V Biblii nachádzame príbehy dvoch apoštolov, Petra a Judáša, ktorých životy boli poznačené zradou Ježiša Krista. Hoci obaja prežili momenty zlyhania, ich reakcie a následné osudy sa výrazne líšia, čo vedie k hlbokým teologickým úvahám o pokání, milosrdenstve a spáse.
Peter: Od zapretia k vedúcej úlohe
Šimon, ktorému dal meno Peter, bol jedným z Dvanástich, ktorých Ježiš ustanovil, aby boli s ním a aby ich posielal kázať s mocou vyháňať zlých duchov. Niet pochybnosti o tom, že osoba svätého Petra zaujíma medzi Pánovými apoštolmi osobitné miesto. Poznámka : Ide o 4 zoznamy apoštolov, a vo všetkých z nich je ako prvý menovaný zakaždým Peter. Už zo Starého Zákona môžeme poznať, že významnejšie osoby sa uvádzali na prvých miestach v zoznamoch - tak napríklad prvorodený bývali v zoznamoch na prvých miestiach pred druhorodenými.
Peter Ježiša zaprel ešte predtým ako dostal Ducha Svätého, a nezaprel ho len Peter, ale od Ježiša sa odtiahli všetci apoštoli. Po zoslaní Ducha v deň Turíc, je to Peter, kto je hlavným rečníkom apoštolov.
Ježiš z apoštolov dal nové meno len Petrovi - Kéfas. Cirkevní otcovia v obrovskom úlovku rýb, nie nadarmo vidia predobraz veľkého množstva učeníkov, ktoré Petrova cirkev získa.
Ježiš nikomu inému okrem Petra nepovedal, aby pásol celé jeho stádo. Základným uhoľným kameňom na ktorom je postavená celá Cirkev je Ježiš (napr. Ef 2:20) čo uznáva a učí aj katolícka cirkev (KKC 756). Tento obraz poukazuje na Ježišovu autoritu nad celou Cirkvou. A Peter podľa Ježišovych slov túto autoritu zdieľa, nakoľko je na ňom taktiež postavená Cirkev, čiže inak povedané, je pápežom, vodcom celej Cirkvi.
Prvý apoštol ktorého Pavol po svojom obrátení vyhľadal, aby sa s ním spoznal, bol Peter. Prečo? Pokiaľ nemal žiadne špeciálne postavenie, prečo Pavol napísal, že išiel spoznať iba jeho, a to, že videl aj Jakuba spomína ako udalosť ktorá sa stala mimochodom?
Petrov primát
Peter Ježiša zaprel ešte predtým ako dostal Ducha Svätého, a nezaprel ho len Peter, ale od Ježiša sa odtiahli všetci apoštoli.
V tých dňoch vstal Peter uprostred bratov - bolo tam zhromaždených asi stodvadsať ľudí - a povedal: „Bratia, muselo sa splniť Písmo, kde predpovedal Duch Svätý ústami Dávida o Judášovi, ktorý bol vodcom tých, čo zajali Ježiša; patril do nášho počtu a dostal podiel na tej istej službe.
Petrov primát medzi apoštolmi je zjavný už v evanjeliách. Aj tu Peter vystupuje ako hlava Cirkvi. "Uprostred bratov", t. j. kresťanov.
Judáš: Zrada za tridsať strieborných
Judáš Iškariotský bol jedným z Dvanástich, ktorý ho potom zradil. Tridsať strieborných, za toľko vraj zradil Judáš Ježiša. Išlo o mince o tom nepochybujeme, občasný spor sa vedie o tom, či išlo o strieborné denáre z čias cisára Tiberia, alebo helénske mince razené v Lavante. S najväčšou pravdepodobnosťou však išlo o jeruzalemský variant - týrsky polšekel, ktorý bol používaný v chrámoch Jeruzalema.
To sa už nedozvieme, Judáš ich pred svojou smrťou vrátil a pretože boli poškvrnené krvou nešli späť do chrámovej pokladnice. Kňazi za ne nakúpili od hrnčiara pole, ktoré sa zmenilo na miesto pochovávania cudzincov.
Judáš, ktorý spadne, rozpukne sa a jeho črevá z neho vyjdú von. Kniha múdrosti 4, zvlášť 19. verš, kde sa hovorí o potupe, ktorú dostanú mŕtve telá zlých, ktorí odmietli Boha: „Potom budú mŕtvolami bez úcty, na posmech medzi umrlcami večnými lebo ich (Boh) strmhlav pozráža, že ani nehlesnú, vykýve ich z pevnej podstate. A až do posledného ich strašne odsúdi. Budú trpieť muky a vyhasne aj ich pamiatka.“
Apoštol Peter sa odvoláva na verše zo 109. žalmu: „Postav nad neho hriešnika. Žalobca nech stojí po jeho pravici. Keď ho budú súdiť, nech vyjde ako odsúdený a jeho modlitba nech mu bude hriechom. Jeho dní nech je čím menej a jeho úrad nech prevezme iný.“
Samotná voľba je potom zachytená týmito slovami: „A tak postavili dvoch: Jozefa, ktorý sa volal Barsabáš, s prímením Justus, a Mateja. A modlili sa: „Pane, ty poznáš srdcia všetkých ľudí; ukáž, ktorého z týchto dvoch si si vyvolil, aby zaujal miesto v tejto službe a apoštoláte, ktorým sa Judáš spreneveril, aby odišiel na svoje miesto.“ Potom im dali lósy a lós padol na Mateja. I pripočítali ho k jedenástim apoštolom.“ Aby odišiel na svoje miesto… Azda do neba? Po smrti iných apoštolov nedochádzalo k doplneniu počtu do dvanásť, boli svätení nástupcovia apoštolov, nie ich „náhradníci“.
A čo ďalšie veľmi silné slovo v Ježišovej veľkňazskej modlitbe v Jn 17: „Ochránil som ich a nikto z nich sa nestratil, iba syn zatratenia, aby sa splnilo Písmo.“ Ježiš nazýva Judáša synom zatratenia. Treba ešte iné svedectvo? Existuje teda morálna istota, ktorá nepripúšťa opačné interpretácie. A toto je výklad, ktorý Cirkev nikdy nespochybňovala. Pochybnosti ohľadom Judášovej spásy sa začali objavovať iba v posledných desaťročiach.
Judáš oľutoval skutok, ktorého sa dopustil, keď vydal na smrť spravodlivého a vrátil sa k tým, ktorí mu zaplatili priznávajúc, že zhrešil, pretože zradil nevinnú krv. Farizeji. Čo mu odpovedali? „Čo je nás do toho? To je tvoja vec!“ V Judášovej vete: „Zhrešil som, lebo som zradil nevinnú krv“ tí, ktorí ho chcú za každú cenu rehabilitovať, odvolávajúc sa na Božie milosrdenstvo, tvrdia: „Vidíte? Tu je dôkaz, že Judáš činil pokánie, keď pýta odpustenie za svoj hriech.“ Vyvstáva však otázka: Od koho pýtal odpustenie? Od farizejov? Oni mu mali odpustiť? Toto bolo pokánie? Bolo to zúfalstvo nad vlastným zlyhaním, boli to výčitky svedomia, čiže iba prvý krok.
Keď Peter prosí o Ježišovo milosrdenstvo, dostáva ho a nasleduje Ježiša. Judáš, naopak, o milosrdenstvo nestojí. A znakom tohto odmietnutia je zúfalstvo, teda samovražda. Keby o odpustenie prosil, vrátil sa k Ježišovi a chcel ho nasledovať, určite by mu bolo odpustené rovnako ako Petrovi. Hriech, ktorý však najviac zatemnil Judášovo srdce, bolo zúfalstvo. Judáš si zúfa a preto sa obesí.
Výroky Písma súvisiace s Judášom nádej v jeho spásu práve nevzbudzujú: „Beda človeku, ktorý zrádza Syna človeka! Pre toho človeka by bolo lepšie, keby sa nebol narodil.“ Prečo by Kristus volil také slová, keby Judáš bol nakoniec spasený? Pre kajúcnikov má Sväté písmo iné slová: „Hovorím vám: Takú radosť majú Boží anjeli z jedného hriešnika, ktorý robí pokánie.“ (Lk 15, 10). Keby Judáš činil pokánie, hoci v posledných sekundách svojho života, akú radosť by z neho mali anjeli! Aký zmysel by malo v takom prípade hovoriť, že sa nemal narodiť. Veď spása je posledným cieľom každého človeka!
Ťažko chápať aj iné výroky (syn záhuby Ján 17,12; a jeden z vás je diabol Jn 6, 70) inak než Duchom Svätým inšpirované svedectvo o Judášovom tragickom večnom údele.
Ak je však Judáš zatratený, potom von Balthasarove a Barronove teórie jednoducho nie sú pravdivé a hriech treba brať smrteľne vážne!
Americký katolícky filozof Peter Kreeft poznamenal, že „Judáš bol prvý katolícky biskup, ktorý prijal štátny grant.“ Hoci konečným výsledkom Judášovej voľby bola vierolomnosť a zrada, jeho špecifickým hriechom bol kompromis. Judáš vychádzal dobre s farizejmi aj s vtedajšími vládcami Izraela a uprednostňoval s nimi kompromisy.
Porovnanie a závery
Zatiaľ čo Peter po svojom zapretí prejavil ľútosť a vrátil sa k Ježišovi, Judášova ľútosť viedla k zúfalstvu a samovražde. Tento rozdielny postoj má zásadný význam pre pochopenie spásy a Božieho milosrdenstva. Peter, napriek svojmu zlyhaniu, sa stal jedným z najvýznamnejších apoštolov a vodcom Cirkvi. Judášov osud zostáva varovaním pred odmietnutím Božieho milosrdenstva a podľahnutím zúfalstvu.
V časti cirkevných kruhov je dnes viditeľná snaha rehabilitovať Judáša alebo aspoň vzbudiť zdanie, že je spasený či minimálne ponechať túto možnosť otvorenú. Prečo? Možno preto, aby sa zapáčili svetu. Alebo uspali svoje svedomie, ale aj svedomie tých, ktorí ich radi počúvajú, lebo im tým „šteklia uši“. Vyzerá to, že im nejde ani tak o Judáša, ako skôr o bagatelizovanie (aj) vlastného hriechu. Lebo ľudia potom uvažujú logicky: „Keď Judáš je spasený, potom ani so mnou to nemôže vyzerať tak zle.“
| Apoštol | Zrada | Pokánie | Osud |
|---|---|---|---|
| Peter | Zapretie Ježiša | Ľútosť a návrat k Ježišovi | Vodca Cirkvi |
| Judáš | Zrada Ježiša za peniaze | Zúfalstvo a samovražda | Tragický, večný údel |
Ježiš slovami, "Kto je medzi vami najväčší" a "vodca ako služobník" nepriamo potvrdzuje existenciu najväčšieho a vodcu. Ježiš ako Mesiáš je posledným kráľom ktorý naveky vládne na Dávidovom tróne (Lk 1:31-33). Vzhľadom na to, že kontext Mt 16:19 je identifikácia Ježiša ako Mesiáša, čiže ako kráľa, nebeské kráľovstvo na ktoré sa tu odkazuje, je evidentne Ježišovo kráľovstvo ktoré už nezahŕňa iba Izrael, ale aj všetkých kresťanov.
Hoci konečným výsledkom Judášovej voľby bola vierolomnosť a zrada, jeho špecifickým hriechom bol kompromis. Dnes chceme aj my uzatvárať kompromisy so svetom, s hriechom a tváriť sa pri tom, akí sme veľkodušní, milosrdní a tolerantní.