Svätý Kliment zohráva významnú úlohu v dejinách nielen Prahy, ale aj slovenskej kultúry. Bol jedným z najbližších učeníkov Cyrila a Metoda.
Hymnická skladba Pochvala Cyrilovi Filozofovi bola napísaná v Ríme jedným z najbližších učeníkov solúnskych bratov, Klimentom Slovenským a po prvý krát sa zrejme čítala už na pohrebe sv. Cyrila vo februári 869 v chráme Sv. Klementa. Ako naznačuje prvá veta, čítavala sa vždy na výročie smrti sv. Konštantína Cyrila ako spomienková reč.
Skrze tieto texty možno nahliadnuť do dávnych čias spred tisíc rokov a byť účastný atmosféry a ducha tej doby. Dnešný človek sotva nájde krajších a výstižnejších slov, ktorými by uctil pamiatku zakladateľov slovenskej kultúry Cyrila a Metoda. Najkrajšie možno preto hovoriť o Cyrilovi a Metodovi slovami napísanými pred tisíc rokmi, slovami ich prvých ctiteľov. A vybadať tiež vyspelosť slovenskeho jazyka a slovesnosti našich priamych predkov pred 1150 rokmi.
Z Pochvalného slova možno vybadať, koľkú úctu prechovávali k nim ich slovenskí žiaci, a nielen žiaci, ale bez pochybností aj ich ostatní ctitelia. Možno vidieť, koľko je v týchto hymnických skladbách čara a poézie.
„Sladozvučnosť slovenčiny“ sv. Klimenta sa nápadne podobá poézii Pavla Országha Hviezdoslava, akoby i v ňom ožíval duch slovenského slovesnenia z čias sv. Cyrila. Akoby náš novodobý poeta zdedil túto prekvitajúcu zlatožiarnu slovesnosť a bohatú obrazotvornosť slovenského ducha, ktorej prvým vzorom a učiteľom bol sv. Konštantín - Cyril svojou vznešenou a hlbokou poéziou Proglasu. Naznačuje to i básnik a literárny vedec Viliam Turčány: „Proglas obsahuje takpovediac vo svojom srdci i prvé kaligramy slovenskej a slovanskej poézie vôbec - odkaz týchto veľkých učiteľov nesieme si v krvi.
Proglas - starosloviensky predslov k evanjeliu
Cyryl a Metod a ich vplyv na Bulharsko
Roku 855 - po návšteve Klimenta a Nauma na území Bulharska, žiakov Cyrila a Metoda, sa v krajine upevnila pozícia kresťanstva. V krajine rozširovali aj slovanskú abecedu - hlaholiku. Neskôr tu bola vytvorená aj cyrilika, ktorá postupne hlaholiku nahradila.
Veriaci sú väčšinou pravoslávni, časť protestanti a katolíci; v Rodopoch sú niektorí Bulhari muslimovia (prv označovaní Pomaci). V etnogenezii Bulharov zohrali rozhodujúcu úlohu slovanské kmene, ktoré v 6.-7. storočí asimilovali miestne kmene Trákov a prebrali niektoré prvky ich kultúr. Druhým komponentom boli tzv. Protobulhari (Bolgari - zväz turkménskych kmeňov), ktorí v 2. polovice 7. storočia prišli na Balkán z východoeurópskych stepí, podrobili si slovanské kmene, prebrali ich kultúru a spoločne so Slovanmi vytvorili slovansko-bulharský štát. V 9.-10. storočí sa z obyvateľov tohto štátu vytvorila jednotná slovansky hovoriaca národnosť, ktorá sa nazývala Bulhari.
Funkcie náboženstva
Náboženstvo ako zložitý fenomén plní celý rad pozitívnych funkcií:
- poskytuje identifikáciu jedinca so skupinou a spoločnosťou
- kompenzuje pocity neistoty a sklamania
- prispieva k potvrdeniu všeľudských morálnych noriem a hodnôt
- napomáha stabilizácii spoločenského systému
Pod termínom náboženstvo rozoznávame dva zásadné významy:
- predmet viery, vyznanie
- latinský termín religio má rôzny výklad
| Osobnosť | Výklad termínu religio |
|---|---|
| Marcus Tullius Cicero | od lat. relegere, čo značí „predčítavať“ |
| Lactantius | od religare vo význame „znovuzväzovať“, čiže podľa neho religio znamená citový zväzok s božstvom, absolútnom, prapríčinou všetkého bytia |
| Augustinus Aurelius | od slova reeligere, čo značí znovu voliť, to zn. Boha, obracajúc sa, či skôr vracajúc sa k nemu |
Starovekí Gréci mali pre tento pojem výraz eusebeia vo význame pobožnosť, bohabojnosť, bázeň, povinná úcta voči bohom. Starí Izraeliti používali výraz jirath Elohim, t. j. bázeň pred Bohom. Vo východných jazykoch sa o náboženstve hovorí ako o „náuke“ (v sanskr. dharma) alebo o „ceste“ (čínske tao, v sanskr.