Svätý Marek Križin (chorv. Marko Križevčanin, maď. Kőrösi Márk, lat. Marcus Crisinus) (* 1589, Križevci - † 7. september 1619, Košice) bol rímskokatolícky kňaz, ostrihomský kanonik a jeden z troch košických mučeníkov. Známy je svojou mučeníckou smrťou v Košiciach 7. septembra 1619. Jeho oddanosť viere a odmietnutie zrieknuť sa katolicizmu viedlo k jeho umučeniu počas protihabsburského povstania vedeného kalvínskym sedmohradským kniežaťom Gabrielom Betlenom.
Katedrála v Križevciach, rodisku sv. Marka Križina.
Raný život a vzdelanie
Sv. Marek Križin (jeho meno sa odvádza od chorvátskeho mesta Križevci ležiaceho pri Záhrebe) sa narodil v roku 1588 alebo 1589. Pochádzal z významnej chorvátskej rodiny. Marek bol bystré dieťa, preto sa mu rodičia snažili poskytnúť čo najlepšie vzdelanie. V roku 1600 poslali syna do Viedne na jezuitské gymnázium. Stredoškolské štúdium ukončil v roku 1607. Rodičia chceli mať z neho dôstojníka, on si však vybral povolanie kňaza.
V štúdiu pokračoval na jezuitskej univerzite v Štajerskom Hradci, kde študoval filozofiu. Hneď po príchode vstúpil do Mariánskej kongregácie. V roku 1610 získal titul magistra filozofie. Po odporúčaní rakúskeho provinciála jezuitov P. Juraja Rummera pokračoval od roku 1611 v štúdiu teológie v Ríme na Nemecko-uhorskom kolégiu (Collegium Germanicium-Hungaricium založil v roku 1522 zakladateľ jezuitskej rehole sv. Ignác z Loyoly). V septembri 1615 ho vysvätili za kňaza.
Po štúdiu teológie ho ostrihomský arcibiskup Peter Pázmaň v roku 1616 vymenoval za profesora kapitulnej školy v Trnave a neskôr za ostrihomského kanonika.
Pôsobenie v Trnave a Krásnej nad Hornádom
V roku 1616 prišiel do Trnavy, kde mu arcibiskup zveril funkciu profesora a riaditeľa kapitulskej školy, a tiež ostrihomského kanonika. Marek povzbudzoval veriacich, aby vytrvali. Do správy mu zveril majetok opátstva v Krásnej nad Hornádom pri Košiciach, ktoré patrilo ostrihomskej kapitule. O dva roky sa stal komárňanským arcidiakonom a správcom bývalého benediktínskeho opátstva v Krásnej nad Hornádom.
Popri spravovaní majetku vykonával aj duchovnú službu v opátstve, ale aj v neďalekých Košiciach. 4. apríla 1619 požiadal o uvoľnenie z funkcie správcu opátstva, keďže spravovanie majetku mu bolo cudzie, aby sa mohol viac venovať kňazskej službe v pastorácii.
Mučenícka smrť
V júli 1619 odišiel s jezuitským misionárom Štefanom Pongrácom do Humenného, kde sa zúčastnil duchovných cvičení pod vedením jezuitského kazateľa P. Tu bol spolu s jezuitmi Štefanom Pongrátzom a Melicharom Grodeckým vojskami Gabriela Bethlena, ktorý organizoval protihabsburské povstanie, mučený a zavraždený. On i jeho spolubratia sa totiž odmietli zrieknuť katolíckej viery.
Povstalci na čele s Rákoczim vtiahli 3. septembra do Košíc. Vtedy začalo utrpenie troch kňazov. Zatkli ich a najprv sa pokúšali rečami a sľubmi ich presvedčiť, aby sa vzdali katolíckej viery. Tri dni ich nechali o hlade a smäde. Ich to však nezlomilo. Marekovi Križinovi Rákoczi ponúkol zhabané majetky ostrihomskej kapituly v Krásnej nad Hornádom. Marek ponuku neprijal. Odkázal Rákoczimu, že majetky nepatria jemu, ale ostrihomskej kapituly a nemá právo ich zaujať. Keď to Rákoczi počul, rozzúril sa a vydal rozkaz, aby všetkých troch umučili. Hajdúsi spustošili kaplnku a ich bili, rezali, sekali a pálili. Keď sa nepoddali, Marekovi a Melicharovi sťali hlavu. Stalo sa to 7. septembra 1619. Štefanovi zaťali dvakrát do krku a do hlavy, ale nezabili ho. Všetkých troch potom hodili do žumpy.
Ich telá hodili do odpadového kanála - stoky, ktorá z kráľovského domu vytekajúc ústila v tej dobe v Čermeľskom potoku (dnešná Hlavná ulica). Tam zostali ľuďom na výstrahu po celý nasledujúci deň, 7. septembra 1619. Chýr o udalosti sa rozniesol po celom meste.
Až o niekoľko mesiacov sa podarilo vyžiadať od Bethlena telá mŕtvych kňazov a pochovať ich dôstojne. Za to vďačíme odvážnej žene, Kataríne Pálfyovej, manželke zástupcu kráľa, s ktorým musel Bethlen rokovať, aby zahladil svoju neúspešnú akciu proti kráľovi.
Na mieste, kde boli mladí kňazi umučení, nachádza sa dnes sakristia univerzitného kostola Premonštrátov. Kostol postavili jezuiti z úcty ku trom mučeníkom. Nachádza sa na Hlavnej ulici č. 89.
Svätorečenie
Cirkevný proces blahorečenia košických mučeníkov začal krátko po ich smrti, za blahoslavených ich však vyhlásil až 15. januára 1905 pápež Pius X. Za svätých ich vyhlásil pápež Ján Pavlom II. dňa 2. júla 1995 priamo v Košiciach. Pápež Ján Pavol II. týmto aktom potvrdil ich výnimočné svedectvo viery pre slovenskú katolícku komunitu a zároveň ich zaradil medzi svätých uctievaných v celom svete.
Jeho ostatky sa dostali v roku 1635 do Trnavy, kde boli do roku 1905 v uršulínskom kostole sv. Anny. Pri príležitosti blahorečenia bola časť jeho ostatkov poslaná do Ríma, lebka bola prenesená do ostrihomskej katedrály a časť bola prenesená do záhrebskej katedrály a do Križevca, jeho rodiska.
Sviatok sv. Marka Križina sa slávi 7. septembra.
| Meno | Dátum narodenia | Dátum úmrtia | Miesto úmrtia |
|---|---|---|---|
| Sv. Marek Križin | 1588/1589 | 7. september 1619 | Košice |
| Sv. Štefan Pongrác | cca 1583 | 7. september 1619 | Košice |
| Sv. Melichar Grodecki | cca 1584 | 7. september 1619 | Košice |
Rekonštrukcia tvárí sv. Marka Križina, sv. Štefana Pongráca a sv. Melichara Grodeckého.