História Svätého Jura je dlhá a bohatá, pričom vinárstvo zohrávalo a stále zohráva významnú úlohu v živote tohto mestečka. Poďme sa pozrieť na kľúčové obdobia a udalosti, ktoré formovali vinársku tradíciu Svätého Jura.
Hradisko Svätý Jur
Najstaršie obdobie a Veľká Morava
Najstaršie obdobie je v dejinách Svätého Jura časovo najrozsiahlejšie, no zároveň najmenej zmapované. Na približne 4000 rokov pripadajú štyri archeologické nálezy - prvý z neolitu (z prelomu 4.-3. tisícročia pred n.l.) a posledným je veľkomoravské hradisko, ktoré bolo vybudované a používané v druhej polovici 9. a začiatkom 10. storočia n.l. Malý počet nálezov, ich roztrúsenosť v chotári dnešného Svätého Jura a navyše veľký časový odstup medzi nimi nedovoľuje predpokladať kontinuálne osídlenie počas tohoto obdobia. Možno len konštatovať, že územie Svätého Jura bolo pre svoje priaznivé prírodné podmienky, najmä z hľadiska obrany, sporadicky osídľované.
Výnimku tvorí najmladší archeologický nález - hradisko. Jeho budovateľmi i používateľmi boli veľkomoravskí Slovania. Jurské hradisko poskytovalo ochranu obyvateľstvu zo širokého okolia a bolo významným vojenským objektom na území Veľkej Moravy.
Od prvej písomnej zmienky po zánik rodu grófov
Druhé obdobie sa začína prvou písomnou správou, v ktorej sa Svätý Jur predstavuje už ako pomerne významná a dávnejšie vzniknutá lokalita s kostolom, trhom a centrálnym postavením v rámci väčšieho územného celku - panstva. Darovaním sa Svätý Jur v roku 1209 dostal do vlastníctva predkov rodu grófov zo Svätého Jura a Pezinka. Po zničení Tatármi (v roku 1241) a českým kráľom Přemyslom Otakarom II. (v roku 1271 a 1273) sa Svätý Jur zásluhou vinohradníctva a nemeckých kolonistov sformoval v zemepánske mestečko s vlastnou, aj keď obmedzenou samosprávou.
Spolu s Pezinkom, ktorý vlastnila príbuzná vetva rodu, sa Svätý Jur stal sídlom grófov a hospodárskym centrom ich majetkov. V mestečkách boli už koncom 13. storočia postavené pevné kamenné hrady (v Jure tzv. Biely Kameň). Spočiatku významnejší Svätý Jur ustúpil v priebehu 14. storočia Pezinku. Z vojnových škôd i živelných pohrôm, ktoré postihli Svätý Jur najmä v 15. a 16. storočí (napr. 12. júna 1434 ho vypálili husiti) sa obyvatelia mestečka spamätávali ľahšie práve vďaka vinohradníctvu, ktoré bolo značne ziskovým odvetvým výroby, a v neposlednom rade i podpore zo strany svojich majiteľov, ktorí patrili k najvplyvnejším feudálom stredovekého Uhorska.
Kráľovské mestečko a rozvoj vinohradníctva
Tretie obdobie je najpohnutejším úsekom dejín Svätého Jura. Po vymretí rodu grófov pripadol Svätý Jur ako aj Pezinok (osudy oboch mestečiek boli až do roku 1647 spoločné) spolu s panstvom toho istého mena kráľovi. Potreba finančných prostriedkov na vedenie vojen s Turkami však nútili uhorských panovníkov zálohovať svoje majetky bohatým feudálom. Svätý Jur bol v rokoch 1543-1602 postupne zálohovaný viacerým feudálom - Šerédyovcom, Eckovi zo Salmu, Jánovi Kružičovi a Štefanovi Ilešházimu. Účinnej podpory zo strany panovníka sa ukrivdení mešťania nemohli dlho dočkať. Až v roku 1598 za vlády Rudolfa II., ktorý hľadal v boji proti uhorskej šľachte oporu v mestách, získali Jurania od panovníka prísľub pomoci.
Pretože kráľovská pokladnica bola opäť prázdna, museli mešťania vyplatiť záložnú sumu z vlastných prostriedkov (spolu s Pezinkom 145.000 zlatých). Potrebné peniaze zohnali z pôžičiek na vysoký, 8-percentný úrok. V roku 1602 sa Svätý Jur vykúpil a stal sa kráľovským mestečkom. Nestabilná politická situácia, zavinená protihabsburgským povstaním Štefana Bočkaja, a z nej vyplývajúce hospodárske ťažkosti zasiahli zadĺžený Svätý Jur zvlášť citeľne. Až na zásah panovníka Mateja II. v roku 1615 sa vyriešila ťažká situácia Juranov. Kráľ zaplatil polovicu dlhov a Svätý Jur dostal privilégia slobodného kráľovského mestečka. Mešťania sa však museli vzdať panstva a bol im uložený poplatok 400 okovov (22.000 litrov) dobrého vína, ktoré museli každoročne odvádzať na kráľovský stôl. Boj za plnoprávnosť skončil až v roku 1647, kedy Ferdinand III. potvrdil Juranom všetky privilégiá.
Materiálnou základňou úspechu (slobodné kráľovské mesto) bolo vinohradníctvo, ktoré sa však výrazne líšilo od vinohradníctva v predchádzajúcom období, najmä z hľadiska kvantity. Kým v predchádzajúcom období bola malokarpatská vinohradnícka oblasť jednou z mnohých v rámci Uhorska, tak v tomto období dejín Svätého Jura sa stala dominujúcou vo výrobe vína určeného pre domáce trhy i na export. Túto zmenu prinieslo obsadenie dolných častí Uhorska Turkami v priebehu druhej polovice 16. storočia, čím sa stratila konkurencia lacných južných vín.
Po získaní privilégií slobodného kráľovského mesta bol Svätý Jur právne na úrovni takých miest ako Bratislava, Trnava, či Košice. Disponoval úplnou samosprávou v oblasti verejnej, súdnej a hospodárskej. Samosprávu reprezentovala 12-členná mestská rada, ktorej predsedal richtár. Rada riešila všetky záležitosti mesta a bola i súdnym fórom. Jej členom bol aj mešťanosta, poverený riadením hospodárstva, mestský kapitán, ktorý mal na starosti vojenské a policajné záležitosti a mestský notár, ktorý vybavoval písomnú agendu a spravoval mestský archív. Popri mestskej rade účinkovala aj tzv. vonkajšia rada, ktorá pod vedením tribúna ľudu rozhodovala len v najdôležitejších otázkach a reprezentovala záujmy celého meštianstva. Všetky funkcie (okrem notára) boli volené. Voľby sa konali každý rok 24. apríla, hlasovať však mohli len plnoprávni mešťania.
Dozor nad vinohradmi, stráženie, dozor nad robotníkmi, deľbu viníc, ich oceňovanie mal na starosti viničný majster (pereg), 4-6 hájnici. Tento úrad sa v samostatný orgán nevyvinul, jeho prácu usmerňoval podľa pokynov mestskej rady mešťanosta.
Veľký vplyv - negatívny - na vývoj mesta mali v tomto období protihabsburgské šľachtické povstanie v druhej polovici 17. a začiatkom 18. storočia a najmä nájazd Turkov zo 17. septembra 1663. Vyživovanie vojska, vyššie dane a časté živelné pohromy (požiare) spôsobili úpadok mesta i mešťanov. K tomu pristúpila i ďalšia závažná príčina. Vinohradníctvo - materiálna základňa prosperity Svätého Jura - sa dostalo koncom 17. a začiatkom 18. storočia do krízy. Svätý Jur v porovnaní s Pezinkom či Modrou bol na tom horšie i nerozvinutosťou ďalších odvetví - remesla a obchodu.
V tomto období sa náboženské spory medzi evanjelikmi a katolíkmi prejavili zvlášť ostro v roku 1674, kedy evanjelickí farári a učitelia museli Svätý Jur opustiť. Tým zanikla i mestská škola. Jej pokračovateľom sa stalo gymnázium, založené rádom piaristov, ktorý bol nástrojom rekatolizácie v meste. Spory utíchli po vydaní tolerančného patentu Jozefa II.
Dokumentárny film o vinárstve Chowaniec & Krajčírovič
Zmeny v 19. storočí a úpadok vinohradníctva
Začiatok piateho obdobia v dejinách Svätého Jura sa niesol v znamení zmien, ktoré vyplývali z porážky buržoáznej revolúcie z rokov 1848-1849, aj keď revolučné udalosti samotné mesto nezasiahli. Samospráva mesta bola zrušená a obnovila sa až roku 1866. Nástup kapitalizmu sa odrazil aj v tejto oblasti. Už v roku 1871 stratil Svätý Jur svoje predošlé výhody i postavenie, zmenil sa na mesto so zriadeným magistrátom a bol podriadený župnému úradu. Orgánmi mestskej správy boli mestské zastupiteľstvo a mestská rada, ktorá však už nebola volená, ale obsadená menovanými úradníkmi. V čele stál už nie richtár, ale mešťanosta.
Hlavným zamestnaním obyvateľov Svätého Jura ostalo vinohradníctvo, remeslá naďalej stagnovali, priemysel neexistoval. Časť schudobnených vinohradníkov nachádzala prácu v manufaktúrach a závodoch v Bratislave i Pezinku. Výraznejšie sa táto tendencia prejavila v čase fyloxéry (prvýkrát sa v Jure objavila v roku 1890), ktorej podľahla prevažná väčšina starých viníc v chotári Svätého Jura. Nedostatok možností získania obživy priviedla mnoho Juranov k vysťahovalectvu do zámoria. Sociálne rozpory umocnila I. svetová vojna, ktorej následky pocítila väčšina obyvateľov.
Svätý Jur v Československu a súčasnosť
Porážka Rakúsko-Uhorska, rozpad monarchie a vznik 1. ČSR znamenali začiatok šiesteho obdobia dejín mesta. Mestská správa sa ani v novom štáte podstatnejšie nezmenila. Až koncom roku 1922 sa Svätý Jur mení v duchu zákonov na veľkú obec, hoci sa naďalej označoval ako mesto a od 1. januára 1923 bol podriadený Okresnému úradu Bratislava-okolie. Právomoc mestských orgánov bola však postupne obmedzovaná v prospech notárského úradu. Svätý Jur stratil charakter mesta v roku 1943.
Po vzniku slovenského štátu sa mnoho Juranov zapojilo do ilegálnej činnosti i do príprav a bojov SNP. Oslobodením Svätého Jura Sovietskou armádou dňa 3. apríla 1945 sa začala nová etapa dejín mesta.
Vinice vo Svätom Jure
Súčasné vinárstvo vo Svätom Jure
V súčasnosti pokračuje vo Svätom Jure tradícia kvalitného vinárstva. Firma Vínne pivnice Svätý Jur, spol. s r.o. vznikla v roku 2001 spojením dvoch vinárov. Petra Chowanieca, známeho na trhu kolekciou odrodových vín ročníka 2000 a Juraja Krajčíroviča, vinohradníka a vinára produkujúceho sudové vína vynikajúcej kvality. Naďalej cieľavedome budujeme spoločnú prevádzku zameranú na výrobu odrodových vín, s dôrazom na využitie domácej suroviny zo Svätého Jura. Vinohradníctvo a vinárstvo chápeme nielen ako výrobné odvetvie produkujúce víno. Za svojou činnosťou vidíme úzky kontakt s prírodou a náš podiel na tvorbe krajiny okolo nás. Vyrobené víno je reprezentantom oblasti, mesta, ľudí, ktorí sa na jeho výrobe podieľali. Zapája sa tak do vytvárania kultúrneho obrazu kraja, z ktorého pochádza. Základom kvalitného vína je kvalitná surovina - hrozno. Ako hovoria starí vinári: „víno sa robí vo vinohrade“.
Spoločnosť VIAJUR sa rozhodla vrátiť život opusteným, ale kedysi veľmi prosperujúcim vinohradom s náramným potenciálom. Vo VIAJUR si ctíme všetky tradície vinohradníctva a vinárstva, ktoré sa so Svätým Jurom spájajú. Zažite s nami vínne cesty, Dni otvorených pivníc či ďalšie akcie plné dobrého vína a jedinečnej atmosféry.
Výnimočné podmienky pre pestovanie viniča
Svätý Jur je obdarený výnimočne vhodnou polohou pre pestovanie viniča, pričom podobné podmienky možno na Slovensku ťažko nájsť, azda len v Tokajskej oblasti. Okolo celej obce sú v podstate len južné a západné svahy. Pôdy sú tiež vynikajúce, piesočnaté alebo piesočnato-hlinité, len v naplaveninách potokov ťažšie. Obsiahnuté kamienky alebo aj väčšie kamene len zlepšujú jej záhrevnosť, ktorá je ešte umocnená ľudskou prácou tým, že veľké kamene sú sústredené do "rún", ktoré pôsobia ako obrovské akumulátory tepla. Veľmi priaznivý je vplyv rozľahlého jelšového lužného lesa zvaného Šúr, ktorý v lete zmierňuje horúčavy. Horské pásmo nad dedinou tlmí severné vetry, a tým znižuje silu zimných mrazov.
Staré odrody viniča
Odrody, ktoré sa pestovali, delili vinohradníci do 4 tried. Na 1. mieste to bola Viridula (miestne Grünlagler). Bola veľmi podobná šopronskej Tumidule. Dávala husté, v zrelej fáze žltkasté hrozno s plnými podlhovastými bobuľami, ktoré sa v horúčave pozvrašťovali. V Bratislave si ju vôbec necenili, našim vinohradníkom však bola najdrahšia. Na 2. miesto kládli Cyrobotry = Cirifandle (dnes Silvánske). Pestovali tri sesterské odrody - červenú, zelenú a čiernu. Aj Frankulu a Runcinulu vinohradníci veľmi uznávali. Medovú chuť mali Melituly (Honigle).
Odrody 3. triedy oplývali plodmi a boli najvhodnejšie na napĺňanie sudov. Medzi nimi sa vychvaľovali Grandikuly (Grozláky). Pre veľké prednosti boli obľúbené tri Muškáty, červenkastý, zelený a biely. Apia bola odroda vhodná na jedenie ale aj do sudov. V 4. triede boli odrody, ktoré sa odporúčali iba svojou úrodnosťou, no kyslosťou sa odlišovali od iných, napr. Obezuly, Kuspiduly, Scirpuly, Hyppury, Dievčie hrozno a iné.
Výroba samotoku
Kráľom vín v tomto čase bol v Uhorsku bezpochyby samotok - osobitný druh vína vyrobeného zo zosušených bobúľ špeciálnych odrôd viniča (tokajský výber, po maďarsky aszúbor, po nemecky Ausbruch). Okrem tokajského k najvýznamnejším patril aj jurský samotok. Najprv sa pooberali osobitne pozvrašťované bobule - cibéby z Viridúl (odroda viniča nazývaná po nemecky aj Grünlagler, sladké husté žltkasté hrozno s podlhovastými bobuľami, Bratislavčania túto odrodu vôbec neuznávali). Týmto hroznom oberači naplnili tri putne, pridali pol putne iného čerstvého hrozna a dali do tunky. Samzrejme, že sa predtým prebrali a odstránili zhnité a skazené bobule. Potom sa pomiešalo a šliapalo umytými nohami. Miešalo sa dovtedy, kým bobule Viridúl (v podstate sladké hrozienka) nenasiakli šťavou čerstvého hrozna. Nasledovalo lisovanie a získaval sa najušľachtilejší mok.
Vinohradnícky zákon
Od 1.januára 1997 nadobudol účinnosť zákon NR SR č.332/1996 o vinohradníctve a vinárstve. Podľa tohto zákona sa celá Slovenská republika delí na 6 vinohradníckych oblastí, v rámci ktorých je dovedna 40 vinohradníckych rajónov. Svätý Jur je zaradený do Malokarpatskej vinohradníckej oblasti a Pezinského vinohradníckeho rajóna. Pre dorábateľov hrozna a vína je najdôležitejšia tretia časť zákona pojednávajúca o vinárstve. Podľa tohto zákona sa ruší bývalé triedenie odrôd na triedy 1.A, 1.B a 2. triedu. Jediným určujúcim kritériom na zhodnotenie kvality hrozna je jeho cukornatosť. Najnižšou hranicou je 13°NM (13 kg cukru na 100 litrov muštu). Mušt s nižšou cukornatosťou sa nemôže použiť na výrobu vína, ale iba na priemyselné účely. Druhou kategóriou sú akostné vína vyrobené z hrozna s cukornatosťou nad 16°NM.
V zákone sú vymenované činnosti, ktoré je zakázané vykonávať pri výrobe vína. Pri výrobe stolového a akostného bieleho vína možno docukrovať maximálne na 20°NM, pri výrobe červených vín na 22°NM. Výberové vína s prívlastkom sa nesmú upravovať pridávaním cukru alebo zahusteného muštu a taktiež sa nesmú chemicky konzervovať. Dôležitou časťou zákona je registrácia v...