Bánovce nad Bebravou sa nedostali ešte do povedomia širšej verejnosti svojimi stavebnými kultúrno-historickými pamiatkami, hoci niektoré z nich presahujú hranice regiónu. V meste a v jeho štyroch pričlenených častiach sa nachádza 15 kultúrnych pamiatok, ktoré sú zapísané v ústrednom zozname kultúrnych pamiatok v Bratislave.
Pre návštevníkov mesta sa tak naskytá zážitok z prehliadky pamiatok, ktoré predstavujú bohaté kultúrne dedičstvo. Najvzácnejšou pamiatkou je KOSTOL SV. MIKULÁŠA BISKUPA z 15. stor.
Kostol sv. Mikuláša Biskup v Bánovciach nad Bebravou
História Kostola sv. Mikuláša Biskupa
Takouto pozoruhodnou pamiatkou je i gotický kostol sv. Mikuláša biskupa na návrší severovýchodnej časti mesta, ktorý mal začať stavať už v roku 1149 nitriansky biskup Mikuláš a práce dokončiť biskup Eduard s pomocou arcibiskupa Jóba. Tí ho však s najväčšou pravdepodobnosťou nepostavili, i keď stavbu kostola môžeme zaradiť do prvej tretiny 15. stor. Tento kostolík je veľmi starobylý a pevný.
Začiatky nie sú bližšie známe a objasnené. Predpokladá sa, že jeho predchodcom bol starší románsky sakrálny objekt. V. Kurtha kládol jeho začiatky už do roku 1198, čo však ničím nepodložil. V súvislosti s týmto sa spomína bánovský farár Ján, ktorý zaplatil 14 grošov poplatku, najviac zo všetkých okolitých fár.
Z toho vyplýva, že v Bánovciach existoval už pred uvedenými rokmi kostol, ktorý slúžil pod ním postavenej dedine, doložený v písomných prameňoch v roku 1232. Počas nepokojnej rákociovskej doby v Uhorsku bol odňatý katolíkom, aby im bol opäť v roku 1709 navrátený. V čase rozšírenia reformácie od polovice 16. do 2. polovice 17. storočia ho užívali protestanti.
Kostol postavili vo vyvýšenej polohe možno na mieste staršej stavby niekedy v priebehu 13. - 15. storočia, pričom niektorí autori uvádzajú ako presnejší termín prvú polovicu 14. storočia. Kostol slúžil ako farský chrám Bánoviec až do výstavby nového kostola v súčasnom centre, ku ktorej došlo po udelení mestských privilégií v roku 1376. Počas reformácie patril kostol protestantom (polovica 16. - 2. polovica 17. storočia), do rúk katolíkov sa vrátil definitívne v roku 1709. Ešte v období baroka bola pristavaná severná sakristia.
Na prelome 18. a 19. storočia prešiel objekt obnovou, z ktorej sa zachovalo viacero kusov vnútorného vybavenia (oltár sv. Mikuláša). Rokom 1923 je datovaná rekonštrukcia veže. V prvej polovici 20. storočia prešiel kostol viacerými úpravami. V nasledujúcich desaťročiach kostol dlhé roky chátral bez potrebných opráv.
Tie sa mali realizovať zo zbierok veriacich v 60. rokoch, úrady však súhlas podmieňovali odsvätením kostola a jeho premenením na múzeum. Kvôli tomu k oprave nedošlo, iba v roku 1967 sa uskutočnil menší sondážny umelecko-historický prieskum. Obnovy sa objekt dočkal až v roku 1989, kedy bol opravený krov strechy a vymenený šindľová strešná krytina.
Po dlhom období zanedbávania sakrálnych pamiatok sa dočkal i kostol sv. Mikuláša celkovej opravy. Z iniciatívy miestneho dekana mons. ThDr. Kapustu bol v roku 1989 vymenený šindeľ na streche kostola i veže, zakonzervovaná drevená konštrukcia a krovy veže.
Architektonické prvky a vybavenie kostola
Kostol je vo svätyni klenutý. V roku 1808 loď kostola bola nanovo obložená. Osvetlená je šiestimi oknami. Na gotickú dispozíciu upozorňuje hlavná loď, prestavaná veža, vstupný portál, sedílie a ďalšie sprievodné prvky. Z obdobia renesancie (koniec 17. storočia) pochádza murovaná kazateľňa a z baroka prístavba sakristie.
Vo vnútornom vybavení je pozoruhodný klasicistický oltár sv. Mikuláša z konca 18. storočia, ďalej baroková polychrómová drevená plastika Ukrižovaného Krista z 18. storočia a na chóre sa nachádza malý štvorregistrový organ. Pivničné priestory kostola vypĺňajú dobové krypty. Pod jednou má údajne odpočívať aj prvý rektor miestneho evanjelického gymnázia Tobiáš Baticius, ktorý zomrel v roku 1527.
Pred vstupom do kostola má svoj hrob pravotický farár Ján Crispich, ktorý sa pokúsil útekom zachrániť pred Turkami, prechádzajúcimi v roku 1663 cez Bánovskú kotlinu na Považie. Údajne pred kostolnými dverami ho zabili a tam bol aj pochovaný.
Kostol sa nachádza na cintoríne, obkolesený časťou kamennej ohrady staršieho pôvodu. Z neskorších náhrobníkov stoja za povšimnutie pieskovcové ľudové náhrobníky z 18. a 19. storočia, zrejme ich vyrobili miestni kamenárski majstri. V roku 1920 boli vyrobené 3 zvony, ktoré boli potom umiestnené na kostolíku pod názvami: Andrej-Benedikt (najväčší), Cyril-Metod (stredný)a sv. Jozef (malý, tzv. umieráčik).
Video príhovor Mikuláša v Bánovciach nad Bebravou 2021 12 02
Ďalšie kultúrne pamiatky v Bánovciach nad Bebravou
Okrem Kostola sv. Mikuláša Biskupa sa v Bánovciach nad Bebravou nachádza množstvo ďalších kultúrnych pamiatok, ktoré stoja za návštevu.
- Socha sv. Floriána: Kamenná socha sv. Floriána stojí na Jesenského ulici, pred novou stavbou hotela Arkadia, kde pôvodne stála bývalá, dnes už neexistujúca požiarna zbrojnica. Sv. Florián ako patrón hasičov a ochranca pred ohňom patril k najobľúbenejším a najčastejšie zobrazovaným svätcom. Môžeme predpokladať, že bola vytvorená po roku 1767, pravdepodobne okolo konca 18.storočia. Na Jesenského ulici však stojí už iba kópia originálu.
- Fara: Táto pamätihodnosť sa nachádza západne od kostola Najsvätejšej Trojice, stiesnená medzi meštianskymi domami. Stojí na mieste starej fary, ktorá bola v roku 1794 zbúraná a na náklady župana B. Ilešházyho postavená nová. V priestoroch fary sa pôvodne nachádzal polychrómovaný gotický reliéf z lipového dreva Oplakávanie Krista z druhej polovice 15. storočia.
- Pamätník umučených v II. svetovej vojne (Cibislávka): Najväčším z nich je pamätník obetiam fašizmu z rokov 1944 -1945 Cibislavka, ktorý bol odhalený v roku 1962. Jeho jednoduché architektonické riešenie v tvare stojaceho kvádra pozostáva z horizontálne a vertikálne usporiadaných vápencových blokov na podstavci z tvrdého prírodného kameňa.
- Evanjelický kostol a.v. v Horných Ozorovciach: Pôvodne barokový kostol patrí k sieňovému typu s drevenými emporami na východnej a západnej strane. Priečelie so štítom bolo členené pilastrami, rovnako ako bočné fasády. Vzhľad priečelia bol v roku 1973 pozmenený prístavbou veže.
- Pamätník Ľudovíta Štúra: Pamätník vznikol v roku 1936. Hlavnú postavu pamätníka - postavu Ľ. Štúra zahaľuje dlhý plášť až k základni podstavca. Vedľajšie plastiky vytesané z pieskovca, ženúce sa v dynamickom postoji vpred pod vlajúcou zástavou, sú umiestnené na kubusoch po stránkach stredovekého podstavca na poloblúkovej segmentovej stupňovej základni. V roku 1991 bol pamätník zreštaurovaný.
Zoznam kultúrnych pamiatok v Bánovciach nad Bebravou:
| Pamiatka | Popis |
|---|---|
| Kostol sv. Mikuláša biskupa | Gotický kostol z 15. storočia |
| Socha sv. Floriána | Kamenná socha svätca, patróna hasičov |
| Budova fary | Historická budova fary s reliéfom Oplakávanie Krista |
| Pamätník umučených v II. svetovej vojne (Cibislávka) | Pamätník obetiam fašizmu |
| Pamätník Ľudovíta Štúra | Pamätník venovaný Ľudovítovi Štúrovi |
| Evanjelický kostol a. v. v Horných Ozorovciach | Barokový kostol s drevenými emporami |
| Synagóga (v súčasnosti kostol evanj. cirkvi a. v.) | Synagóga prestavaná na kostol |
| Budova MsÚ | Historická budova mestského úradu |
| Kaštiel rodu Ottlýkovcov | Renesančný kaštieľ |
| Pamätný dom J. Jesenského | Dom, kde pôsobil J. Jesenský |
| Mariánsky stĺp | Barokový stĺp |
| Kostol Najsvätejšej Trojice | Kostol postavený v roku 1803 v klasicistickom slohu |
| Kostol sv. Michala Archanjela | Pôvodne gotický kostol, stojaci na rázcestí v strede obce, bol prestavaný v roku 1644 |
| Socha sv. J. Nepomuckého pri ZŠ na Duklianskej ulici | Socha svätca |
| Socha sv. J. Nepomuckého pri miestnom cintoríne | Socha svätca |
| Kaplnka Panny Márie | Kaplnka |
| Náhrobník padlým a spoločný hrob na miestnom cintoríne | Náhrobník |
| Kríž pri SOU odevnom | Kríž |
Všetky uvedené pamiatky sú v dobrom stave po rekonštrukcii hlavne vďaka starostlivosti a finančnej podpore mesta, hoci väčšina z nich nie je majetkom mesta.