bielom tátošovi. Zbadal hlúčik smutných uplakaných ľudí a spýtal sa ich: "Čo sa deje, ľudkovi? Jakživ som taký slzavý kraj nevidel." Zo skupiny ľudí k nemu prikročil vládca tej krajiny a všetko mu vyrozprával. Aj to, že práve dnes vylosovali jeho dcéru Iľču. Rytier sa chopí kopije a už sa pýta len na cestu k šarkanovi. Striebrom blyští sa jeho pancier, purpurom jeho dlhý vlajúci plášť. Nebola to však bitka, lež hromobitie. Človek a zver, tma a svetlo, jasný rytier s čiernym šarkanom. Oslobodený ľud by rytiera na rukách nosil. Na pamiatku nazvali oslobodenú osadu po ňom Svätým Jurom a jeho podoba skvie sa vo svätojurskom erbe.

Ďalšia legenda hovorí o mladej žene, ktorá na svätého Jána žala trávu neďaleko hradu Biely Kameň. Jej synček sa hral v tráve, no zrazu zmizol. Matka ho našla na hrade, v podzemnej pivnici plnej zlata a drahých kameňov. V náhlivosti a túžbe po bohatstve zabudla na svoje dieťa. Keď sa vrátila, otvor do pivnice zmizol a zlato sa premenilo na kamene. Až po roku, na deň svätého Jána, sa pivnica opäť otvorila a matka našla svojho syna v bezpečí.

Erb mesta Svätý Jur

Historické míľniky

Až od 9. storočia n.l. Druhé obdobie sa začína prvou písomnou správou, v ktorej sa Svätý Jur predstavuje už ako pomerne významná a dávnejšie vzniknutá lokalita s kostolom, trhom a centrálnym postavením v rámci väčšieho územného celku - panstva. Darovaním sa Svätý Jur v roku 1209 dostal do vlastníctva predkov rodu grófov zo Svätého Jura a Pezinka. Po zničení Tatármi (v roku 1241) a českým kráľom Přemyslom Otakarom II. (v roku 1271 a 1273) sa Svätý Jur zásluhou vinohradníctva a nemeckých kolonistov sformoval v zemepánske mestečko s vlastnou, aj keď obmedzenou samosprávou.Spolu s Pezinkom, ktorý vlastnila príbuzná vetva rodu, sa Svätý Jur stal sídlom grófov a hospodárskym centrom ich majetkov. V mestečkách boli už koncom 13. storočia postavené pevné kamenné hrady (v Jure tzv. Biely Kameň). Spočiatku významnejší Svätý Jur ustúpil v priebehu 14. Z vojnových škôd i živelných pohrôm, ktoré postihli Svätý Jur najmä v 15. a 16. storočí (napr. 12. júna 1434 ho vypálili husiti) sa obyvatelia mestečka spamätávali ľahšie práve vďaka vinohradníctvu, ktoré bolo značne ziskovým odvetvím výroby, a v neposlednom rade i podpore zo strany svojich majiteľov, ktorí patrili k najvplyvnejším feudálom stredovekého Uhorska.Tretie obdobie je najpohnutejším úsekom dejín Svätého Jura. Po vymretí rodu grófov pripadol Svätý Jur ako aj Pezinok (osudy oboch mestečiek boli až do roku 1647 spoločné) spolu s panstvom toho istého mena kráľovi. Potreba finančných prostriedkov na vedenie vojen s Turkami však nútili uhorských panovníkov zálohovať svoje majetky bohatým feudálom. Svätý Jur bol v rokoch 1543-1602 postupne zálohovaný viacerým feudálom - Šerédyovcom, Eckovi zo Salmu, Jánovi Kružičovi a Štefanovi Ilešházimu. Účinnej podpory zo strany panovníka sa ukrivdení mešťania nemohli dlho dočkať. Až v roku 1598 za vlády Rudolfa II., ktorý hľadal v boji proti uhorskej šľachte oporu v mestách, získali Jurania od panovníka prísľub pomoci. Pretože kráľovská pokladnica bola opäť prázdna, museli mešťania vyplatiť záložnú sumu z vlastných prostriedkov (spolu s Pezinkom 145.000 zlatých). Potrebné peniaze zohnali z pôžičiek na vysoký, 8-percentný úrok.V roku 1602 sa Svätý Jur vykúpil a stal sa kráľovským mestečkom. Nestabilná politická situácia, zavinená protihabsburgským povstaním Štefana Bočkaja, a z nej vyplývajúce hospodárske ťažkosti zasiahli zadĺžený Svätý Jur zvlášť citeľne. Až na zásah panovníka Mateja II. v roku 1615 sa vyriešila ťažká situácia Juranov. Kráľ zaplatil polovicu dlhov a Svätý Jur dostal privilégia slobodného kráľovského mestečka. Mešťania sa však museli vzdať panstva a bol im uložený poplatok 400 okovov (22.000 litrov) dobrého vína, ktoré museli každoročne odvádzať na kráľovský stôl. Boj za plnoprávnosť skončil až v roku 1647, kedy Ferdinand III. Materiálnou základňou úspechu (slobodné kráľovské mesto) bolo vinohradníctvo, ktoré sa však výrazne líšilo od vinohradníctva v predchádzajúcom období, najmä z hľadiska kvantity.

Turecké vpády a záchrana

V roku 1663, počas tureckých vpádov, sa mladučká dievčina zo Segnerovie rodiny ukryla pred Turkami v studničke pod vinohradom. Pavúk križiak utkal sieť, a tak presvedčil Turkov, že v studničke sa nikto neskrýva. Na pamiatku tohto zázračného zachránenia bola studnička pomenovaná Turecká. Andreas Segner nechal vytesať hlavu Turka a platňu osadiť na studničku.

Čiastočne zachované hradby mesta Svätý Jur

Kým v predchádzajúcom období bola malokarpatská vinohradnícka oblasť jednou z mnohých v rámci Uhorska, tak v tomto období dejín Svätého Jura sa stala dominujúcou vo výrobe vína určeného pre domáce trhy i na export. Túto zmenu prinieslo obsadenie dolných častí Uhorska Turkami v priebehu druhej polovice 16. storočia, čím sa stratila konkurencia lacných južných vín. Po získaní privilégií slobodného kráľovského mesta bol Svätý Jur právne na úrovni takých miest ako Bratislava, Trnava, či Košice. Disponoval úplnou samosprávou v oblasti verejnej, súdnej a hospodárskej.Veľký vplyv - negatívny - na vývoj mesta mali v tomto období protihabsburgské šľachtické povstanie v druhej polovici 17. a začiatkom 18. storočia a najmä nájazd Turkov zo 17. septembra 1663. Vyživovanie vojska, vyššie dane a časté živelné pohromy (požiare) spôsobili úpadok mesta i mešťanov. K tomu pristúpila i ďalšia závažná príčina. Vinohradníctvo - materiálna základňa prosperity Svätého Jura - sa dostalo koncom 17. a začiatkom 18. storočia do krízy. Svätý Jur v porovnaní s Pezinkom či Modrou bol na tom horšie i nerozvinutosťou ďalších odvetví - remesla a obchodu.V tomto období sa náboženské spory medzi evanjelikmi a katolíkmi prejavili zvlášť ostro v roku 1674, kedy evanjelickí farári a učitelia museli Svätý Jur opustiť. Tým zanikla i mestská škola. Jej pokračovateľom sa stalo gymnázium, založené rádom piaristov, ktorý bol nástrojom rekatolizácie v meste. Spory utíchli po vydaní tolerančného patentu Jozefa II. Začiatok piateho obdobia v dejinách Svätého Jura sa niesol v znamení zmien, ktoré vyplývali z porážky buržoáznej revolúcie z rokov 1848-1849, aj keď revolučné udalosti samotné mesto nezasiahli. Samospráva mesta bola zrušená a obnovila sa až roku 1866. Nástup kapitalizmu sa odrazil aj v tejto oblasti. Už v roku 1871 stratil Svätý Jur svoje predošlé výhody i postavenie, zmenil sa na mesto so zriadeným magistrátom a bol podriadený župnému úradu. Orgánmi mestskej správy boli mestské zastupiteľstvo a mestská rada, ktorá však už nebola volená, ale obsadená menovanými úradníkmi. V čele stál už nie richtár, ale mešťanosta.Hlavným zamestnaním obyvateľov Svätého Jura ostalo vinohradníctvo, remeslá naďalej stagnovali, priemysel neexistoval. Časť schudobnených vinohradníkov nachádzala prácu v manufaktúrach a závodoch v Bratislave i Pezinku. Výraznejšie sa táto tendencia prejavila v čase fyloxéry (prvýkrát sa v Jure objavila v roku 1890), ktorej podľahla prevažná väčšina starých viníc v chotári Svätého Jura. Nedostatok možností získania obživy priviedla mnoho Juranov k vysťahovalectvu do zámoria. Sociálne rozpory umocnila I. svetová vojna, ktorej následky pocítila väčšina obyvateľov. Porážka Rakúsko-Uhorska, rozpad monarchie a vznik 1.Vznikom ČSR sa začína šieste obdobie dejín nášho mesta. Mestská správa sa ani v novom štáte podstatnejšie nezmenila. Až koncom roku 1922 sa Svätý Jur mení v duchu zákonov na veľkú obec, hoci sa naďalej označoval ako mesto a od 1. januára 1923 bol podriadený Okresnému úradu Bratislava-okolie. Právomoc mestských orgánov bola však postupne obmedzovaná v prospech notárského úradu. Svätý Jur stratil charakter mesta v roku 1943. Po vzniku slovenského štátu sa mnoho Juranov zapojilo do ilegálnej činnosti i do príprav a bojov SNP. Oslobodením Svätého Jura Sovietskou armádou dňa 3.

Pamiatky a zaujímavosti

Mesto na kontakte Malých Karpát a Podunajskej roviny severovýchodne od Bratislavy so starobylým charakterom, najmenšie z pätice kráľovských miest v Prešporskej stolici (Bratislava, Modra, Pezinok, Svätý Jur a Trnava) a architektonicky najzachovalejšie vinohradnícke mesto na Slovensku. Vďaka tomuto historickému rázu bolo jadro Svätého Jura v roku 1990 vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu. Na malebnosti mu pridávajú aj v roku 1944 pričlenená bývalá poddanská obec Neštich v ústí hlbokej malokarpatskej doliny a unikátne terasovité vinohrady na svahoch Malých Karpát.K mnohým pamiatkam patrí napr. gotický kostol sv. Juraja z konca 13. storočia a drevená zvonica pri ňom (17. storočie), renesančný Pálffyovský kaštieľ (1609), piaristický kláštor, Zichyovská kúria s erbom sv. Nad časťou Neštich je na strmých malokarpatských svahoch mohutné veľkomoravské hradisko a zrúcaniny hradu Biely Kameň. Smerom k Šúru pri prameňoch alkalickej sírnatej vody boli od začiatku 17.* Kostol sv. Juraja: Rímskokatolícky farský kostol stojaci na hornom konci Svätého Jura, jedna z jeho najstarších historických pamiatok. V tom čase bol postavený aj gotický kostol - pravdepodobne bez veže -, neskôr viackrát upravovaný. Stal sa dominantou krajiny. Od svojho okolia bol oddelený múrom. Najvzácnejšou umeleckou pamiatkou je goticko-renesančný oltár sv. Juraja z bieleho pieskovca z roku 1527 z dielne Štefana Pilgrama.* Hrad Biely Kameň: Zrúcaniny ranogotického hradu nad strmým okrajovým svahom Malých Karpát nad Svätým Jurom. Hrad z polovice 13. storočia postupne sídelnou a strážnou funkciou nahradil staršie hradisko Neštich z 9. storočia stojace na plošine na druhej strane hlbokého údolia. Bol súčasťou ochrannej sústavy hradov pri západnej hranici Uhorska.* Hradisko Neštich: Hradisko s mohutným obranným systémom valov a priekop a veľkou rozlohou na úzkej plošine ohraničenej z troch strán strmými svahmi na okraji Malých Karpát nad horným koncom Neštichu, časti obce Svätý Jur.* Mestské hradby: Boli vybudované v rokoch 1603-0664 ako ochrana proti Turkom. Sledujú obrys mesta kamenným múrom. Pôvodne mali päť kruhových bášt, deväť bastiónov (vystupujúce výčnelky slúžiace na ostreľovanie útočníkov), dve malé vedľajšie bránky do vinohradov a štyri hlavné brány.* Piaristický kostol a kláštor: Postavili ho v rokoch 1651 - 1654 pôvodne evanjelici. Od roku 1674 patrí katolíkom. Vnutorná výzdoba je baroková z konca 17. a začiatku 18. storočia. V kostole je barokový organ zhotovený moravským majstrom Výmolom roku 1797 v pôvodnej skrini, jediný na Slovensku.* Pálffyovský kaštieľ: Bol renesančným sídlom Kataríny Pálffyovej a Štefana Illéshazyho z roku 1609. Stavebno-historický výskum však naznačuje, že majitelia nechali modernizovať a prestavať oveľa staršiu budovu, pravdepodobne z prvej polovice 13. storočia.* Rodný dom Dr. Alexandra Zahlbrucknera: Ide o dom na Prostrednej ul. 31. Alexander Zahlbruckner bol významný lichenológ (znalec lišajníkov) svetového mena.

Zrúcaniny hradu Biely Kameň

Svätojurský náučný chodník

Svätojurský náučný chodník sa skladá z dvoch častí: mestského a prírodného okruhu. Mestský okruh prepája významné kultúrno-historické objekty v historickom centre mesta. Začína pri železničnej stanici a vedie cez centrum mesta až ku kostolu sv. Juraja. Má dĺžku 2 km a prejdete ho približne za hodinu.

Pri kostole sv. Juraja začína prírodný okruh (ktorý možno rozdeliť na dva okruhy), ktorý ďalej vedie cez Gaštanicu, Pustáky, hrad Biely kameň a hradisko Neštich a vracia sa späť ku kostolu.

Synagóga vo Svätom Jure: Príbeh záchrany

Iba na skok od vynoveného námestia a mestského úradu stojí jedna z najstarších synagóg na našom území. V streche má diery a ostáva možno len pár posledných rokov, počas ktorých je možné zvrátiť osud miesta, na ktorom pôsobil aj Chatam Sofer - najväčší židovský mysliteľ na prelome 18. a 19. storočia.

Historická radnica vo Svätom Jure (Ocenenie za príkladnú obnovu)

Vzácna synagóga vznikla v roku 1791 a slúžila početnej židovskej komunite. Synagógu sa počas posledných tridsiatich rokov snažili od majiteľov odkúpiť a zachrániť pred devastáciou rôzni záujemcovia, dokonca s pomocou World Heritage Fund. V roku 2016 sa najmä vzhľadom na zhoršujúci stav podarilo synagóge udeliť štatút národnej kultúrnej pamiatky, čo vlastníkom umožňuje uchádzať sa o dotácie štátu na obnovu. Jedna dôležitá zmena sa však medzičasom udiala: vlastníkom budovy sa stal štát.Počas posledných tridsiatich rokov zlyhali všetky pokusy odkúpiť ju od súkromných majiteľov. Teraz podľa jej slov spolu s bratom vlastnia už „len“ pozemky a budova synagógy sa ich už de facto po desaťročiach opakovaného záujmu potenciálnych kupcov, médií a pamiatkarov netýka, a preto nemajú v tejto veci ani žiadne plány. Na otázku, či by boli teraz ochotní dohodnúť sa s novým vlastníkom na prístupe k budove a jej oprave, odpovedá kladne.Podľa zákona najprv ponúkol prevod budovy do správy ministerstvu kultúry, 15. apríla však dostal odpoveď, že rezort kultúry o budovu nemá záujem. V ďalšom kole by sa o budovu mohla uchádzať samospráva - napríklad Bratislavský samosprávny kraj alebo priamo mesto Svätý Jur.

Synagóga vo Svätom Jure

„Synagógu sme už raz mali možnosť kúpiť, keď ešte žila pani Anna Baloghová, dokonca ma vtedy aj pustila dnu, hoci veľa ľudí tam nepúšťala. Bolo to zhruba pred dvoma rokmi, keď majiteľka budovu ponúkla na predaj ministerstvu aj samospráve, a na stole bola suma 60-tisíc eur. Z predaja napokon nič nebolo. Po zmene vlastníckych pomerov tému synagógy na mestskej stavebnej komisii a medzi poslancami opäť otvorili. Budova bez pozemkov sa však javí ako problém.Pre súrodencov Baloghovcov teraz mesto pripravuje oslovovací list, ktorým by ich chceli pozvať na oficiálne stretnutie, aby zistili, aké sú ich predstavy o cene za pozemok. Od toho sa bude odvíjať aj ďalšie rozhodnutie úradu, či sa vôbec o synagógu prihlási. Ak by majitelia chceli vysokú sumu, tak by sme do toho určite nešli. Ale aj keby nám pozemky dali za euro, nedokážem odhadnúť, či by to zastupiteľstvo schválilo.Záchrana budovy je podľa pamiatkarov stále reálna a možná. To, že pozemok a stavba môžu mať iných vlastníkov, je podľa pamiatkara Ľubomíra Augustína z krajského pamiatkového úradu špecifikom slovenského právneho systému a platí to aj v prípade, ak ide o pamiatku a nie je možné žiadne právne vymáhanie.Roky patovej situácie majú podľa nej korene v širšom spoločenskom kontexte. Vidí to ako dôsledok okolností 2. „Postoj štátu sa premietol do tolerovania neprimeraného alebo bezohľadného nakladania s kultúrnym dedičstvom a do dlhodobého zníženia senzitivity spoločnosti voči niektorým kultúrnym hodnotám. „Všade naokolo sa synagógy v posledných rokoch opravujú, zveľaďujú, robia sa z nich krásne budovy, múzeá a kultúrne priestory na výstavy, len tu v Jure nikto nič. Všetci sa jej chcú len zbaviť a nemám ilúzie o majiteľoch, ktorí podľa mňa chcú jediné - aby to spadlo.Podobne bezútešne to vidí aj Igor Rintel, podpredseda Ústredného zväzu židovských náboženských obcí, ktorý spravuje viacero synagóg po Slovensku. Bez pozemku ste bezmocní. Mikovíniho ulica s potokom, ktorá by mohla slúžiť ako prístup k synagóge. Pohľad do histórie však vraví, že synagóga mala svoj vlastný úzky dvor prístupný spredu z Pezinskej ulice aj zo zadnej strany od Mikovíniho, kadiaľ tečie úzky potok. Práve tam by mohol byť vstup k synagóge aj v budúcnosti. Posledný pokus o kúpu pamiatky od Anny Baloghovej prišiel práve od nich. Pre objekt navrhujú viacero možností využitia - predovšetkým na kultúrne účely, keďže kultúrny priestor mestu chýba.

Vinohradníctvo

Prvá zmienka o svätojurských vinohradoch je z roku 1270. Pestovanie viniča však možno predpokladať už v časoch rímskeho panstva na Dunaji. V členitom teréne malých Karpát je poloha svätojurských vinohradov rozmanitá. Veľa z nich sa nachádza na nerozdrobenom kameni premiešanom s pieskom. Keď sa zem pripravuje na sadenie, kamene sa odstraňujú. Vinohradníci z nich stavajú stienky alebo tzv. rúny (hromady kamenia medzi vinohradmi). Vo viniciach pod lesmi v strmom teréne tak vytvárajú terasy, ktoré pôsobia ako ukážka starodávneho pestovania viniča, bez veľkých scelených plôch.

Vinohrady vo Svätom Jure

Pamiatka Popis
Kostol sv. Juraja Gotický kostol z 13. storočia s cenným oltárom
Hrad Biely Kameň Zrúcaniny ranogotického hradu
Hradisko Neštich Veľkomoravské hradisko
Synagóga Národná kultúrna pamiatka z roku 1791
Mestské hradby Zachované hradby zo 17. storočia

tags: #svaty #jur #svatojurska #ul