Svätý Martin de Porres, patrón sociálnej spravodlivosti a ochranca chudobných, sa narodil v Lime, hlavnom meste Peru, 9. decembra 1579. Jeho životný príbeh je inšpiráciou pre veriacich i neveriacich už viac ako štyri storočia. V liturgickom kalendári si pripomíname sv. Martina 3. novembra.
Sám sa nazýval čierny pes. Sv. Martin de Porres mal čiernu pleť, lebo jeho matka bola černoška. Narodil sa v Lime. hlavnom meste juhoamerickej krajiny Peru.
Svätý Martin de Porres bol synom španielskeho šľachtica Juana de Porres a Anny Velasquezovej, oslobodenej otrokyne z Panamy. Keďže chlapec sa narodil s tmavou pokožkou, otec sa k nemu najprv nechcel hlásiť a v matrike bol zapísaný ako syn neznámeho otca. Ten istý osud postihol aj Martinovu sestru Janu, ktorá sa narodila o dva roky neskôr.
Martin prežil detstvo v chudobe, vďaka čomu sa stal citlivým na biedu chudobných, a najmä sirôt, ktorým venoval veľa času a prostriedkov. Po čase sa však v otcovi pohlo svedomie a uznal deti za svoje. Keď mal Martin osem rokov, otec ho vzal i s mladšou Janou do Ecuádoru, kde spolu prežili päť spokojných rokov. Otec sa staral aj o ich vzdelanie.
Potom však otca vymenovali za guvernéra do Panamy. Tam nechcel brať deti so sebou; dcérku zveril istému príbuznému a Martina odviedol do Limy k matke. Dal jej peniaze na ďalšie chlapcove školy a na to, aby sa vyučil nejaké povolanie.
Martina veľmi zaujímalo liečiteľstvo. Najprv sa priúčal v lekárni istých známych a potom sa učil za holiča, s čím bolo vtedy spojené aj ránhojičstvo a niektoré chirurgické praktiky. Po odchode z domu sa Martin ubytoval v dome Ventura de Luna. Vo veku dvanástich rokov sa Martin začal učiť u holiča menom Marcel de Rivero, čo bolo v tomto čase spojené s ránhojičstvom a jednoduchými chirurgickými zákrokmi.
Martin, vždy oddaný katolík, ktorý trávil veľa času v kostole, raz prosil svoju gazdinú o pár sviečok. Bola zvedavá na jeho aktivity a jednej noci ho špehovala kľúčovou dierkou.
Keď mal Martin 15 rokov, žiadal o prijatie do dominikánskeho kláštora v Lime. Ale keďže bol mulat a v matrike bol vedený ako nezákonný, prijali ho spočiatku len ako člena tretieho rádu. Martin s tým bol spokojný a s radosťou vykonával všetky práce, ktoré mu určili. Metla sa stala jeho najpoužívanejším nástrojom.
Okrem toho však slúžil spolubratom aj ako holič a liečiteľ. Neraz s ním zachádzali hrubo a urážlivo, ale on všetko znášal so spokojnou poníženosťou. Ochotne si prisvojoval hanlivú prezývku “mulatský pes”, a keď bol kláštor v hospodárskych ťažkostiach, ponúkol sa predstaveným, aby ho predali za otroka.
Predstavení ho nielenže nepredali, ale stále viac si uvedomovali jeho mimoriadnu hodnotu, až sa napokon rozhodli prijať ho za rehoľného brata. Martin najprv z poníženosti nechcel, ale potom súhlasil a 2. júna 1603 zložil slávnostné rehoľné sľuby.
Plnoprávny rehoľný život znásobil Martinovu horlivosť v Božej službe. Dlhé hodiny strávil pred svätostánkom, trikrát za noc sa bičoval na zadosťučinenie za seba i za druhých. Martin sa často dlhé obdobia postil o chlebe a vode. Miloval celonočné bdenie, často sa modlil tak, že si ľahol ako ukrižovaný, niekedy kľačal a pri tom levitoval, vznášal sa nad podlahou.
V Lime žili vtedy viacerí svätci, ako arcibiskup Turibius de Mogrovejo, františkán František Solano, dominikánska terciárka Ružena Limská a dominikánsky rehoľný brat Juan Macias. Okrem prirodzenej rozumovej bystrosti a obratnosti v mastičkárskom umení Martin mal aj rozličné charizmy, mimoriadne dary proroctva, zázrakov a bilokácie (schopnosť byť súčasne na rozličných miestach), ktoré naplno využíval pre službu iným, zvlášť chudobným a chorým.
No nielen bedári sa zaujímali o služby brata Martina, ale aj vážení mešťania, arcibiskup a španielsky miestokráľ, ktorý viac ráz osobne prišiel za poníženým rehoľníkom. A keď ho našiel v extáze, nevyrušoval ho, ale úctivo čakal, kým sa mu brat bude môcť venovať.
Svätý Martin je často zobrazovaný s myšami, pretože podľa jednej legendy mal kláštor problémy s hlodavcami a bratia sa rozhodli nastražiť pasce. Martin bol taký utrápený, že sa prihovoril myšiam a dohodol sa s nimi, že ak odídu z kláštora, nakŕmi ich pri zadných dverách kuchyne. Nakŕmil a vyliečil všetky zvieratá, ktoré sa dostali do jeho blízkosti, a oni mu rozumeli a poslúchali ho. Povestný bol aj láskou k zvieratám.
Láska a dobročinnosť brata Martina sa vzťahovala aj na zvieratá, s ktorými sa vedel zhovárať, ošetroval ich a živil. Ony zase ho poslúchali, keď im zakazoval robiť škodu. Dokázal vraj vyhnať hlodavce z každého príbytku, či záhrady a tak ochrániť úrodu, či domáce zásoby.
Martin živil, chránil a liečil stovky rodín. Poskytol veno vo výške 4 000 pesos, aby sa 27 chudobných mladých žien mohlo vydať. V neposlednom rade založil Sirotinec a Školu Svätého Kríža, ktorá prijímala chlapcov a dievčatá všetkých spoločenských tried a učila ich remeslám či domácim zručnostiam.
Keď sa bratovi Martinovi blížil šesťdesiaty rok života, navštívil ho nový mexický arcibiskup, ktorý bol postihnutý vážnou chorobou. Brat ho vyliečil. Vtedy ho arcibiskup so súhlasom predstavených chcel vziať so sebou do Mexika. Ale brata Martina prepadla ťažká zimnica (malária?), ktorej podľahol 3. novembra 1639.
Zomrel obklopený svojimi bratmi recitujúc Krédo. Na jeho pohrebe sa zúčastnili tisíce Peruáncov zo všetkých spoločenských vrstiev, ktorí súperili o získanie kúska svätomartinského habitu ako relikvie.
Veľká úcta k čiernemu bratovi v bielom habite neustala ani po jeho smrti, takže čoskoro sa mohol začať proces jeho blahorečenia. Rozličné prekážky, medzi iným aj spoločenské predsudky, oddialili jeho dokončenie. Brata Martina de Porres vyhlásil za blahoslaveného pápež Gregor XVI. roku 1837 a za svätého pápež sv. Ján XXIII.
Svätý Martin de Porres je pochovaný v Kláštore sv. Otec chudobných Relikvia ex ossibus (z kostí)Narodenie: 9. december 1579, Lima, Peru Smrť: 3. november 1639 (59 ročný), Lima, Peru Beatifikácia: 29. október 1837, Gregor XVI. Kanonizácia: 6. máj 1962, sv. Ján XXIII. Sviatok: 3. november
Zhrnutie života svätého Martina de Porres
Životný príklad svätého Martina de Porres nikdy nestratil na aktuálnosti. No zasluhuje si osobitnú pozornosť v období, keď sa ľudská spoločnosť usiluje s konečnou platnosťou odstrániť rasovú a spoločenskú diskrimináciu.
| Udalosť | Dátum |
|---|---|
| Narodenie | 9. december 1579 |
| Vstup do dominikánskeho rádu | 1603 |
| Úmrtie | 3. november 1639 |
| Blahorečenie | 29. október 1837 |
| Kanonizácia | 6. máj 1962 |
Sv. Martin de Porres patrí medzi svätých, ktorí v našich končinách patria k tým menej známym. Práve to bol jeden z dôvodov, prečo ma tento svätec zaujal. Kto bol sv. Martin a v čom nám môže byť inšpiráciou dnes? Pomôckou nám budú atribúty - poznávacie znaky, s ktorými sa sv.
Prvým atribútom, ktorý pri sv. Martinovi určite neprehliadneme, je metla. Martin pochádzal z peruánskeho mestečka Lima, podobne ako sv. Ružena Limská. Už ako 15-ročný žiadal o prijatie do dominikánskeho kláštora. No keďže bol mulat, prijali ho len do tretieho rádu. Práve pre svoju farbu pleti sa neraz stretal s ponižovaním a urážkami. V kláštore robil tie najpodradnejšie práce a jeho najpoužívanejším nástrojom bola metla. Všetko však znášal s radosťou a veľkou dávkou pokory. Túto mimoriadnu zrelosť si neskôr všimli aj jeho spolubratia, a tak mu v r. 1603 povolili zložiť doživotné sľuby.
Druhým znakom je kríž. Sv. Martin mal veľkú úctu a lásku k Eucharistii a Kristovmu umučeniu. Počas hodín strávených pred bohostánkom a rozjímaním sa často stávalo, že upadol do extázy, počas ktorej sa vznášal nad zemou. Boh ho obdaril aj týmito nadprirodzenými darmi. Okrem toho sa veľmi rád modlil, najmä v noci, a obľúbil si aj pôst.
Tretím znakom je košík s jedlom, ktorý sv. Martin drží v ruke. Už v mladosti sa Martin vyučil za holiča, čo obsahovalo aj ránhojičstvo, a stal sa vyhľadávaným mastičkárom. Bol zapálený v pomoci a službe tým najbiednejším. Dar bilokácie mu pomáhal byť v službe blížnym na viacerých miestach súčasne. Sv. Martin dokázal liečiť telo, ale aj dušu.
A na záver sú to zvieratá, ku ktorým mal sv. Martin veľmi dobrý vzťah. Kŕmil ich, staral sa o ne a dokázal sa s nimi podobne ako sv. František zhovárať.
Jednoduchosť, pokora, modlitba a záujem o ľudí aj stvorenstvo sú inšpiráciou, ktoré nám ponúka život sv. Martina de Porres. Skúsme preto aj dnes prosiť sv.
Modlitba k sv. Martinovi de Porres
Milosrdný Bože, svätého Martina si priviedol po ceste pokory do nebeskej slávy; daj, aby sme podľa jeho príkladu pomáhali svojim blížnym v núdzi a chorobe, a tak dosiahli s ním účasť na radosti svätých v nebi. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Svätý Martin de Porres, oroduj za nás. Pax vobis.