Vážení občania, poďme sa spoločne pozrieť na históriu a udalosti, ktoré formovali našu obec. Tento článok vám priblíži nielen významné momenty, ale aj súčasné aktivity, ktoré obohacujú náš život.
Deň obce Gôtovany 2018
Opäť po roku sa v našej obci konal 18.8.2018 Deň obce Gôtovany - bol to už 4. ročník. Po príhovore starostu obce sa moderovania ujal pán starosta z Gálovian Mirko Kubáň.
V rámci dňa obce Gôtovany boli opäť pripravené súťaže pre mužov a pre ženy. Tento rok bola účasť v disciplínach „hod klátom“ a „pitie piva na rýchlosť“ vysoká a zahanbiť sa nedali ako muži tak aj ženy.
Súťaž vo varení bryndzových halušiek
Do súťaže vo varení bryndzových halušiek sa v tomto ročníku prihlásili 4 družstvá - „Hrbkovci“, „Fiačice Slovakia“, „Mozoľ“ a „Havana Club“. Haluškári vytvorili úžasnú atmosféru a popri súťaži nezabudli v tanci pozvŕtať aj súperov.
Trojčlenná porota nekompromisne hodnotila v prvom rade rýchlosť uvarenia, servírovanie a nakoniec vzhľad a chuť halušiek. Súťaž vyhralo družstvo „Fiačice Slovakia“, na druhom mieste sa umiestnili mladí z družstva „Havana club“ a na treťom mieste sa umiestnili dve družstvá „Hrbkovci“ a „Mozoľ“.
Je potešujúce, že v súťažiach mali zastúpenie všetky vekové kategórie - od mládeže až po skôr narodených a my sa chceme touto cestou všetkým súťažiacim srdečne poďakovať.
Ako vlani aj tohto roku nás príjemne prekvapili členovia Klubu Jednoty dôchodcov Gôtovany pripravenou výstavkou kvetou a samozrejme vynikajúcimi šiškami a langošmi. Dúfame, že našim deťom sme sa zavďačili skákacími hradmi, maľovaním na tvár od p. riaditeľky materskej školy Mirky Čupkovej a malými darčekmi.
Po skončení súťažiaceho bloku sa losovalo z bohatej tomboly. Celé poobedie spríjemňoval hudobnou produkciou DJ CYRO, ktorý zabezpečil i večernú diskotéku. Spestrením dňa bolo i vystúpenie folklórnej skupiny Ostrô a prelet pilota Cpt. Ing. Miroslava Tomu.
Ešte raz ďakujeme všetkým, ktorí sa podielali organizačne na priebehu tejto akcie, moderátorovi, všetkým súťažiacim, sponzorom a v neposlednom rade aj všetkým zúčastneným hosťom. Poďakovanie patrí i p. starostovi z P. Lehoty za požičanie stanu a p. Pavlovi Cabanovi za požičanie kotla. Tešíme sa na Vás o rok.
Sponzori Dňa Obce Gôtovany 2018
- ARCH Café
- Agro Racio s.r.o.
- Beza - kľúčová služba
- Briš Martin
- CBA VEREX a.s. Liptovský Mikuláš
- Čupková Miriam, Mgr.
- Danaj Igor
- Dianiška Ján
- Feketík Ladislav
- Feketík Milan
- Floro Miroslav
- Gemzický Miroslav
- Güde Slovakia s.r.o.
- Hrbková Eva
- Chmelická Miroslava
- Kasanická Veronika
- Kasanický Marián
- Kvetinárstvo Magdaléna
- Kvetinárstvo Victor
- Kuska Jaroslav
- Libuša Nana Krížová
- Liptovská vodárenská spoločnosť a.s.
- Macíková Marika
- Majkutová Marta
- Obec Galovany
- Obec Gôtovany
- Obec Lazisko
- Obec Liptovské Kľačany
- Obec Partizánska Ľupča
- Obec Svätý Kríž
- SLOVAKIA - Zlata Eliášová
- Šarafínová Milena
- Štetka Ivan
- Štetková Janka
- Štetková Ľubica
- Cpt.
História futbalu v Palúdzke
Zaujímavosťou je aj história futbalu v Palúdzke, ktorá sa začala v roku 1934. Až po príchode mladého a ambiciózneho učiteľa Jána Mačuhu, ktorého postavili do funkcie správcu vtedajšej evanjelickej školy, sa začalo rozmýšľať o založení telovýchovnej jednoty.
Za pomoci vtedajšieho richtára Karola Bukovinského, ktorý sa neskôr stal prvým predsedom telovýchovnej jednoty, sa urobilo ihrisko ,,pod farou“ a už v roku 1934 sa to všetko začalo. Na prvé miesto sa vždy museli stavať ťažkosti s financiami.
Naši prví priekopníci si spočiatku museli vyberať súperov z blízkeho okolia, pretože na stretnutia sa chodilo len pešo, prípadne na voze. Hráči si museli sami udržiavať a opravovať výstroj a stále si vylepšovať hraciu plochu. Postupom času sa začali dostavovať aj prvé úspechy a záujem o futbal rástol. Situácia sa začala vylepšovať, no ekonomické problémy ostávali.
Obdobie II. sv. vojny
V dobe najlepšieho rozkvetu futbalu u nás, prišiel rok 1939 a s ním aj hrôzy druhej svetovej vojny. Mnohí z našich futbalistov museli narukovať, a tým sa samozrejme začala prejavovať hráčska kríza. V tejto dobe bol zrušený športový klub v Liptovskom Mikuláši a hráči, ktorí nemuseli narukovať pristúpili do Palúdzky. Začala sa vlastne nová éra VŠK Palúdzka.
V období druhej svetovej vojny pôsobilo mužstvo VŠK Palúdzka v sezóne 1939/40 v spišskej oblasti I. triedy Majstrovstiev žúp SFZ, kde sa stretávalo so súpermi ako Kežmarok, Poprad alebo Ružomberok. Následne po reorganizácii súťaží v roku 1940, pôsobilo mužstvo v rokoch 1940 - 1945 vo východnej skupine I. triedy Žilinskej župy, ktorá patrila pod Majstrovstvá žúp SFZ.
Najťažšie a najsmutnejšie obdobie prišlo v roku 1944, v čase slávneho Slovenského národného povstania. Na jednej strane radosť z toho, že sa slovenský národ postavil proti okupantom, na druhej strane smútok a žiaľ za mladými životmi, ktoré padli práve v SNP. Neobišlo to ani VŠK Palúdzku, ktorá sa nevedela dlho vyrovnať so stratou dobrých futbalistov a ľudí.
Po skončení 2. svetovej vojny v roku 1945 začala veľká radosť z oslobodenia pomaly zahladzovať stopy a žiaľ nad tými, ktorí naše rady opustili. Vďaka veľkému záujmu o futbal sa vytvorilo po A-mužstve aj mužstvo dorastencov a dokonca sa podarilo vytvoriť aj B-mužstvo. V roku 1946 sa už všetky mužstvá prihlasujú do novo utvorených súťaží. Chuť do práce prináša úspechy.
Hneď v prvej sezóne sa nám podarilo získať 2. miesto a boli sme veľmi blízko k postupu do vyššej súťaže. Postup sa nám však vybojovať nepodarilo, keď sme v baráži podľahli súperovi z Bánovej. V nasledujúcej sezóne sa mužstvu nedarilo a skončilo až na 8. mieste v tabuľke.
V nasledujúcej sezóne nastala reorganizácia súťaží a boli sme zaradení do I. B. triedy skupiny Liptov - Orava - Turiec. Túto súťaž sme bez väčších problémov vyhrali a mali sme našliapnuté k postupu do vyššej súťaže. Krajský futbalový zväz ohlásil ďalšiu reorganizáciu, s tým, že sa súťaž začne na jeseň a skončí sa na jar. Takisto sa zrušila aj divízia, do ktorej sme mali postúpiť a tak sme v nasledujúcej sezóne 1948/49 hrali opäť jednu zo skupín II. triedy, s tými istými súpermi, s ktorými sme hrali aj v minulom ročníku.
V tejto sezóne sme angažovali výborného trénera Jozefa Kováča z Rybárpoľa, ktorý nastavil nové výborné metódy. Výsledky stretnutí boli neočakávane dobré, záujem fanúšikov bol enormný. Na konci sezóny rozhodoval o víťazovi tejto súťaže zápas medzi Sučanmi a Palúdzkou. Podaril sa nám fantastický obrat z 2:1 na 2:6 a postúpili sme do I. triedy, kde nás čakali mužstvá ako Martin, Dubnica, Dolný Kubín alebo Bytča.
V krajskom prebore dostávame súperov zvučných mien. Je to predovšetkým Ružomberok, bývalé prvoligové mužstvo Považská Bystrica, Čadca, Liptovský Mikuláš, Martin, Vrútky. Medzi týmito velikánmi sa úplne stratila malá dedinka Palúdzka, ktorá nebola ani na mape, a ktorá mala oproti ostatným súperom len 1884 obyvateľov.
Prvé tri zápasy nám vyšli, keď sme vyhrali s Lietavskou Lúčkou, Čadcou a dokonca aj s Považskou Bystricou. Potom však prišlo derby s Liptovským Mikulášom, kde sme smolne prehrali 2:1 a začala sa vlna neúspechov. Nakoniec sme v polke sezóny skončili na peknom 6. mieste, čo bolo na pod vtedajším názvom pôsobiacu Sokol Palúdzku úspechom.
V druhej polovici sezóny sa nám už tak nedarilo. O všetkom sa malo rozhodnúť v Krásne nad Kysucou. Potrebovali sme 1 bod k záchrane v súťaži. 5 minút pred koncom odpískal v náš prospech rozhodca pokutový kop. Za stavu 1:0 pre domácich sme ho však nepremenili a smolne sme tak len po jednej sezóne vypadli z krajského preboru.
V roku 1954 mužstvo pod vtedajším názvom Slavoj Palúdzka opäť postúpilo do krajského preboru. Počas tejto sezóny však klub nedokázal držať krok so súpermi ako Púchov, Martin, Čadca alebo aj Dubnica, a umiestnil sa tak na poslednom mieste v tabuľke. Mužstvo čakal zostup späť do I. triedy.
V roku 1955 nastal pokles futbalu v Palúdzke. Veľa hráčov odišlo a to ,,veľké“ mužstvo sa začína rozpadávať. Končí sa veľká éra futbalu v Palúdzke. Podobne je to aj s dorastencami a rezervou. Vypadli sme do I. B triedy, kde sa nám taktiež v nasledujúcom ročníku nedarí. V polovici sezóny 1956 sme na predposlednom mieste. Podobne je to aj s našim dorastom, iba dobrý kolektív B-mužstva sem-tam urobí dobrý výsledok.
V nasledujúcich štyroch rokoch sme rok čo rok vypadli do nižšej súťaže až sme napokon skončili v poslednej lige a teda v IV. triede. V roku 1959 sa s touto katastrofálnou situáciou začalo konečne niečo robiť. Do výboru prichádzajú mladé tváre a zdá sa, že z toho najhoršieho sa začíname dostávať.
V nasledujúcich dvoch rokoch sa nám podarilo každý rok postúpiť a opäť sme sa po pár rokoch dostali späť do krajskej súťaže. V tejto súťaži sme pár rokov obsadzovali miesta v strede tabuľky. Zmenilo sa to v ročníku 1966/67, keď sme vybojovali vytúžený postup do I. triedy.
Výstavba nového futbalového stánku
V roku 1973 sa začali prípravy na výstavbu nového futbalového stánku v Palúdzke. V tomto období sme museli hrávať naše domáce zápasy na ihrisku Závodov 1. mája na druhom konci mesta. To znechutilo funkcionárov tak, že prestali pracovať. Tí čo ešte zostali sa dali spočítať na prstoch jednej ruky. To bolo na takú náročnú súťaž veľmi málo. Nebolo funkcionárov, nebolo ani divákov, keďže štadión na druhom konci mesta bol od ruky a tak celá ťarcha spočívala len na jednom jedinom človekovi - Jánovi Daňovi, ktorý musel robiť trénera, tajomníka, hospodára, pokladníka a ďalšie funkcie, ktoré súviseli s touto ,,anarchiou“.
Ešte šťastie, že v tejto dobe máme pohromade výborný kolektív hráčov, ktorí podporujú svojho trénera, pomáhajú mu v jeho ťažkej práci. Ročník 1974/75 sme už začali na našom novom domácom ihrisku, ktoré dostalo názov Štadión SNP v Luhách. V tomto roku sa nám doma darilo, ale na súperových ihriskách sme často body nezískavali. Obsadili sme 5. miesto, keď nás od postupu delili len 4 body.
17. 10. 1976 prišla slávnostná chvíľa otvorenia kompletného areálu nášho nového moderného štadióna, na programe bol v rámci tejto slávnosti aj prípravný zápas nášho mužstva. Do Palúdzky prišiel súper zvučného mena - úradujúci majster ČSSR Zbrojovka Brno, s ktorou sme po veľmi dobrom výkone prehrali tesne 2:3.
V sezóne 1976/77 sme boli veľmi blízko k postupu, keď sme skončili len 1 bod za prvou Dubnicou. V roku 1978 zaznamenalo mužstvo obrovský úspech v rámci krajskej časti slovenského pohára, keď vo finále porazilo v dvojzápase von - doma mužstvo z Veľkého Krtíša, keď jediný gól dvojzápasu padol na domácom ihrisku zásluhou hráča Palúdzky Smerčiaka.
Hráči sa tak tešili z krásnej kryštálovej trofeje a následného postupu do republikového pohára, v ktorom im žreb prisúdil účastníka SNL Spišskú Novú Ves. Na domácom ihrisku zohrali naši hráči s účastníkom Slovenskej národnej ligy (2. najvyššia súťaž v republike) vyrovnanú partiu, keď po polčase Palúdzka dokonca viedla 2:1.
Vtedajšie noviny Liptov o zápase napísali: ,,Víťaz krajského pohára dostal v I. kole Slovenského pohára veľmi zdatného súpera, účastníka SNL zo SP. N. Vsi, ktorému až do 75. Domáci už od 4. min. viedli gólom Perončíka, ale Thaly v 15. min. po trestnom kope vyrovnal. V 38. min. využil P. Kokavec hrubej chyby obrany a z 20 m prudkou strelou upravil stav polčasu na 2:1. Hneď po zmene strán Urban vyrovnal, ale v 56. min. Erhardt dal vedúci gól. Zvrat v hre nastal v 75. min., kedy rozhodca Beťka z Prievidze za veľkej nespokojnosti prítomných 300 divákov odpískal trestný kop a než sa domáci postavili do múru, bolo vyrovnané. Autorom gólu bol Kotvár.
Obdobie 80. rokov 20. storočia
V roku 1984 sa konali oslavy 50. výročia organizovaného futbalu v Palúdzke. Súčasťou bola slávnostná akadémia v kultúrnom dome a stretnutie rôznych generácií futbalistov. Niektorí hráči a funkcionári boli odmenení pamätnými medailami.
A-mužstvo bolo stabilným účastníkom I. A triedy Stredoslovenského kraja, v ktorej pravidelne obsadzovali miesta v hornej polovici tabuľky. Postup do vyššej súťaže však klubu vždy o pár bodov ušiel. Financie z vlastnej ekonomickej činnosti klubu (ubytovňa, autobus) dovoľovali zveľaďovať areál štadióna. Pribudli nové tenisové kurty.
Klub mal družbu s poľským mužstvom Tarnowia Tarnow, kde hráči pravidelne chodili na sústredenia a merali si práve s týmto tímom sily v rôznych priateľských zápasoch. Okrem toho sa chodilo na sústredenia do Senca, do Poľska alebo do Bulharska. Plánovalo sa aj sústredenie v Juhoslávii, ktoré sa však kvôli vtedajšej vojne v tejto krajine uskutočniť nepodarilo.
Spoločenské a ekonomické zmeny
V 90. rokoch sa spoločenské a ekonomické zmeny podpísali aj na výkonnosti futbalistov a finančných pomeroch v klube. Počas letných prestávok funkcionári a hráči organizovali Memoriál padlých športovcov v SNP z Palúdzky. V roku 1993 sa stal klub insolventný a bol naň vyhlásený konkurz. Funkcionári zaplatili stratu z vlastného vrecka.
Ďalší konkurz bol v roku 1994 a mal odozvu aj v športovej činnosti. Zo súťaže museli odhlásiť žiacke družstvá a jedno vytvorené hralo v okresnej súťaži. Niektorí hráči odišli kvôli finančnému a materiálnemu zabezpečeniu hrať do iných klubov. Mužstvo zostúpilo do V. triedy.
V roku 1998 bol vytvorený prípravný výbor nového klubu FC 34 Liptovský Mikuláš - Palúdzka. Predsedom sa stal Ing. Ľubomír Kružliak, ďalej to boli Ing. Marián Hlavna, Vladimir Kružliak, Ing. Vladimir Grigár, Ing. Rudolf Galko, Ing. Daniel Nemtušiak, JUDr. Ján Droppa, Marián Hrbko, Milan a Peter Kokavcovci, Jaroslav Čertik a Ing. Dušan Brezina.
Finančné zabezpečenie sa podarilo zaobstarať vďaka osobným kontaktom s podnikateľmi, vďaka pomoci Mestského úradu v Liptovskom Mikuláši i prenájom budov v areáli štadióna. Odzrkadlilo sa to na výkonnosti mužstiev. V sezóne 1998/1999 bolo mužstvo dospelých na 2. mieste, dorastenci v IV. lige na 6. mieste a žiaci v IV. lige na 1. mieste.
V sezóne 2001/2002 bolo A-mužstvo so ziskom len ôsmich bodov po jesennej časti posledné, v jarnej časti sa však fantastickou sériou vyhratých zápasov zachránili. Tieto dôležité víťazstvá na konci sezóny teda prispeli k tomu, že sa Palúdzka umiestnila v tabuľke so ziskom 33 bodov na 10. mieste a zabezpečila si tak účasť v tejto súťaži aj v nasledujúcej sezóne.
Po poslednom domácom víťaznom zápase sezóny proti Sv. Krížu sa pre noviny Liptov vyjadril tréner Peter Kokavec: ,,Po jeseni sme mali osem bodov a málokto veril, že sa zachránime. Mužstvo svojou vôľou a prístupom dokázalo malý futbalový zázrak. Doposiaľ sme získali 24 bodov a skóre 18:6, čo znamená pred posledným kolom definitívnu záchranu.
V sezóne 2002/2003 dorastenci vypadli zo IV. ligy, žiaci naopak IV. ligu vyhrali. A-mužstvo obsadilo po jeseni s druhou najlepšou defenzívou v lige pekné 5. miesto, avšak na jar kleslo na 7. Oproti sezóne 2001/2002 sa však jednalo o úspech.
Tréner Peter Kokavec po poslednom zápase sezóny pre noviny Liptov povedal: ,, Pri lepšom zakončovaní sme mohli tento zápas aj vyhrať. Chcem sa chlapcom poďakovať za ich prístup a nasadenie v dôležitých zápasoch.
V nasledujúcich sezónach A-mužstvo okupovalo priečky spodnej časti tabuľky. V každej sezóne sa im však podarilo zmobilizovať sily a v súťaži sa zachrániť. V sezóne 2018/19, po vyše 50 ročnom pôsobení v krajskej súťaží, A-mužstvo vypadlo do 6.ligy (neskôr po reorganizácii súťaží 7.liga), v ktorej pôsobilo nasledujúce 4 sezóny.
V sezóne 2022/23 sa v A-mužstve stretol výborný kolektív domácich hráčov doplnený o výborných hráčov zo zahraničia, ktorý bol pred posledným ligovým kolom na prvom mieste, avšak len s 3-bodovým náskokom pred druhou Ludrovou. Práve vzájomný zápas týchto tímov posledného 26. kola súťaže mal rozhodnúť o víťazovi okresnej 7. ligy. Hosťujúcej Palúdzke stačil zisk jedného bodu, a teda remíza.
Stav zápasu bol dlho bez gólov, 0:0. V 77. minúte však dokázal japonského brankára Palúdzky Iedu prekonať Ludrovčan Droppa a poslal tak domácich do vedenia. Za tohto stavu by sa zo zisku titulu majstra tešila práve Ludrová. Všetko nasvedčovalo, že sa tak aj stane.
V poslednej minúte zápasu nechal prvoligový rozhodca Gemzický odohrať už len posledný nákop Palúdzky smerom dopredu. Pri lopte sa ocitol obranca hostí Ján Psotný, ktorý loptu hlavou umiestnil do siete a strelil tak svoj životný gól, ktorým rozhodol o víťazovi 7. ligy LFZ zo sezóny 2022/23. Na štadióne v Ludrovej tak 455 divákov sledovalo bujaré oslavy hosťujúcich hráčov.
V sezóne 2023/24 bola Palúdzka účastníkom 6. ligy SsFZ, v ktorej sa jej taktiež darilo. Káder, obohatený o viaceré posily, dokázal vybojovať v tejto súťaži veľmi pekné druhé miesto. Predbehnúť nás dokázala len Liptovská Teplá, ktorá však nespĺňala určité pravidlá a predpisy súťaže, a tak namiesto postupu do 5. ligy vypadla do ligy 7.
Súčasnosť klubu
V súčasnosti v Palúdzke pôsobí klub pod názvom FC 34 Liptovský Mikuláš - Palúdzka, ktorý sídli na štadióne SNP v Luhách. V areáli štadióna sa nachádzajú 2 futbalové ihriská, z toho jedno je hlavné, kde sa odohrávajú majstrovské zápasy, druhé ihrisko slúži zvyčajne na tréningový proces všetkých kategórií. V areáli sa tak isto nachádza multifunkčná budova, v ktorej sú priestory klubu, bar, pizzéria a ubytovňa.
Momentálne sa futbalový klub môže pýšiť A-mužstvom, pod vedením trénera Petra Poleča, ktoré pôsobí v 5. lige SsFZ, dorastom (U-19), ktorý je spojený s mužstvom Iľanova, pod vedením trénera Vladimíra Kuba, dorast pôsobí v 6. lige LFZ, mladšími žiakmi (U-13), pod taktovkou trénera Lukáša Medveckého, ktorí pôsobia v I. triede LFZ, prípravkou (U-11), pod vedením trénera Jána Révaja, ktorá pôsobí v I. triede LFZ a najmladšou kategóriou, prípravkou (U-9), pod vedením trénerky Kataríny Perašinovej, ktorá sa pravidelne zúčastňuje v rámci Liptova rôznych mládežníckych turnajov.
V neposlednom rade musíme spomenúť, že v súčasnej dobe je A-mužstvo Palúdzky známe tým, že v jeho radách už roky pôsobia hráči zo zaujímavých krajín sveta, ide najmä o krajiny ako Japonsko, Brazília, Kolumbia, Srbsko alebo aj africká Nigéria.
Divadelný súbor v Ľubeli
Vznik divadelného súboru nie je upresnený. V obci prevládajú dve verzie, a to rok 1922 a 1923. Jedno je však úplne isté: prvé predstavenie bolo odohrané v júni 1923. Vznik divadelného súboru inicioval miestny obchodník, syn garbiara, Koloman Ondrej Urban. Tento obchodník získal pre svoje prvé predstavenie od I. G. Orlova „Až lipa zakvitne“ občanov z Ľubele, Dúbravy a Gôtovian. Predstavenie sám režíroval a bolo odohrané v starom kaštieli statkára Floriána Teichnera. Hralo sa už v drevenej jednotriednej škole. Bola to jeho posledná réžia - A. Medzihradský zomrel ako 26-ročný.
Na predstaveniach sa veľkou mierou podieľal tesársky majster z Ľubele, Rudolf Hazucha, ktorý pomocou ochotníkov budoval javiská. Významnou osobnosťou v divadle bol aj režisér Ambróz Lukáč - ľubeľský učiteľ. Od roku 1931 do roku 1942 zrežíroval 24 divadelných predstavení. V roku 1933 hrali už v murovanej škole na novom javisku. Kostýmy sa požičiavali z divadelnej šatnice v Turčianskom sv. Martine a neskôr od ľudí z Lipt. Sliačov a baču Turka z Nemeckej Ľupče.
Postupne pribúdali herci ako: František Kandera, Ondrej Mičuda, Oľga Uhlová, Anna Rojčeková atď. Nastali vojnové roky a po nich sa divadlu zaviazal hlavne František Kandera - ďalší z éry režisérov. V úlohe režiséra najdlhšie pracoval pán František Kandera, ktorý má nemalú zásluhu na udržiavaní divadelných tradícií obce. Divadlo malo viac repríz v blízkom okolí, čo len dokazuje dobrú prácu režiséra Kanderu.
Veľmi zaujímavá a smiešna udalosť sa stala pri hraní jedného divadelného predstavenia, v ktorom vystupovali herci i v uniformách členov Hlinkovej gardy. Práve počas predstavenia došlo k požiaru na miestnom JRD. Keďže divadelníci boli aj hasiči, odišli dvaja z nich pomáhať hasiť bez toho, aby si uvedomili, v čom sú oblečení. Keď však príslušníci VB vyšetrujúci založenie požiaru uvideli dvoch gardistov, nastalo vyšetrovanie pre niečo celkom iné. Ťažko sa to dvom hercom vysvetľovalo, ale táto smiešna udalosť sa v Ľubeli spomína dodnes.
Po odohraní hry „Srdcia hraníc nepoznajú“ v roku 1985 nastalo hluché obdobie, počas ktorého vystupovali len Vincent Urban a Pavol Tomčík v krátkych komediálnych dialógoch na tému dvoch gazdov hovoriacich na aktuálne témy. Pokračovateľom Františka Kanderu v úlohe režiséra bol Vincent Urban. Bolo to on, čo sa najviac pričinil o to, že v roku 1989 sa odohrala, určite za posledné obdobie, najkvalitnejšia hra od O. Bosíka „U nás taká obyčaj, alebo aby sme v hanbe nezostali“.
Výkony hercov: Vincenta Urbana, Oľgy Guothovej, Bibiany Šimovej, Pavla Tomčíka, Mariany Obrcianovej a Otílie Kubíkovej boli na vysokej úrovni, čo ocenila aj porota. Získali druhé miesto v Okresnej súťaži za hru, cenu za najlepší herecký výkon (B. Šimová) a za scénografiu. A toto bolo naše posledné prihlásenie do okresnej súťaže. Ďalšiu našu činnosť sme postavili na tom, že sme tu pre diváka, ktorý ocení herecké výkony svojím potleskom a smiechom.