Sviatok svätého Ondreja, ktorý pripadá na 30. novembra, má na Slovensku dlhú tradíciu. Je spojený s počasím, večne živým folklórom aj s ľúbostnými zvykmi, ktoré mladé dievčatá praktizovali celé generácie. Mnohé slovenské rodiny toto obdobie vnímajú ako čas pokoja, ticha a prípravy na Vianoce. Prvý adventný sviatok je často práve na Ondreja.
Tento sviatok má v slovenskej kultúre špeciálne miesto, najmä pre mladé dievčatá. Svätého Ondreja totiž považovali za patróna neviest. Ani k jednému dňu v celom roku sa nespája toľko zvykov a povier, ako k tomuto dňu. Na Ondreja je to "najpestrejšie". Každoročne na Ondreja (30. novembra) sa už veľa rokov traduje mnoho zvykov.
Pripomeňme si niektoré z nich a aj to, kto bol sv. Ondrej.
Kto bol svätý Ondrej?
Sv. Ondrej bol rybárom, rovnako ako jeho brat Šimon a pochádzal z Betsaide. Ondreja veľmi oslovilo vystúpenie Jána Krstiteľa a stal sa jeho verným učeníkom. Neskôr sa stal prvým učeníkom Ježiša Krista. Ondrej bol vždy medzi prvými 4 apoštolmi uvádzanými v evanjeliách a bol zmieňovaný spravidla v súvislosti so zázračným nasýtením 5 tisíc ľudí.
Svoj život strávil na viacerých miestach dnešného Ruska, Bulharska, Rumunska, či Grécka. Bol ukrižovaný na kríži v tvare X. Sv. Ondrej je patrónom sedliakov, rybárov a neviest. Meno Ondrej pochádza z gréckeho Andreas a znamená statočný alebo mužný.
Svätý Ondrej, patrón neviest, zamilovaných, rybárov a mäsiarov, bol preto prirodzene spájaný s témami lásky a manželstva.
Ondrejské tradície a zvyky
Veštenie a čary na sv. Ondrejských zvykov je pomerne dosť a líšia sa v jednotlivých regiónoch. Vyberáme niektoré z nich.
Veštenie o vydaji
Obľúbenými boli veštby o vydaji. Dievčatá do halušiek vložili papierik s krstným menom mládenca. Halušky vhodili do vody. Keď začali vrieť a halušky vychádzali na povrch, vždy iná dievka vychytila halušku. Z halušky si vybrala papierik s menom. Tradovalo sa, že dievča sa vydá za mládenca, ktorého si z halušiek vytiahla.
Chlapci aj dievčatá, sa zišli v dome, kde zvyčajne chodili na priadky. Posadali si dookola na lavice a v prostriedku bol stolček. Na tento si zvyčajne sadlo najzvedavejšie dievča. Chlapci hriali olovo na lyžičke. Olovo liali cez kľúč do misky s vodou. Liali ho nad hlavou uprostred sediacej dievky, ktorá odriekala slová: "Ondreju, Ondreju, na teba olovo leju, aby si mi dal znať, koho budem muža mať." Podľa toho, v akom tvare olovo stuhlo, dievčatá hádali budúcnosť.
Na sviatok sv. Ondreja vzal človek 4 hrnčeky a obrátil ich hore dnom. Pod každý z nich vložil hlinu, chlieb, hrebeň a pod posledný prsteň. Ostatní, bez toho aby vedeli, čo ktorý hrnček skrýva, si otočili po jednom hrnčeku.
Dievčatá mali viacero spôsobov, ktorými sa snažili zistiť čo to o svojm budúcom mužovi.
Dievky na vydaj verili, že každý človek má už pri narodení určený svoj osud, a teda aj každé dievča má určeného muža, za ktorého sa raz vydá. Všetky slobodné dievky verili, že raz pôjdu pod čepiec. Každá však bola zvedavá, kto bude práve tým jej „osúdencom“.
Ondrejský obrad 2020
Veštenie budúcnosti
Ďalšie zvyky a povery:
- Trasenie plotov: Dievky chodili večer pred Ondrejom triasť ploty. Z tej strany, odkiaľ zaštekal pes, tam mali ísť za nevestu. Alebo sa skryli a čakali, koho prvého zbadajú na ceste. Ich ženích mal mať rovnaké meno, ako prvý okoloidúci. A ak im pri trasení vypadli z plota chrobáky, mali ísť za bohatého.
- Ovocné stromky: Podobne slúžili vydajachtivým dievkam aj ovocné stromky: "Slivčička trasiem ťa, svätý Ondrík prosím ťa, žeby si mi dal prisniti, s kým ja pôjdem ku oltáru státi."
- Slamenná strecha: Ak mal nejaký gazda novú slamenú strechu, musel ju v tento deň dobre strážiť, aby mu ju dievky nedokmásali. Aj nimi zvykli totiž poriadne zatriasť, aby im vypadlo zrno. To totiž veštilo sobáš - žito bohatého mládenca, ovos chudobného a raž vdovca.
Predpovede počasia
Ak bol tento deň studený a biely, veštilo to tuhú a dlhú zimu. Hovorilo sa, že sneh na Ondreja napadnutý dlho leží, len na Gregora do potoka beží. Ak na Ondreja hrmí, bude málo orechov.
Hoci zima v niektorých oblastiach udrela už skôr, koncom novembra sa ľudia mohli tešiť ešte z mierneho oteplenia: Na svatýho Ondreje, ešte sa nám ohreje. Tvrdili tiež, že ak sú v ten deň kvapky na stromoch, bude veľa ovocia.
Vinše na Ondreja
Už v tento deň sa zvyklo v niektorých dedinách chodiť s koledami a vinšami. Pastieri do domácností prinášali čerstvé prúty. Niekde ním hneď zvykli pastiera pošibať po nohách, aby rezko pásol. Gazdiná si takýto prútik odložila a použila ho pri prvom jarnom výhone, aby bol dobytok zdravý a mocný.
Od skorého rána chodili po domoch tiež malí chlapci s oceľou. Vo svojich vinšoch želali zdravie, šťastie, božie požehnanie, na poli úrodu a v dome lásku a svornosť. Kúsok ocele, ktorý so sebou prinášali mal symbolizovať želanú pevnosť, zdravie a silu.
Ondrejské povery a zvyky
Aj tento deň sprevádzali rôzne povery. Ženy nepriadli, aby vraj ovce nedostali motolicu. Chlapi nechodili do hory, aby ich neprivalilo. Z domu, kde býval Ondrej, nesmeli nič požičať, aby cez rok neškodovali. No a bavila sa najmä mládež.
Dievčatá chceli odplatiť chlapcom predošlé katarínske žarty a preto im vyvalili ploty alebo lavičky na priedomí, zabielili okná vápnom, pováľali naukladané drevo, alebo z ich dvorov poskrývali náradie, či priamo mládencom niektoré časti ich oblečenia.
Tabuľka ondrejských pranostík
Na Slovensku je veľa pranostík, čiže ľudových múdrostí, ktoré súvisia s počasím alebo prírodou. Tu je niekoľko ondrejských pranostík:
| Pranostika | Význam |
|---|---|
| Aký Ondrej, takí všetci. | Počasie na Ondreja predpovedá počasie na nasledujúce dni. |
| Na Ondreja, keď prší, bude celú zimu každý mesiac odmäk. | Daždivý Ondrej predpovedá miernu zimu s odmäkmi. |
| Keď je pekne na Ondreja, celý rok na všetky sviatky bude pekne. | Slnečný Ondrej predpovedá priaznivé počasie počas celého roka. |
| Na Ondreja ide orať len krivý gazda. | Na Ondreja už by sa nemalo orať, je čas na zimný odpočinok. |
| Sneh Ondrejový, žitu nehoví. | Sneh na Ondreja nie je pre žito priaznivý. |
| Keď svätý Ondrej na plot mráz posadí, nemusíme sa báť povodní ani vody. | Mrazivý Ondrej predpovedá suchý rok bez povodní. |
Sviatok svätého Ondreja je dôležitou súčasťou slovenských predvianočných tradícií. Dnes sú tieto tradície skôr zaujímavou súčasťou folklóru, ktoré pomáhajú lepšie porozumieť slovenskej kultúre.