Každý rok 6. decembra oslavujeme sviatok svätého Mikuláša. Vyčistíme si čižmy a očakávame, či nás Mikuláš niečím sladkým odmení. Málokto však pozná skutočný príbeh tejto významnej osobnosti, ktorá sa neskôr stala predlohou pre postavu Santa Clausa. Kto bol svätý Mikuláš a ako sa z biskupa stal symbol Vianoc? Príbeh plný legiend a zázrakov ukazuje, ako sa z historickej postavy stal jeden z najobľúbenejších svätcov všetkých čias.
Ikona svätého Mikuláša
Od biskupa k legende
Svätý Mikuláš sa pravdepodobne narodil okolo roku 280 v starovekom prístavnom meste Patara na území dnešného Turecka. Následne sa údajne presunul do Palestíny a Egypta. Ako mladý muž prišiel o oboch rodičov, no namiesto toho, aby svoje dedičstvo využil pre vlastný prospech, rozhodol sa pomáhať chudobným a chorým. Jeho oddanosť kresťanskej viere a službe druhým ho priviedla k pozícii biskupa v meste Myra (dnešné Demre), približuje Biography.
Už k zvoleniu svätého Mikuláša za biskupa sa viaže zaujímavá legenda. Keď v meste Myry zomrel arcibiskup, zišli sa tam biskupi z celého okolia, aby vybrali jeho nástupcu. Keďže sa nevedeli dohodnúť, začali spolu s veriacimi prosiť Boha o pomoc pri výbere. Podľa legendy Boh prehovoril k jednému staršiemu biskupovi a dal mu jasné inštrukcie.
Mikuláš, ktorý vtedy býval v meste, prišiel podľa svojho zvyku do chrámu ešte za tmy. Pri dverách ho zastavil spomínaný biskup a opýtal sa ho na meno. Mikuláš najprv váhal s odpoveďou, no na druhý pokus svoje meno prezradil. Keď biskup oznámil ostatným, že našli Bohom vyvoleného nástupcu, Mikuláš sa vo svojej skromnosti zdráhal prijať túto významnú funkciu. Nakoniec však súhlasil, pretože veril, že ide o Božiu vôľu. Tak sa stal novým arcibiskupom mesta Myry.
Zaujímavé je, že jeho existencia nie je potvrdená žiadnym historickým dokumentom z jeho doby. Jediné, čo vieme s istotou, je, že bol biskupom v Myre v 4. storočí.
Kostol sv. Mikuláša v Demre, Turecko
Panny zachránil pred hanbou
Najznámejšia legenda, ktorá sa spája so svätým Mikulášom, hovorí o jeho pomoci trom chudobným sestrám. Ich otec nemal dostatok peňazí na veno, čo v tej dobe znamenalo, že dcéry by pravdepodobne skončili ako prostitútky. To by pre otca a aj pre dcéry v tej dobe predstavovalo obrovskú hanbu.
Mikuláš sa rozhodol zasiahnuť. Tri noci po sebe tajne hodil do ich domu mešec so zlatom. Pri tretej návšteve ho otec rodiny prichytil a Mikuláš ho požiadal, aby o jeho skutku mlčal. Muž však cítil takú vďačnosť, že nedokázal udržať svoje nadšenie. Po meste sa tak začalo šíriť dobré meno sv. Mikuláša. Kade išiel a kde sa pristavil, všade musel počúvať chválu od ľudí. Vtedy sa ukázala skromnosť sv. Mikuláša. Rozhodol sa totiž opustiť mesto Patar, aby unikol pred svetskou slávou, a odišiel do púšte, píše grkathe.sk.
Táto legenda položila základy tradície tajného obdarovávania a neskôr sa stala inšpiráciou pre zvyk dávania vianočných darčekov. Svätému Mikulášovi sa však pripisuje oveľa viac zázrakov. Ďalšia známa legenda hovorí o lodi v nebezpečenstve. Počas silnej búrky sa námorníci modlili k Mikulášovi o pomoc. Zrazu sa im zjavil muž kráčajúci po vode, ktorý utíšil búrku.
Vianočné rozprávanie - Prišiel svätý Mikuláš
Symbol dobra
O námorníkoch sa hovorí aj v príbehu, ktorý sa mal odohrať počas hladomoru v Lýkii. Vtedy Mikuláš presvedčil námorníkov z Alexandrie, aby darovali časť nákladu pšenice hladujúcim. Napriek obavám z trestu tak urobili. Po príchode do cieľa zistili, že z veľkého množstva pšenice vôbec neubudlo.
Jeden z najdojímavejších príbehov je príbeh o mladom Basiliovi, ktorého uniesli aravskí piráti do otroctva. Jeho matka sa nemohla zúčastniť osláv sviatku svätého Mikuláša, pretože žialila za synom, ktorého stratila presne v ten deň. Mikuláš sa zjavil chlapcovi v zajatí a zázračne ho preniesol domov k rodičom.
Tieto legendy ukazujú Mikuláša ako ochrancu slabých, nevinných, ale aj detí, ktorý vždy konal v skromnosti a nežiadal za svoje skutky odmenu. Práve tieto príbehy z neho urobili jedného z najobľúbenejších svätcov v kresťanskej tradícii.
Svätý Mikuláš ako ochranca nevinných
Prenasledovanie a väzenie
Život svätého Mikuláša nebol len o dobrých skutkoch. Počas prenasledovania kresťanov za vlády rímskeho cisára Diokleciána bol uväznený a mučený. Po prepustení za vlády Konštantína Veľkého sa údajne zúčastnil prvého Nicejského koncilu v roku 325, kde sa stal známym incidentom s heretikom Ariom, ktorého mal podľa legendy udrieť do tváre, informuje portál Britannica.
Po Mikulášovej smrti 6. decembra 343 sa jeho kult rýchlo rozšíril po celej Európe. Jeho pozostatky boli pôvodne uložené v Myre, kde sa jeho hrob stal významným pútnickým miestom. V roku 1087 však talianski námorníci jeho ostatky ukradli a preniesli do mesta Bari, do rovnomennej katedrály, kde sú uložené dodnes. Významný vedecký objav prišiel v roku 2017, keď vedci z Oxfordskej univerzity analyzovali fragment panvovej kosti, o ktorom sa hovorí, že pochádza od svätého Mikuláša. Rádiokarbónovou metódou vedci potvrdili, že úlomok kosti, ktorý vlastnil americký kňaz, pochádza z doby, keď svätec žil.
Archeológovia dúfali, že túto kosť priradia k iným, ktoré údajne patria svätému Mikulášovi. Vrátane tých, ktoré boli od 11. storočia umiestnené v krypte v talianskom Bari. Kostoly a chrámy po celom svete však tvrdia, že majú kúsky kostí, ktoré údajne patrili sv. Mikulášovi. Presná identifikácia tak je vo svojej podstate nemožná.
Premena na Santa Clausa
Svätý Mikuláš (Saint Nicolas) bol populárnym svätcom v Európe až do čias reformácie náboženského hnutia v 16. storočí. Vtedy sa totiž odklonili od viery v svätých. Svätý Mikuláš však ostal dôležitou postavou v Holandsku. Holanďania pokračovali v oslave sviatku svätého Mikuláša, 6. decembra, pričom pre deti bolo bežnou praxou, že si z večera do rána našli v topánkach darčeky.
Najvýraznejšia transformácia postavy svätého Mikuláša sa začala v Amerike, kde ju priniesli holandskí prisťahovalci v 18. storočí. Tí totiž uctievali tradíciu Sint Nikolaasa (holandský výraz pre sv. Mikuláša), skrátene Sinter Klaasa, o čom vtedy písali aj New Yorské noviny. Postupne sa tradícia rozšírila a neskôr z holandského pomenovania Sinte Klaas vzniklo meno Santa Claus.
Veľký vplyv mal aj básnik Clement Clarke Moore, ktorý v roku 1820 vytvoril v básni „Návšteva svätého Mikuláša“ obraz veselého muža v červenom obleku, ktorý jazdí na saniach ťahaných sobmi a rozdáva darčeky deťom. Túto podobu neskôr spopularizoval karikaturista Thomas Nast svojimi kresbami z roku 1881, informuje portál History. A takto sa zo sv. Mikuláša stal postupom času Santa Claus.
Santa Claus v podaní Thomasa Nasta (1881)
Odkaz pre súčasnosť
Svätý Mikuláš sa stal patrónom detí, námorníkov, obchodníkov, mladých žien a mnohých miest. Jeho príbeh inšpiroval tradície po celom svete. Od európskeho Mikuláša až po amerického Santa Clausa. Hoci sa jeho postava v priebehu storočí výrazne zmenila a skomercializovala, základné posolstvo dobrosrdečnosti, štedrosti a nezištnej pomoci zostáva aktuálne aj dnes.
Aj keď sa moderná podoba Mikuláša či Santa Clausa značne líšia od historického biskupa z Myry, príbeh svätého Mikuláša nám pripomína, že skutočný význam Vianoc spočíva v nezištnom dávaní a pomoci druhým.
Mikulášske zvyklosti v minulosti
Historický vývoj mikulášskych zvyklostí môžeme považovať za mimoriadne zaujímavý, keďže tak, ako je tomu aj v prípade Vianoc, prelínajú sa v nich pohanské a cirkevné zvyky. Už v počiatkoch stredoveku prebiehali v prvej polovici decembra predslnovratné obyčaje, medzi nich patrili aj výmena darčekov a maskované sprievody. Cirkev v snahe nahradiť starší kult kultom kresťanským určila v 9. storočí 6. december za deň sv. Mikuláša. Mikuláš pôsobil v 4. storočí ako biskup v Malej Ázii a vďaka svojej obetavosti a zmyslu pre spravodlivosť si ho obľúbili široké vrstvy obyvateľstva Byzantskej ríše. Neskôr sa stal vďačným námetom legiend v celej Európe.
Cirkev sa rôznymi prostriedkami snažila popularizovať postavu Mikuláša, jednou z nich bolo dramatické stvárnenie príbehu o obetavom mníchovi, nositeľmi tejto novej tradície sa stali práve študenti z vyšších škôl. Na deň Mikuláša bol vybraný študent oblečený do mikulášskeho rúcha, pri dopoludňajšej omši v kostole sedel na vyvýšenom mieste a bola mu preukazovaná taká úcta ako skutočnému biskupovi. Neskôr boli študenti kritizovaní za to, že sa v zástupe nesú na koňoch a nosia drahý odev a šperky. V 16. a 17. storočí zaznamenávame sťažnosti na neprístojné správanie a výčiny účastníkov sprievodov. Údajne skrytí za rôzne masky vymáhali po domoch dary, dokonca aj násilím.
Sprievody definitívne zanikli až po zákaze cisára Jozefa II., ktorý sa preslávil viacerými náboženskými reformami. Na obchôdzky začali chodiť zredukované trojčlenné skupiny pozostávajúce z Mikuláša, anjela a čerta, ktoré navštevovali známe domy, aby odovzdali deťom sladkosti, ktoré pre nich pripravili rodičia. Postavy Mikuláša, čerta a anjela sa na dedinách začínajú objavovať až v 19. storočí.
V odľahlejších podhorských oblastiach sa Mikuláš po prvýkrát objavil až v medzivojnovom období, resp. v polovici 20. storočia.
Prehľad kľúčových udalostí v živote svätého Mikuláša
| Udalosť | Rok (cca) |
|---|---|
| Narodenie v Patare | 280 |
| Ustanovenie za biskupa v Myre | Začiatok 4. storočia |
| Účasť na Nicejskom koncile | 325 |
| Úmrtie | 343 |
| Prenesenie pozostatkov do Bari | 1087 |