Ján Nepomucký, známy tiež ako Ján z Nepomuku, je oslavovaný svätec v katolíckej cirkvi, obzvlášť uctievaný v strednej Európe. Jeho sviatok sa oslavuje 16. mája na Slovensku a v Česku a 20. marca v ostatných krajinách.
Príbeh svätého Jána Nepomuckého je dôkazom odvahy, viery a dôležitosti dôvernosti. Príbeh sv. Jána Nepomuckého ukazuje aj zaujímavé paralely a obecné problémy ľudského života, pretrvávajúce až do dnešných dní.
Život a Pôsobenie
Ján Nepomucký, pôvodne menovaný Ján Velflín, sa narodil v malej obci Nepomuk v Českom kráľovstve, ktoré je dnes súčasťou Českej republiky. Sv. Ján z Pomuku sa narodil niekedy okolo roku 1340 v dedine Pomuk, ktorá patrila neďalekému cisterciánskemu kláštoru pod Zelenou Horou. V mieste, kde dnes stojí barokový kostol sv. Jána Nepomuckého, stál podľa ústneho podania domček, kde sa Ján narodil. Jánov otec Velfín (či Welfin) bol v Pomuku v rokoch 1355 - 1367 richtárom, o matke nie je nič známe.
Základne vzdelanie získal zrejme v škole zriadenej v roku 1344 pri kostole sv. Jakuba. Ďalšie štúdiá nie sú s istotou doložené, ďalej študoval na pražskej univerzite. Svoje štúdiá absolvoval na Karlovej univerzite v Prahe a neskôr na univerzite v Padove, kde získal titul z kanonického práva. Medzi rokmi 1383 a 1387 študoval cirkevné právo v Padove. Od roku 1369 pôsobil ako verejný notár v Prahe a od roku 1380 bol u sv. Víta oltárnikom. Po návrate sa stáva kanonikom u sv. Jiljí a doktorom dekrétov. O dva roky neskôr je už kanonikom vyšehradskej kapituly a generálnym vikárom pražského arcibiskupa vo veciach duchovných. Nasledujúceho roku mení Ján svoju farnosť u sv. Havla za úrad žateckého arcidiakona.
Socha svätého Jána Nepomuckého v Karlových Varoch
Konflikt s Kráľom a Mučenícka Smrť
Ján Nepomucký slúžil ako kňaz a zastával rôzne pozície v rámci cirkvi, až sa nakoniec stal generálnym vikárom pražskej arcidiecézy. Jeho najvýznamnejší konflikt vznikol s kráľom Václavom IV. z Čiech. Kvôli veľkej západnej schizme vzniká nepriateľstvo medzi českým kráľom Václavom IV. a arcibiskupom Janom z Jenštejna. Ich spor bol tiež sporom o menovanie biskupov a vôbec vysokých cirkevných úradov. Tieto spory sa vyhrotili na začiatku roku 1393 kvôli voľbe nového opáta kláštora v Kladruboch.
Kráľ požadoval, aby Ján odhalil spovede kráľovnej Sofie. Podľa katolíckych prameňov z 15. storočia Ján z Pomuku kritizoval samého kráľa a nechcel vyzradiť kráľovi spovedné tajomstvo kráľovnej, ktorej mal byť spovedníkom. Podľa katolíckej cirkvi svedčí o tom, že dôvodom umučenia je posledný z uvedených, i kráľova neobvyklá aktivita v mučiarni. Ján pevne stál vo svojej viere a odmietol, čím rešpektoval posvätnú dôvernosť spovede. Kráľ mal osobne Jána páliť na boku pochodňou, a tak ho nútiť, aby vyzradil potrebné informácie. Tento akt vzdoru viedol k jeho krutému mučeniu a následnému utopeniu vo Vltave 20. marca 1393. Dňa 20. marca 1393 Ján umiera počas mučenia (v dnešnom dome č. 12 na rohu ulíc Rytířská a Na Můstku), pravdepodobne okolo pol deviatej, jeho telo je zhodené z dnešného Karlovho mosta do Vltavy. 17. apríla nachádzajú Jánovo telo zachytené na pravom brehu Vltavy (v mieste dnešného Čechovho mosta) cyriaci, ktorí ho pochovávajú v kostole sv. Kríža.
Po Jánovej smrti podáva Jan z Jenštejna k rímskej kúrii sťažnosť na Václava IV., v ktorej už Jána označuje ako mučeníka.
Dôvodov, ktoré zapríčinili Jánovu smrť, existuje viac.
Kanonizácia a Atribúty
Ján Nepomucký bol kanonizovaný pápežom Benediktom XIII. 19. marca 1729, uznaný ako mučeník, ktorý zomrel na obranu spovedného tajomstva. Býva zobrazovaný so svätožiarou piatich hviezd, ktorá sa podľa legendy objavila nad riekou Vltavou, kde bolo nájdené jeho telo. Hviezdy zastupujú legendu, podľa ktorej vltavskí rybári našli po smrti Jánove telo, prípadne päť rán Kristových či písmená latinského tacui (mlčal som). Nevyzradenie spovedného tajomstva je symbolizované prstom na ústach. Hviezdy okolo hlavy sú atribút medzi svätcami veľmi zvláštny, pretože s hviezdami okolo hlavy je zobrazovaná iba Panna Mária.
Svätý Ján Nepomucký je patrónom Čiech, spovedníkov a tých, ktorí hľadajú ochranu pred povodňami a utopením. Svätý Ján Nepomucký je hlavným patrónom českej zeme, tak ako je svätý Václav patrónom českého národa. Na Václavskom námestí v Prahe stála ešte v minulom stroročí jeho socha, dokiaľ nebola odvezená do Žebrákov. Jan Nepomucký bol tiež vzývaný ako ochranca proti nebezpečenstvu zo strany Osmanskej ríše. Niektorí sa domnievajú, že svojím nebeským príhovorom pomohol v roku 1683 k víťazstvu Európanov pri Viedni a baróni mu z vďačnosti dali postaviť sochu na pražskom moste. Dodnes je patrónom mesta a duchovenstva Benátok.
Je uctievaný ako mučeník spovedného tajomstva a patrón pri prírodných pohromách a povodniach (vďaka spôsobu jeho smrti). Jeho vyobrazenie možno nájsť na mnohých miestach, predovšetkým na mostoch. Tieto sochy sú väčšinou obmenou Brokofovho vyobrazenia - kňaz v rochete, s biretom na hlave a piatimi hviezdami okolo nej, v ruke drží kríž, prípadne tiež palmovú ratolesť. Palma je symbolom víťazstva. Iným atribútom je jazyk, ktorý mal byť nájdený v 18. storočí v Janovej lebke neporušený; podľa nových výskumov však išlo o mozgové tkanivo. Ďalšími atribútmi sú paládium Zeme českej v Starej Boleslavi (podľa barokovej legendy sem sv. Jána osobne zaniesli anjeli) a most, z ktorého bol zhodený do Vltavy.
Sv. Ján Nepomucký je zobrazovaný v kanonickom rúchu - klerike, bielej superpelícii a rochete (kožušinovom kanonickom plášti), na hlave s kanonickým biretom. Okolo hlavy máva kruhovú svätožiaru s piatimi hviezdami, pred telom drží kríž a knihu alebo palmovú vetvičku. Päť hviezd okolo hlavy symbolizuje hviezdy, ktoré podľa legendy , ukazovali kde vo vode leží Jánove telo. Ján Nepomucký sa stal vzorom mlčanlivosti a dobrého používania jazyka, drží ochrannú ruku nad spovedníkmi i nad tými, ktorí sa spovedajú. Obľubu si získal jeho patronát nad cťou, dobrou povesťou, dobrým menom a reputáciou. Pre svoj mokrý hrob je patrónom nad vodou a jej ničivými následkami, nad mostmi i nad ľuďmi od vody. Po celej Českej republike, Nemecku, Rakúsku a Poľsku sa nachádzajú početné sochy a kostoly zasvätené jemu. Kult sv. Jána Nepomuckého je nerozlučne spojený s českým barokom, kedy patril k najvýznamnejším svätcom. Je patrónom Čiech a Bavorska. So stovkami kostolov a kaplniek zasvätených sv. Jánovi Nepomuckému sa môžeme stretnúť nielen v Česku, ale aj za hranicami. Svätojánske sochy patria k typickým atribútom tradičnej českej krajiny. Nájdeme ich najmä na mostoch (patrón vôd), ale i na ďalších miestach.
Socha svätého Jána Nepomuckého v Moravanoch nad Váhom
Rozšírenie kultu svätého Jána Nepomuckého
Úcta k sv. Sv. Ján Nepomucký má vďaka jezuitským misiám dobrý zvuk po celom svete, predovšetkým v Bavorsku a krajinách Latinskej Ameriky. V Európe sa nachádza okolo 30 tisíc pamiatok na tohto muža . Najznámejšia je jeho socha na Karlovom Moste a hrobka v katedrále sv. Víta. Pamiatky na neho nájdeme v rovnakej miere aj v Strednej či Južnej Amerike, Indii, na Filipínach i v Číne.
Významné Dátumy zo Života Jána Nepomuckého
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| okolo 1340 | Narodenie v Pomuku |
| 1369 | Verejný notár v Prahe |
| 1380 | Oltárnik v katedrále sv. Víta |
| 1383 - 1387 | Štúdium cirkevného práva v Padove, ukončené doktorátom |
| 1387 | Kanonik kolegiátneho kostola sv. Egida a doktor dekrétov |
| 1389 | Kanonik vyšehradskej kapituly, generálny vikár pražského arcibiskupa |
| 1390 | Menil farnosť u sv. Havla za úrad žateckého arcidiakona |
| 20. 3. 1393 | Umučený a zhodený do Vltavy |
| 17. 4. 1393 | Nájdenie tela a pochovanie |
| 31. 5. 1721 | Pápež Inocent XIII. vyhlásil za blahoslaveného |
| 19. 3. 1729 | Pápež Benedikt XIII. |
Kaplnka sv. Jána Nepomuckého
Stojí oproti mostu cez rieku Poprad pri bývalej textilnej továrni Tatraľan a Nižnom mýte. Postavená bola na mieste drevenej kaplnky v r.1803.
Z histórie
- Kanonická vizitácia z r. 1754 sa o kaplnke sv. Jána Nepomuckého nezmieňuje.
- Paulínske pramene uvádzajú, že v r. 1758 dal Mathias Podhoranski na opravu sochy sv. Jana Nepomuckého v kaplnke pri moste cez rieku Poprad 60 rýnskych zlatých.
- 16.5.1762 sa konala procesia k soche sv. Jána Nepomuckého.
- V kanonickej vizitácii z r. 1779 je tiež spomínaná len socha sv. Jána Nepomuckého.
Podľa kanonickej vizitácie z r. 1803 na mieste drevenenej kaplnky bola za prispenia mesta a veriaceho ľudu toho roku (hoc Anno erigitur), teda v r. 1803 postavená nová murovaná. V kaplnke sa nachádzala drevená (pôvodná) socha sv. Jána Nepomuckého, okrem nej tam boli umiestnené ešte dva kovové lampáše (dnes sú tu umiestnené iné - neogotické).
Podľa vizitácie z r .1832 je pri kamennom moste cez rieku Poprad z pevného materiálu postavená kaplnka sv. Jána Nepomuckého. Vo vnútri kaplnky bol murovaný oltár, na ktorom sa počas oktávy k sviatku sv. Jána Nepomuckého slúžili sv. omše. Na oltári stála socha sv. Jána Nepomuckého s dvoma anjelmi a dvoma sklenenými lampami. Na menze boli štyri staré malé drevené polychrómované svietniky a dve čipkované podušky. V strede kaplnky visel cínový luster. Ku kaplnke sa nevzťahovali žiadne odpustky.
Na prednej stene bol nápis: “Domine Quis habitabit in tabernaculo tuo? Qui non egit dolum in lingua sua. Ps. 14 v.13.“ (dnes Žalm 15.1. a 3. - „Pane kto smie bývať v tvojom stánku ? Kto nepodvádza svojim jazykom“). Tento citát bol zvolený úmyselne, lebo sv. Ján Nepomucký neprezradil spovedné tajomstvo, ktoré od neho chcel zistiť vtedajší český kráľ Václav IV Nad bránou bol obnovený (v čase vizitácie 1832) text s chronostichom: Ipse DeVs CoLItVr sanCtIs ponVntVr honorIs. sVgestVs tantVM , Vt nos IVVet esse pares (MDCCL VV VV VV VV VV IIIII = 1805)
Vzhľad kaplnky sa rokmi menil. Ubúdali ozdobné prvky fasády a strechy, menila sa brána, zmizli nápisy a aj anjeli sprevádzajúci sochu svätca.
Vonkajšia fasáda kaplnky bola zachovaná ešte v druhej polovici 20 stor. Neskorobarokový objekt zaklenutý kupolovitou strechou mal priečelie s polkruhovou dvojkrídlovou vstupnou bránou lemovanou po stranách pilastrami, ktoré boli ukončené rokokovými kompozitnými hlavicami v plytkom reliéfe s motívom mušle uprostred a postrannými volútami vo vrchole. Hlavice opakovali v podstate motív hlavíc pilastrov z kežmarskej radnice (r. 1780), čo privádza k úvahe o práci totožného štukatéra na oboch dielach. Zvyšok fasády bol členený jednoduchým pilastrami bez hlavice. Tympanón nad priečelím bol pri poslednej oprave v r.1993 znížený a prišiel o svoju bohato profilovanú rímsu. Takisto sa zmenil pôvodný kupolovitý tvar strechy na „manzardový“ a podstatne zredukovaná bola aj profilácia podstrešnej - korunnej rímsy.
V jednoduchom interiéri najviac utrpel oltár, menza stratila profiláciu, z výzdoby ostala len murovaná časť podstavca. Okienko presvetľujúce zozadu postavu svätca bolo zamurované.
Socha sv. Jána Nepomuckého z prvej polovice 18. stor., ktorá pochádzala pravdepodobne z dielne kežmarského sochára Jána Lercha, bola v r. 1993 zreštaurovaná Jozefom Špakom. V krátkej dobe po svojom návrate do kaplnky bola odcudzená dodnes neznámym páchateľom, a zrejme sa stala objektom čierneho trhu so starožitnosťami a umeleckými pamiatkami.
Generálna oprava kaplnky v r. 2022
Vyššie uvedený stav sa zmenil generálnou rekonštrukciou kaplnky v r. 2022. Na základe získanej fotodokumentácie, reštaurátorského prieskumu, za spolupráce s Pamiatkovým úradom SR bola kaplnke prinavrátená čo najautentickejšia podoba.
Po realizovaní sanačných a odvodňovacích prác bola vymenená strešná krytina so snahou priblížiť sa pôvodnému kupolovitému tvaru strechy kaplnky. Pod pozláteným symbolom sv. Jána Nepomuckého (kruh s piatimi hviezdami a jazykom uprostred) podľa starej fotografie bola obnovená malá okrúhla strieška tzv. hálka. Fotodokumentácia pomohla obnoviť profiláciu podstrešnej - korunnej rímsy a kompozitných hlavíc pilastrov. Na základe prieskumu bola obnovená farba fasády a klenby kaplnky. Obnovilo sa oválne okienko na zadnej stene oltárnej niky a analogicky ku Kaplnke Kristovho pádu pod krížom bola nanovo položená tehlová dlažba kaplnky. Na návrh Architektonického ateliéru Figlár, ktorý zabezpečoval projektovú stránka a stavebný dohľad nad opravu kaplnky, boli zhotovené nové dvere kaplnky, ktoré zabezpečujú nielen presvetlenie ale aj možnosť nahliadnutia do interiéru. Okolo kaplnky bola položená zámková dlažba a realizované boli aj terénne úpravy.
Na základe záznamu vo vizitácii z r. 1832 po konzultácii a súhlase Pamiatkového úradu SR boli obnovené nápisy v kaplnke a na fasáde kaplnky. Dodnes nezvestnú pôvodnú plastiku sv. Jána Nepomuckého nahradila nová drevorezba.
Celkový rozpočet prestavby bol 87 537, 04,- EUR. Prešovský samosprávny kraj (PSK) podporil práce dotáciou vo výške 61 200,- EUR, zvyšok hradila farnosť.
30. októbra 2022 o 15:00 hod kaplnku slávnostne požehnal František Trstenský, farár a dekan v Kežmarku.
Kaplnka sv. Jána Nepomuckého po rekonštrukcii dokumentuje vysokú úroveň stavebnej aktivity v Kežmarku na prelome 18. a 19. storočia a je dôstojným reprezentantom drobnej sakrálnej architektúry na Slovensku.
Svätý Ján Nepomucký na Karlovom moste v Prahe
Karlov most bol síce až do polovice šesťdesiatych rokov využívaný ako dopravné spojenie oboch brehov Vltavy, no dnes je viac spoločenským miestom, kde sa stretávajú rozličné indivíduá zo všelijakých krajín. Okrem peších turistov tu tak nájdete aj maliarov, hudobníkov, žobrákov či všakovakých animátorov, ktorí zabávajú turistov a vyťahujú z nich drobné na svoju obživu.
Jedinou z tridsiatich sôch, ktorá nie je z kameňa, ale z kovu, je socha svätého Jana Nepomuckého. Ten bol 20. marca 1393 z podnetu kráľa Václava, pravdepodobne preto, že nechcel povedať kráľovi, o čom sa mu spovedala jeho žena, prevrhnutý z mosta do Vltavy. Tento odsúdeniahodný čin bol napokon po sťažnostiach svätskej vrchnosti aj jedným z dôvodov na zosadenie Karla IV. z trónu rímskeho kráľa.
Svätý Jan Nepomucký ale žije na Karlovom moste dodnes a rozdáva šťastie miliónom ľudí z celého sveta.
Socha svätého Jána Nepomuckého na Karlovom moste
Mosty na Slovensku a Svätý Ján Nepomucký
Na Slovensku máme okolo 23-tisíc mostov, viaceré sú svetové rarity.
Jana Nepomuckého dal Václav IV. hodiť do Vltavy za to, že mu nechcel prezradiť obsah kráľovninej spovede, a keď ho cirkev vyhlásila za svätého, stal sa ochrancom pútnikov prechádzajúcich po mostoch, ale aj samotných mostov.
„Jedna z takýchto sôch dnes stojí v kaplnke pri bratislavskom Kostole Povýšenia svätého kríža. Pochádza z osemnásteho storočia a najskôr stála na takzvanom lietajúcom moste, odkiaľ ju v roku 1825 premiestnili na loďkový Most Karolíny Augusty, kde bola až do roku 1890, keď postavili Most Františka Jozefa. Socha putovala do Sadu Janka Kráľa, kým sa neocitla v kaplnke,“ rozpráva Peter Paulík.
Mimochodom, na svojho patróna a ochrancu mostov si stavitelia znova spomenuli nedávno, pri stavbe lávky pre peších medzi Poľskom a Slovenskom v Červenom Kláštore. Stojí síce na poľskej strane, ale pri mostoch je to jedno. Vždy niečo spájajú.
Mapa s vyznačenými mostami na Slovensku
Najzaujímavejšie mosty na Slovensku
Železničné mosty
- Najdlhší most je v Šali s dĺžkou 450 metrov.
- Najdlhší diaľnično-železničný most je Prístavný most v Bratislave, ktorý má spolu s prípojnými železničnými estakádami dĺžku 2 295 metrov.
- Najdlhší tehlový most bol bývalý Červený most v Bratislave s dĺžkou 215 metrov.
- Najväčší železobetónový oblúkový most je Uľanský viadukt, ktorý je zároveň najväčšou stavbou svojho druhu vo východnej Európe.
Cestné a diaľničné mosty
- Najdlhší most je estakáda pri Považskej Bystrici s dĺžkou 2 081 metrov.
- Najväčšie rozpätie, 303 metrov, má Most SNP v Bratislave.
- Najstarší zachovaný kamenný most je v obci Dravce a pochádza z 13. storočia.
- Najstarší zachovaný železobetónový most je v Krásne nad Kysucou z roku 1891.