Svätý Jur, malebné mestečko s bohatou históriou a vinohradníckou tradíciou, sa nachádza na úpätí Malých Karpát, len 14 km od Bratislavy. Jeho poloha na západnom výbežku Podunajskej roviny mu dodáva jedinečný ráz. Nad vinohradníckymi domčekmi, ktoré stúpajú do svahov Malých Karpát, sa rozprestierajú rozsiahle vinohrady, nad ktorými sa týčia listnaté lesy.
Prvá písomná zmienka o Svätom Jure ako o osade s právom trhu pochádza z roku 1209, kedy bol známy ako Zengurg. Neskôr sa objavuje pod rôznymi menami, ako Sengurg (1216), Sanctus Gergius (1278), Sw. Jur (1773) a Jur pri Bratislave (1960). V 90. rokoch 20. storočia sa mesto vrátilo k svojmu pôvodnému názvu - Svätý Jur.
V chotári Svätého Jura sa vyvinula aj obec Neštich, doložená v roku 1557 ako Wyffalw. Nad Neštichom sa nachádza hradisko, ktoré bolo osídlené už v dobe hallštattskej a slúžilo aj ako veľkomoravské hradisko.
História Svätého Jura
Svätý Jur sa ako osada s právom trhu spomína, keď ho kráľ daroval Šebušovi z rodu Poznanovcov, zakladateľovi grófskeho rodu za Svätého Jura a Pezinka. Fara sa spomína v roku 1271. Prvá zmienka o svätojurskom hrade (castrum de Sancto Georgio) je z roku 1217, ale nie je známe, či išlo iba o hradisko, alebo už o hrad Biely Kameň. Tento bol sídlom svätojurských grófov, v roku 1540 ho získal Ján Zápoľský, neskôr Gašpar Serédy, v roku 1566 bratislavský župan Neuburg, po ňom Eck zo Salmu, v roku 1575 ho dostal do zálohu Krušič, po ňom s Krušičovou vdovou Illésházyovci, od roku 1611 ho vlastnili Pálffyovci. Spustol za tureckého nájazdu v roku 1633. Sídlo panstva preniesli ešte v roku 1609 do kaštieľa vo Svätom Jure.
Panstvu patrili obce Myslenice, Chorvátsky Grob, Blatné, Dolné Saliby, Čataj, Kráľová pri Senci, Nová Ves pri Dunaji, Ivanka pri Dunaji, Malá Paka, Horný Štál, Dolný Náražd, časť obcí Horné Mýto, Kalinkovo, Nová Lipnica, Nové Košariská, Sklenárovo, Ohrady, Štvrtok na Ostrove, Tomášov, Most na Ostrove a Malinovo. V roku 1722 vzniklo vyčlenením panstvo Kráľová pri Senci, v roku 1798 panstvo Dolný Náražd a už or roku boli odčlenené časti spomínaných obcí do panstva malinovo (Eberhard). Po týchto zmenách sa zvyšok panstva (Myslenice, Chorvátsky Grob, Blatno) v polovici 19. storočia spojil s panstvom Pezinok.
V 13. storočí ho dodídlili nemeckí hostia. V roku 1270 sa spomínajú vinohrady, ktoré sú však staršieho pôvodu. Vinohradníctvo bolo hlavným zamestnaním. Ľudovít I. udelil Svätému Juru právo výročných jarmokov, Ľudovít II. ho v roku 1525 oslobodil od mýta (v celom Uhorsku). Zemepáni obyvateľstvo mestečka utláčali, preto sa títo usilovali vymaniť spod zemepanskej závislosti. Matej II. vyčlenil mestečko v roku 1615 z panstva Svätý Jur a udelil mu odmenu, mesto mu bolo povinné dodávať na kráľovský dvor víno. Ferdinand III. v roku 1647 potvrdil Svätému Juru výsady a povýšil ho medzi slobodné kráľovské mestá. V rokoch 1603 - 54 si mesto postavilo hradby.
V roku 1663 Turci Svätý Jur vypálili, o ľudí zabili a 500 odvliekli do zajatia. Začiatkom 18. storočia pustošili mesto vojská Františka Rákócziho II. Živelné pohromy postihli mesto v roku 1728, keď takmer vyhorelo a v roku 1744, keď topiaci sa sneh zničil vinohrady. V 19. storočí malo mesto vinohradnícko - remeselnícky ráz. V roku 1848 vznikali živelné nepokoje. Rozvoj obchodu s vínom podporilo napojenie Svätého Jura konskou železnicou na Bratislavu v roku 1840. V roku 1889 tu Karol Drächsler postavil továreň na výrobu zariadenia železničných vagónov.
Obyvatelia sa aj po roku 1918 zaoberali poľnohospodárstvom a vinohradníctvom. Po II. svetovej vojne bolo nemecké obyvateľstvo vysídlené.
Vinohradníctvo: Srdce Svätého Jura
Vinohradníctvo bolo a stále je hlavným pilierom Svätého Jura. Prvé zmienky o viniciach pochádzajú z roku 1270, no predpokladá sa, že vinohradníctvo tu hralo významnú úlohu už dávno predtým. V 13. storočí sa do mesta prisťahovali nemeckí kolonisti, ktorí prispeli k rozkvetu malokarpatského vinohradníctva. Jadrom mesta je terénne stúpajúca Prostredná ulica v strede mierne rozšírená do tvaru vretena s pôvodne trhovou funkciou. Vo vrchole pôdorysu stojí farský kostol sv. Juraja z 13. - 15. storočia, ktorý dominuje celému okoliu. Nižšie, na konci námestia, je postavený pálffyovský kaštieľ a na križovatke hlavných vnútromestských komunikácií stoja ďalšie historicky významné budovy, akými sú bývalý kláštor a kostol piaristov, Segnerova kúria premenená na evanjelický kostol, starý mestský dom, Zichyho kúria - dnešná radnica, Kautzov dom a iné domy bohatých mešťanov, postavené zväčša v 16. s 17.
Svätý Jur je obdarený výnimočne vhodnou polohou pre pestovanie viniča, pričom podobné podmienky možno na Slovensku ťažko nájsť, azda len v Tokajskej oblasti. Okolo celej obce sú v podstate len južné a západné svahy. Pôdy sú tiež vynikajúce, piesočnaté alebo piesočnato-hlinité, len v naplaveninách potokov ťažšie. Veľmi priaznivý je vplyv rozľahlého jelšového lužného lesa zvaného Šúr, ktorý v lete zmierňuje horúčavy. Horské pásmo nad dedinou tlmí severné vetry, a tým znižuje silu zimných mrazov.
Medzi najlepšie hony poblíž mesta patria Stoličiare, Perdzské, Hájniky, Kazáre, Dlhé, Tepluše, Prostredné a pod. Avšak úplne najlepšími honmi, z ktorých aj grófi Pálffyovci najradšej víno pili, sú Bujačky, Koliebky a Trezingáre.
Kresťanstvo malo od obdobia Veľkomoravskej ríše na vinohradníctvo výrazný vplyv, pretože sa víno stalo bohoslužobným nápojom.
Na Malokarpatskej vínnej ceste sú architektonické, kultúrne a cirkevné pamiatky, hrady, zámky, múzeá, galérie, vinotéky. Každý významnejší producent má svoju pivničku, kde si možno objednať degustáciu jeho vín aj s odborným výkladom, pretože po desaťročiach devastácie výroby vín sa na Slovensku produkuje opäť kvalita, vznikli už desiatky ambicióznych vinárskych firiem, ktoré chcú vrátiť slovenskému vínu starú povesť.
Podľa zákona NR SR č.332/1996 o vinohradníctve a vinárstve je Svätý Jur zaradený do Malokarpatskej vinohradníckej oblasti a Pezinského vinohradníckeho rajóna.
Tabuľka: Základné informácie o vinohradníckych oblastiach na Slovensku
| Vinohradnícka oblasť | Najdôležitejšie pestované odrody |
|---|---|
| Malokarpatská | Veltlínske zelené, Rizling vlašský, Frankovka modrá |
| Južnoslovenská | Rizling vlašský, Veltlínske zelené, Rizling rýnsky, Pinot blanc, Chardonnay |
| Nitrianska | Rôzne odrody vďaka rozmanitým podmienkam |
| Stredoslovenská | Vulkanická pôda a pivnice |
| Východoslovenská | Pinot blanc, Pinot gris, Pinot noir, Müller-Thurgau, Rizling vlašský, Chardonnay, Tramín Červený, Frankovka modrá, Dunaj |
| Tokaj | Furmint, Lipovina, Muškát žltý |
Pamiatky a zaujímavosti
Svätý Jur má bohatú históriu, ktorej poznanie sprostredkúvajú okrem vzácnych umeleckohistorických a architektonických hodnôt aj prírodnokrajinárske hodnoty. Najstaršie osídlenie predstavuje laténske sídlisko a opevnené hradisko hallštattské aj slovanské - Neštich - so zachovanými valmi opevnenia. V jeho blízkosti vyrástol v 13. storočí hrad Biely Kameň, sídlo svätojurských grófov. Hrad je dnes v rumoch.
Medzi najvýznamnejšie pamiatky mesta patrí:
- Farský kostol sv. Juraja: Gotický kostol z 13. storočia s opevnením.
- Hrad Biely Kameň: Zrúcaniny gotického hradu z 13. storočia.
- Pálffyovský kaštieľ: Barokový kaštieľ zo 17. storočia.
- Kláštor a kostol piaristov: Barokový komplex z 17. storočia.
- Mestské hradby: Zachované časti mestských hradieb zo 17. storočia.
Návštevu malebného mesta začneme zvyčajne vstupom z hlavnej príjazdovej cesty z Bratislavy do Pezinka. Prechádzkou mierne stúpajúcim námestím navštívime kostol piaristov i expozíciu dejín mesta v budove mestského úradu či Literárne múzeum P. Jilemnického. Náročnejší návštevníci môžu značkovanou trasou prísť k zrúcaninám hradu Biely Kameň či k hradisku Neštich.
Svätý Jur má hovoriaci erb, čo znamená, že na štíte zobrazená figúra a názov mesta majú rovnaké znenie. Sv. Juraj v brnení na koni mečom či kopiou zabíjajúci draka je symbolom Svätého Jura nielen od 14. júna 1647 - od povýšenia na slobodné kráľovské mesto Ferdinandom III., ale aj v tom čase, keď bol Svätý Jur poddanským mestečkom.
Priamo pod mestom sa otvára pohľad na zalesnené územie o ploche 370 ha, ktoré je zaujímavé nielen z hľadiska turistického, ale aj botanického. Ide o chránenú štátnu prírodnú rezerváciu Šúr so vzácnou flórou a faunou v prostredí barinato-slatinného jelšového lesa s rašeliniskom.
Svätý Jur má teplú a mierne suchú nížinnú klímu s priemernými teplotami v januári -1 až -4°C, v júli 19,5 až 20,5°C, priemerné ročné zrážky sú od 530 do 650 mm.
Súčasnosť a budúcnosť
Po Nežnej revolúcii tunajšie poľnohospodárske družstvo postupne upadalo a vinohrady začali pustnúť. Nakoniec tu okolo roku 2000 obrábali len päť z celkových 220 hektárov, na ktorých rastie vinič. Po pätnástich rokoch odvtedy, aj vďaka vinárskym prisťahovalcom, sa situácia otočila. Mladí vinári sa kúsok po kúsku snažia vrátiť život do spustnutých svätojurských vinohradov.
Návrat mladých k vinohradníctvu a vinárstvu nie je len svätojurský fenomén, ale tomuto mestu obzvlášť svedčí. „Svätý Jur ako lokalita, svojimi klimatickými podmienkami, pôdou a svahmi, je pre víno ideálna. A dobre je aj to, že centrum nie je spustošené nejakými socialistickými zásahmi,“ hovorí Bažalík o dôvodoch, prečo do mesta prišiel.
Kým sa pár desiatok drobných svätojurských vinárov snaží hektár po hektári znovu oživiť spustnuté vinohrady, za chrbtom cítia pohľady tých, ktorí by si využitie pozemkov vedeli predstaviť inak. Developerské projekty, ktoré miestni nazývajú puding. Tu si každý myslí, že každý vinohrad raz bude stavebný pozemok. Tieto očakávania ceny vinohradníckych pozemkov vystrelili do neuveriteľných čísel. Kým na juhu Slovenska sa dajú vinohrady kúpiť aj pod euro za meter štvorcový, vo Svätom Jure na realitných portáloch svietia ceny od tridsiatich eur. Aby sa vinárovi kúpa vinohradu oplatila, nemal by pozemok stáť viac ako štyri eurá za meter.
Aj vďaka mladému primátorovi a vďaka tomu, že sa v centre KONEČNE rekonštruujú domy do pôvodného slohu, Svätý Jur sa začína aj ako mesto dostávať do skvelej formy. Samotná história mesta sa ťahá až do pradávnych dôb, cca 4000 r. pred náš letopočet..
Svätý Jur je najmenšie z miest tzv. Západoslovenskej pentapolitany - piatich významných vinohradníckych stredísk - Bratislavy, Trnavy, Modry, Pezinka a Svätého Jura.
Pobyt vo Svätom Jure rozširuje aj návšteva jeho okolia - Jozefského údolia, kde sú dobré podmienky na lyžovanie i kúpanie.
Svätý Jur je malebné mestečko s bohatou históriou, vinohradníckou tradíciou a zachovanými pamiatkami, ktoré láka návštevníkov svojou jedinečnou atmosférou.