História Svätého Kríža nad Hronom a Biskupstvo

Mesto Žiar nad Hronom, kedysi známe ako Svätý Kríž nad Hronom, leží v Žiarskej kotline na pravom brehu rieky Hron, 160 km od hlavného mesta Bratislavy. Z kotliny sa lúčovito rozbiehajú cesty štyrmi smermi: Nitra - Bratislava, Zvolen, Martin, Prievidza. Okrem bežnej cestnej komunikácie a elektrickej železnice je tu dnes v rozbehu výstavba diaľnice.

Prevažne odlesnený chotár na stredne vysokej terase Hrona, ktorou prechádza do náplavového kužeľa Lutilského potoka a na menšiu zalesnenú časť svahov Štiavnických a Kremnických vrchov, tvoria v kotlinovej časti treťohorné zlepence a pyroklastiká andezitov s pokrovom štvrťohorných terasových štrkov a sprašových hlín. Pozdĺž Hrona sú na treťohorných uloženinách štvrťohorné náplavy, andezity a bazaltoidné andezity. V Štiavnických vrchoch pristupujú ryolity.

V starej časti mesta (Sv. Kríž nad Hronom) je pravidelne stavaný park, pravdepodobne spred 200 rokov s pravouhlou sieťou chodníkov a 2 výraznými hlavnými cestami, pretínajúcimi sa v podobe kríža.

Obec s mýtom sa prvý raz písomne uvádza v zakladacej listine opátstva v Hronskom Beňadiku ako villa Keresztur in terra Susolgi z roku 1075. Od roku 1246 sa vyvíjala ako zemepanské mestečko (villa Sancte Crusis de Susal). Od 16. storočia bola obec strediskom arcibiskupského panstva, ku ktorému patrili obce: Svätý Kríž, Veľká a Malá Lovča, Prestavlky, Trubín, Kopernica, Malá Lehota, Kosorín, Slaská, Nevoľné, Bartošova Lehôtka, Jastrabá, Pitelová, Stará Kremnička a Lutila. Celé toto panstvo pripadlo v roku 1776 banskobystrickému biskupstvu.

Mesto bolo po stáročia až do roku 1920 známe ako Svätý Kríž, potom do roku 1955 ako Svätý Kríž nad Hronom, od roku 1955 nesie meno Žiar nad Hronom. Vrchol jeho histórie predstavuje 19. storočie, kedy za pôsobenia biskupa Štefana Moyzesa sa stalo jedným z duchovných a kultúrnych centier Slovenska.

Po 2. svetovej vojne sa z poľnohospodárskeho mestečka a pôvodných 1500 obyvateľov postupne stalo priemyselné mesto s cca 20000 obyvateľmi. Zmena nastala po vybudovaní závodu na výrobu hliníka v roku 1953 (Závod SNP).

Svätý Kríž nad Hronom - Lokalita Svätého Kríža a tu vzniklá osada patrila do väčšieho územného celku nazývanom Šušolie. S týmto pomenovaním sa stretávame v zakladajúcej listine kláštora a opátstva vo Svätom Beňadiku z r.1075. Touto listinou aj terajšia Žiarska kotlina vstúpila do písomných dejín. Spoľahlivý údaj o jestvovaní a mýtnice pomenovanej Svätý Kríž je z r.1237. Jej pomaďarčený názov je Cristur, čo znamená kríž Pána. Latinská forma je Sancta Crux a slovenská Svätý Kríž. Je opodstatnený názor, že toto pomenovanie je ešte staršie. Z osady sa stalo mestečko.

Medzníkom bol rok 1246, kedy ostrihomský arcibiskup Štefan Vanča ako zemepán udelil Svätému Krížu privilégium so 16 výsadami a Svätý Kríž nadobudol charakter zemepánskeho mestečka.

Zmienka o Žiari nad Hronom sa nachádza v listine panovníka Belu IV. z roku 1237, v ktorej sa mestečko spomína pod názvom Cristur. V nej panovník potvrdzuje nárok hronskobeňadickému opátovi na časť mýta, vyberajúceho sa v mýtnici, v mieste pod názvom Cristur. Je to zároveň doklad názvu miesta ako aj funkcie, ktorú v tomto období osada mala.

Vývoj sídla, pravdepodobne osady, pokračoval v súvislosti kvôli narastaniu jej významu. To sa potvrdilo 4. februára 1246, vtedy ostrihomský arcibiskup Štefan Vanča osade Svätý Kríž, nazývanej Sancta Crux, udelil výsady zemepanského mestečka pod nemeckým právom. V priebehu nasledujúcich storočí tu sídlili ostrihomskí úradníci, ktorí spravovali hospodársky celé okolie, vrátane lesov v okolí Kremnice.

V období nepokojov v 15. storočí ovládal územie v okolí mestečka český šľachtic Ján Jiskra z Brandýsa, za podpory kastelánov z okolitých hradov Šášova a Revišťa. Potreboval posilniť svoju pozíciu na tomto významnom komunikačnom bode, a tak ovládať politicky aj hospodársky toto územie. Z tohto dôvodu vybudoval opevnenie, pravdepodobne na mieste dnešného kaštieľa, a tak získal kontrolu nad križovatkou ciest, spájajúcich Prievidzu, Zvolen, Kremnicu, Banskú Štiavnicu, a zároveň kontroloval hlavnú cestu vedúcu Pohroním na Nitru a Banskú Bystricu. V mierovej zmluve medzi Jánom Jiskrom a Jánom Huňadym z roku 1452 je jednou z podmienok zbúranie tejto pevnosti vo Svätom Kríži. K tomu však nikdy nedošlo a pevnosť, ktorá stála na mieste budovy dnešného kaštieľa, zostala stáť naďalej.

Pri kristianizácii území s pohanskou tradíciou sa znak svätého kríža, ako najstaršieho kresťanského symbolu, používal ako opozičný symbol na miestach pretrvávajúcich pohanských symbolov. So znakom jednoduchého kríža je 33, so znakom rovnoramenného kríža 8, dvojkríža 15 a trojramenného kríža 2. Niekoľko sa vyskytuje aj s upravovanými koncami ramien kríža a jeden kosouhlý.

Významné osobnosti a biskupstvo

V rokoch 1851 - 1869 vo Sv. Kríži nad Hronom v kaštieli sídlil biskup Dr. Štefan Moyzes - mimoriadne významná osobnosť slovenských dejín. V kaštieli sa schádzal výkvet slovenských kultúrnych dejateľov. Tu vznikla i myšlienka založiť Maticu slovenskú. Prvé divadelné predstavenie je zaznamenané z roku 1868.

Štefan Moyzes, biskup a významná osobnosť Svätého Kríža nad Hronom. Z minulosti je známa bohatá biskupská knižnica (v roku 1885 mala 4950 zväzkov - zničená bola v roku 1950 pri likvidácii saleziánov, ktorí v kaštieli sídlili 4 roky).

Kupča - Malá osada na biskupskom majetku v blízkosti svätého Kríža, kde biskup Štefan Moyses dal postaviť pre poľnohospodárskych robotníkov kostol zasvätený svätému Štefanovi (prvému mučeníkovi). Kostol bol ním posvätený v r.1863. Udržiavaný bol do r.1974 do odchodu posledných obyvateľov. Dnes je zdevastovaný a vyrabovaný.

Jednou z významných osobností spojených so Svätým Krížom, je František Berchtold. Narodil sa a detstvo strávil v Trnave, kde absolvoval miestne gymnázium. Vo svojom teologickom vzdelaní pokračoval vo Viedni a Ríme. Prelomovým v živote Františka Berchtolda a tým aj kaštieľa v Žiari nad Hronom bol rok 1776, keď bol v Bratislave v Dóme Sv. Martina pomazaný za prvého banskobystrického biskupa. Tento cirkevný úrad bol zanedlho hneď aj v ohrození, ale práve vďaka Františkovi pretrval a existuje až dodnes.

Rakúsky cisár Jozef II. Biskup Berchtold však monarchu presvedčil, aby to nerobil a keď sa mu podarilo banskobystrické biskupstvo zachrániť, okamžite sa pustil do práce a veľkých finančných investícií po celom jeho priestore. Umožnilo mu to bohatstvo jeho aristokratickej rodiny. Náš kaštieľ dal opraviť za, na vtedajšie časy, obrovskú sumu 43 000 florénov. Dal vybudovať terasu pri kaštieli, ktorá dodnes stojí a aj park pod ňou. Peňažnými darmi sanoval najchudobnejšie farnosti vo svojej diecéze. V Banskej Bystrici za svoje vlastné zdroje dal postaviť biskupské sídlo, do ktorého sa biskupi presťahovali počas II.

Po biskupovi Berchtoldovi existujú pamiatky v našom kaštieli aj teraz. Dal opraviť arkádové stĺpy na vnútornom nádvorí, ktoré práve teraz prechádza opätovnou prestavbou a zasklením. Veľké biele dvere, ktoré návštevníci kaštieľa môžu vidieť pri komentovanej prehliadke vedúce z biskupskej sály do rokokového salónika, sú z čias jeho života v Sv. Kríži. František Berchtold je pochovaný v krypte Kostola Povýšenia Sv. Kríža.

V roku 1776 pripadlo svätokrížske panstvo banskobystrickému biskupstvu a mestečko sa stalo najskôr letným, neskôr stálym sídlom biskupa (do roku 1941).

Terajší kostol bol postavený približne na miestach starého kostola, ktorý v r. 1806 dal zbúrať banskobystrický biskup Gabriel Zerdahelyi. Kostol bol veľmi poškodený vojnovými udalosťami a požiarmi, ktoré postihli mestečko Svätý Kríž v XVII. a XVIII. storočí. Najstaršia písomná zmienka o tomto kostole je z r.1527, kedy sa spomína ako starý.

Plány terajšieho jednoloďového, dvojvežového kostola vypracoval kňaz rehole piaristov Florián Dom. Je postavený v klasicistickom slohu, ktorý vládol v architektúre na Slovensku približne od polovice XVIII. do polovice XIX. storočia. Vchod do chrámu je riešený predstavaným portikusom, súčasťou ktorého je tympanón v tvare trojuholníkového štítu. V jeho strede sa nachádza erb biskupa G.Zerdahelyiho od Leopolda Forstra. Medzi vežami je osadený medený kríž a pod ním latinský nápis, ktorý po preložení do slovenčiny znie: „Hľa, kríž pánov, utekajte protivníci.“

Táto veža spolu s krížom sa vypína do výšky 30 m. Kostol bol stavaný v rokoch 1806 až 1813. Náklady na jeho postavenie dosiahli takmer 60.000 florénov. V r.1812 bol v takom stave, že mohol slúžiť svojmu poslaniu. Preto dňa 14.septembra 1812 na sviatok Povýšenia svätého Kríža biskup G.Zerdahelyi, zakladateľ a mecén kostola, tento konsekroval a do hlavného oltára uložil relikvie svätých: Fulgencia, Jukundína a Severína.

Na pamiatku tejto významnej udalosti bola v terajšej kaplnke Sedembolestnej Panny Márie (pred r.1988 Lurdskej) zabudovaná pamätná tabuľa. V kaplnke sa nachádza aj obraz biskupa G.Zerdahelyiho a na oltári socha piety. 12 krížov po obvode interiéru kostola svedčí o tejto udalosti.

Renesančno - barokový kaštieľ - dal postaviť ostrihomský arcibiskup Peter Pázmáň v r.1631 na staršom stredovekom základe. Po zriadení banskobystrickej diecézy v r.1776 sídlili v ňom niektorí biskupi a niektorí sa v ňom príležitostne zdržiavali. V kaštieli do r.1950 bolo množstvo cenností: knižnica, archív, olejomaľby, nábytok a iné. Väčšina hodnôt je zničená a časť rozptýlená na neznámych miestach. Kaplnka v kaštieli bola zasvätená Zvestovaniu Panny Márie. Za komunizmu slúžila ako sklad civilnej obrany. Dnes je vyprázdnená bez akéhokoľvek pôvodného zariadenia.

V tabuľke sú zhrnuté dôležité roky a udalosti spojené s Biskupstvom v Svätom Kríži nad Hronom:

V meste sa narodil Š. Petruš (1783) - etnograf, dramatik, pôsobili tu: J. L. Bella - hudobný skladateľ, Michal Chrástek - literárny historik, bibliograf, Štefan Moyzes - biskup, prvý predseda MS, Marián Blaha - biskup, veľký Európan, Anton Štefánek - sociológ, rektor UK, Štefánia Pártošová - poetka, Zita Strnadová - Paráková - slovenská klaviristka a iní. Celkovej kultúre slúži i nový Kostol Sedembolestnej P. Márie, konsekrovaný v roku 2001.

Historickou dominantou mesta je renesančno-barokový kaštieľ z roku 1631 postavený na stredovekom základe, klasicisticky prestavaný v 18. a rozšírený v 19. storočí. Klasicistický kostol z roku 1813 bol vybudovaný na mieste gotického chrámu, v jeho krypte je pochovaných 6 biskupov (aj Š. Moyzes a M. Blaha). Pod Šibeničným vrchom sa nachádza kaplnka P. Márie. V parku a na námestí sú situované sochy Š. Moyzesa, na kostole pamätné tabule Š. Moyzesa a M. Chrásteka, na kaštieli Š. Moyzesa, saleziánov, partizánskej brigády, v samotnom kaštieli je zriadená pamätná izba Š. Moyzesa.

K nehnuteľným národným kultúrnym pamiatkam mesta patria i Šášovský hrad a kostol sv. Mikuláša.

V súčasnosti vyvíja aktivity Mestské kultúrne centrum so svojimi expozíciami: archeologickou (má archeologickú, národopisnú a výstavnú časť) a stálou expozíciou výtvarných diel Jula Považana. Tradične sú známe celoslovenské súťaže v spoločenských tancoch. Ďalej tu sídli Pohronské osvetové stredisko a Hvezdáreň a planetárium Maximiliána Hella, ktorá vzhľadom na svoje odborné aktivity a organizovanie podujatí sa radí k významným zariadeniam tohto druhu na Slovensku.

Prvá zmienka o škole je z roku 1578. Na výchovu najmä mužskej mládeže malo významný vplyv v rokoch 1946 - 50 pôsobenie saleziánov v kaštieli. Dokonca tu sídlil Teologický inštitút saleziánov na prípravu kňazov. Stredná odborná škola pre pracujúcich vznikla v roku 1954 (hutníctvo neželezných kovov), Stredná všeobecnovzdelávacia škola sa otvorila v roku 1958, neskôr Gymnázium (dnes aj 8 - ročné).

Mesto je vyhľadávané aj kvôli blízkosti vodnej turistiky a okoliu - hrad Šášov, náučný chodník na Šibeničný vrch, banské mestá a množstvo minerálnych prameňov.

tags: #svaty #kriz #nad #hronom #sidlo #biskupov