Obec Svätý Peter sa nachádza na Slovensku a má bohatú históriu spojenú s vinohradníctvom a poľnohospodárstvom. Obec Svätý Peter leží v malebnom údolí výbežku pohronskej pahorkatiny, necelých dvadsať minút cesty severovýchodne od Komárna. V tomto článku sa pozrieme na jej históriu, vývoj vinohradníctva a súčasné informácie.
História obce Svätý Peter
Obec Svätý Peter vznikla pri kostole sv. Petra, ktorý je doložený z rokov 1332-1560. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1332 ako Sanctus Petrus. Neskôr sa názov menil na Szvatý Peter (1773), Svätý Peter (1920) a Dolný Peter (1961). V maďarčine sa obec nazýva Szentpéter.
- 1332-1560: Doložený kostol sv. Petra
- 1332: Prvá písomná zmienka (Sanctus Petrus)
- 1773: Szvatý Peter
- 1920: Svätý Peter
- 1961: Dolný Peter
Obec patrila hradu Komárno. Počas tureckých nájazdov obec spustla. V roku 1720 ju Zichyovci vymenili od eráru. V roku 1763 časť obce zničilo zemetrasenie. V roku 1715 mala obec vinice a 50 domácností, v roku 1787 mala 223 domov a 1779 obyvateľov, v roku 1828 mala 319 domov a 1869 obyvateľov. V 19. storočí tu pracovala pálenica, začiatkom 20. storočia tehelňa. V roku 1909 si tu založili úverné družstvo.
Obyvatelia sa živili ako roľníci, ovocinári a hrnčiari. Po roku 1918 si obec zachovala poľnohospodársky charakter. V roku 1921 bola založená MO KSČ, ktorá viedla štrajky na miestnom veľkostatku. V rokoch 1938-1945 bola obec pripojená k Maďarsku. Po roku 1945 odsunuli obyvateľov maďarskej národnosti a osadili tu repatriantov z Maďarska, Juhoslávie a Rumunska.
Vinohradníctvo vo Svätom Petre
Víno z obce malo dobré meno dávno predtým, ako sa všetky tamojšie vinohrady sústredili do spoločného hospodárenia. Spomína sa už v roku 1715. Hrozno po roku 1960, keď posledný roľník dovzdoroval a musel vstúpiť do družstva, už nepestovali desiatky obyvateľov obce, ale družstvo. Tamojšie vinohrady zverili dvadsiatnikovi Viliamovi Zsidekovi, ktorý sa už v priebehu troch rokov vypracoval na hlavného vinohradníka svätopeterského družstva. Pestovanie viniča posúval k novým métam.
V polovici osemdesiatych rokov sa časť vinohradov dostala pod kvapkovú závlahu. Ako hlavný vinohradník Viliam Zsidek spolupracoval s najmúdrejšími ľuďmi z odboru, ktorých spájal Výskumný ústav vinohradnícky v Bratislave. Vďaka novým odrodám pomenovaných po slovenských riekach Devín, Dunaj, Váh, Hron, Rimava alebo Rudava vytvorila šľachtiteľka Dorota Pospíšilová pamätník bývalému výskumnému ústavu, ktorý zanikol v roku 2005.
Možno aj to je dôvod, že od roku 2009 je Viliam Zsidek pevne spojený s vinohradníkmi, vinármi a najmä šľachtiteľmi - otcom a synom Korpásovcami. Viliam Zsidek v súčasnosti už neobhospodaruje družstevné vinohrady. Desať rokov po politických zmenách sa osamostatnil. Hektáre mu postupne pribúdali a dnes okrem vinohradov hospodári na ornej pôde aj v sade. Ak by sme použili novodobý výraz, v špeciálnej rastlinnej výrobe má zaradených 42 hektárov pôdy. Vinohrady zaberajú väčšiu polovicu.
Vo vysokoprodukčných a vzorovo obrábaných vinohradoch má šľachtiteľ Ondrej Korpás vysadené a skúša v rámci odrodových a porovnávacích pokusov aj novošľachtence muštových, bielych, modrých a stolových odrôd viniča. Najmä tých stolových je vo vinohrade vysadených 94 variácií. Cieľom vinohradníka zo Svätého Petra je vytvárať optimálne podmienky na pestovanie, aby desiatky rokov trvajúca práca šľachtiteľov nebola stratená.
Vinič napríklad Viliam Zsidek vedie novým spôsobom, ktorý si všimol u pestovateľa v Maďarsku. Strapce stolového hrozna v svätopeterskom vinohrade sú rôznorodé. Niektoré majú podľa pestovateľa aj vyše dvoch kilogramov, iné sú sfarbené mramorovým efektom a ďalšie chuťovo sladké, akoby boli bobule naplnené medom.
Už teraz na to myslí Spolok vinárov svätého Urbana, ktorý v Svätom Petre združuje tamojších vinohradníkov. On sám nemá obavu o budúcnosť vinohradov, ktoré založil a desaťročia rozvíja. Jeho syn a dcéra sú už piatou generáciou Zsidekovcov, ktorá pestuje vinič.
Svätý Peter je dnes známy najmä ako región pestovania vínnej révy. Poloha obce je na pestovanie viniča mimoriadne vhodná. Na piesčitých pahorkoch sú agátové lesy a vinice produkujúce vysokokvalitné víno. Gróf Mikulás Zichy tu dal postaviť veľkú vinnú pivnicu, ktorá slúži svojmu účelu doposiaľ.
Z viníc chotára obce sa dostávajú do obchodnej siete kvalitné odrodové vína, z ktorých najznámejší je Svätopeterský rizling. Každoročne sa tu organizujú súťaže vín a tradičný medzinárodný Vínny festival Rizlingu vlašského.
História Mesta Nové Zámky
Oblasť mesta bola obývaná už v mladšej kamennej dobe. Na jeho území sa vyskytli archeologické nálezy keramiky želiezovského typu. Obyvatelia z tohto osídlenia sa zaoberali poľnohospodárstvom a chovom domácich zvierat. Počas archeologických výskumov boli nájdené aj hroby z bronzovej doby. Obyvatelia z doby bronzovej popol zosnulých ukladali do urien.
V oblasti niekdajšej usadlosti Nyárhíd boli nájdené predmety, pochádzajúce z lúpežníckych výprav. V časti chotára obce Bajč-Ragoňa je výskyt nálezov z železnej doby, z 5-3. storočia pred Kristom. Ide o väčšinou žiarové skítsko-trákske hroby, v ktorých bolo uložených aj niekoľko železných predmetov a kotúčových keramík.
Na dohľad od Nových Zámkov, v časti chotára obce Bajč - Medzi kanálmi sa nachádzala slovanská osada so slovanským pohrebiskom zo 6. storočia. Hrubé črepy ponúkajú svedectvo o tom, že do močiarov dnešného Bajča prišli Slovania už počas jednej z prvých kolonizačných vĺn. V juhozápadnej časti mesta bol odhalený najväčší avarsko-slovanský cintorín zo 7.-9. storočia. Bolo tu nájdených spolu 528 hrobov, z ktorých je 12 jazdeckých.
V hroboch sa nachádzali aj náhrdelníky, prstene, bronzové náušnice, keramika a zvieracie kosti. Osídlenie bolo pravdepodobne remeselnícko-obchodného charakteru a ležalo na trase historickej cesty Via Bohemica („Česká cesta”, neskôr Via Magna, „Veľká cesta”).
V 10. storočí prišli na toto územie starí Maďari (nález staromaďarského pohrebiska), ktorí sa tu prvýkrát usadili až v 11.-13. storočí. Z 11. storočia pochádza aj nález slovanského pohrebiska. Počas stredoveku mesto ešte neexistovalo. Jeho dejiny sú preto totožné s dejinami uvedených štyroch osád, ktoré sa nachádzajú v jeho súčasných častiach.
Vývoj mesta od 12. storočia
Obec Nyárhíd (slov.: „letný most“ alebo „letomostie“) sa rozprestierala asi 3 km na sever od dnešného centra. Prvá písomná zmienka o obci sa datuje do roku 1183, kedy obec mala most na rieke Nitra, na ktorom vyberali mýto. Cez obec prechádzala cesta Via Magna, ktorá spájala Budín s Prahou. Druhá dôležitá cesta viedla na sever, do Prievidze. Nyárhíd bola kráľovská usadlosť do roku 1245, kedy Belo IV. daroval obec Kumánom, ktorí dostali viacero dedín na okolí.
Pre problémy, ktoré mu spôsobili Kumáni, kráľ od nich obec v roku 1264 zobral a daroval ju premonštrátskemu kláštoru svätého Eustacha v Csútmonostori. V roku 1295 kláštor zamenil obec s Ostrihomom. Obec Lék ležala na severne od križovatky komárňanskej a nesvadskej cesty, na ľavom brehu rieky Nitra. Obec patrila rodu Poznanovcov (Pázmán). Obec Gúg pravdepodobne dostala svoje meno od svojho zakladateľa. Gúg sa rozprestieral 2,5 km od dnešného centra na ľavej strane rieky Nitra, pri lese Berek. Obec Györök (niekedy aj Gyorok) sa rozprestierala na brode medzi Dvorami nad Žitavou a Nyárhídom.
Výstavba pevnosti Nové Zámky
Po bitke pri Moháči, ale najmä po dobytí Budína Turkami, sa stalo veľmi dôležitou úlohou vybudovanie hradov v pohraničných oblastiach území, ktoré neboli Turkami obsadené. Z dôvodu ochrany majetkov diecézy sa ostrihomský arcibiskup Pavol Várdai rozhodol, že dá vybudovať na ľavom brehu rieky Nitra pri obci Lék novú pevnosť. Výstavba pevnosti sa konala v rokoch 1545 - 1546. Pevnosť bola jednoduchým palisádovým hradom so štyrmi baštami. Už v čase dokončenia bola zastaraná, lebo sa jej drevené stĺpy rýchlo opotrebovali.
Druhá fáza vývoja hradu spadá do obdobia pôsobenia ostrihomského arcibiskupa Mikuláša Oláha (1493-1568). Mikuláš Oláh dal pôvodný palisádový hrad opevniť. Tento hrad pomenovali ako Castrum Novum (Nový hrad). Po Mikulášovi Oláhovi sa ostrihomským arcibiskupom stal Anton Verančič. Nakoľko pôvodný hrad vzhľadom na svoju zastaranosť a nepriaznivú polohu nevyhovoval, počas pôsobenia Antona Verančiča.
Autormi projektu nového hradu boli talianski bratia, architekti, Ottavio a Giulio Baldigarovci (Baldigara). Hrad mal šesťuholníkový pôdorys so šiestimi baštami v jeho vrcholoch. Plán pevnosti zahŕňal v šesťuholníku mesto s pravouhlo orientovanými ulicami a centrálnym, obdĺžnikovým námestím. Stavba sa začala v roku 1573 a trvala do roku 1580. Viedol ju Fridrich Žerotín (po ňom sú pomenované dve zo šiestich bášt: Žerotínova a Fridrichova).
Význam a život v pevnosti
Nové opevnenie Novum Castellum alebo Castellum Novum sa stalo po svojom dokončení najmodernejšou renesančnou pevnosťou svojej doby. Podobné hrady sa nachádzajú aj v iných častiach Európy. Pevnosť mala dve brány: Viedenskú a Ostrihomskú. Pod hradom sa rozprestieral rozsiahly tunelový systém. Šimon Forgáč, ktorý sa tým stal kapitánom Nových Zámkov, prebral hrad od Fridricha Žerotína 2. októbra 1580.
Palác hradného kapitána spolu s mestskými kúpeľmi stál v západnej časti Hlavného námestia. V poslednej štvrtine 16. storočia bol pri tomto paláci postavený reformovaný kostol. Tento kostol možno vidieť už aj na rytine z roku 1595. Bol to najväčší kostol pevnosti. Kalvíni v Nových Zámkoch mali dvoch farárov. Budovy novozámockého farského kostola a za ňou stojacej farskej školy boli stavané v rokoch 1584 až 1585.
Ostrihomský arcibiskup, kardinál Peter Pázmány, v snahe o potlačenie reformácie zavolal do mesta františkánskych mníchov a 24. mája 1631 vysvätil františkánsky kostol a kláštor. Okolo roku 1620 dal kardinál Pázmány postaviť na severnej strane Hlavného námestia jednoposchodový arcibiskupský palác. V 17. storočí postavili pri kalvínskom kostole budovu s kupolou, ktorá bola lýceom reformovanej cirkvi.
V meste boli tri cintoríny, jeden bol hneď pri farskom kostole, vo vnútri hradu, ďalšie dva boli mimo hradu: pri aj dodnes existujúcej kaplnke Panny Márie (vybudovaná v roku 1700) a na mieste dnešnej kaplnky Svätej Trojice (vybudovaná v roku 1722).
Protihabsburské povstania a turecká okupácia
Počas Bočkajovho povstania arcivojvoda Matej uzatvoril tajnú dohodu so sedmohradským kniežaťom Štefanom Bočkajom. Po Viedenskom mieri dostal cisár Nové Zámky naspäť. V novembri 1606 pri uzavretí Žitavského mieru došlo medzi ním a Turkami k dvadsaťročnej mierovej dohode. Napriek tomu Nové Zámky predsa nežili v mieri. S obsadzovaním Horného Uhorska začal už v roku 1620 Gabriel Bethlen, ktorý dňa 16. júla 1621, po krátkom obliehaní dobyl aj Novozámocké opevnenie.
Turci aj napriek mierovým dohodám podnikali vojenské výpravy na Pohroní a Považí. V auguste roku 1652 v bitke pri Veľkých Vozokanoch novozámocký hradný kapitán Adam Forgáč so svojim 1 300 členným vojskom, a s pomocou ľudí zo šestnástich obcí Požitavia zvíťazil nad 4 000 člennou tureckou armádou.
V roku 1663 začal veľkovezír Ahmed Köprülü novú výpravu proti kresťanom. K bojovému stretu Turkov s vojskom Adama Forgáča došlo 6. augusta pri Gbelciach. Dňa 4 augusta dvaja sluhovia priniesli Forgáčovi správu, že Turci sa prepravujú cez Dunaj cez pontonový most pri Pálanku (Komárno). Adam Forgáč zobral z posádky pevnosti 5 tisíc vojakov. Bol presvedčený, že vybojovať víťazstvo s tureckými vojskami bude jednoduché. Svojim rozhodnutím nebezpečne oslabil obranyschopnosť novozámockej pevnosti.
Turci most v noci opravili a na severný breh sa do rána prepravilo cca 20-25 000 Turkov. Velili im Kose Ali paša, Gurdžu Mehmed paša a budínsky Sary Husein paša. Po prvom útoku skoro ráno Forgáčove vojsko preniklo do tureckého tábora, kde nakoniec zostalo z väčšej časti obkľúčené.
Na pomoc pri obrane proti tureckým nájazdom boli do Nových Zámkov povolané posily z Komárna a z Rábu. K hradu sa turecké vojská dostali 8. augusta, 18. augusta sa začalo jeho obliehanie. Celé podhradie bolo pred obliehaním vypálené a zničené. Počas neho navždy zmizli dediny Lék, Gúg a Letomostie (Nyárhíd). Dňa 26. augusta dorazila k pevnosti tatárska jazda pod velením syna krymského chána Ahmeda Gyrea, spolu s ním dorazili i ukrajinskí kozáci.
Dňa 27 augusta prišli zbory moldavského a valašského vojvodu, vazalov Osmanskej ríše. Tatárska jazda a kozáci boli pri obliehaní nepoužiteľní, preto tieto bojové jednotky dostali rozkaz pustošiť civilné zázemie. Dňa 2 septembra Tatári pri Hlohovci prebrodili Váh, rozdelili sa na dva prúdy, južný a severný.
Južný prúd spustošil Záhorie až po Bratislavu, potom zmenil smer na severozápad a vyplienil južnú Moravu po Brno. Severný prúd vyplienil Považie po Čachtice a predmestie Trenčína. Cisárske vojsko pod vedením generála Montecuccoliho táborilo mdzi Bernolákovom a Sencom. Tatári mali za úlohu zásobovať veľkým hladom trpiacu tureckú armádu.
Nedostatky v zásobovaní nútili veľkovezíra Mehmeda Kôprulu aj za cenu ťažkých strát podnikať priame útoky. Dňa 22. septembra sa po dvoch nešťastných výbuchoch steny Fridrichovej bašty zrútili a uhorské vojská boli 24. septembra prinútené s garanciou zachovania slobodného odchodu vzdať sa Turkom. Turecké vojská hrad obsadili 26. septembra. Na poludnie posádka za zvukov hudby s vejúcimi zástavami opustila pevnosť a pod ochranou tureckej jazdy odišla do Komárna. V meste zostalo 300 hajdúchov, ktorí boli poturčení.
Pád Nových Zámkov mal vážne dôsledky, nasledovala ho reťazová strata oblastí Nitry, Levíc, Hlohovca, Komjatíc, Novohradu, Drégelyu, Bujaka. Po obsadení bol zriadený Novozámocký ejálet (Eyalet Uyvar). Kostol svätého Vojtecha bol prestavaný na turecký minaret, reformovaný kostol zase na mešitu. Obrazy, sochy a ostatné cennosti katolíckeho kostola Turci vyhádzali a zničili. V tomto období mal Novozámocký ejálet dvoch miestodržiteľov: pašu Mehmeda Kurda a pašu Mehmeda Küčüka. Sídlom pašu bol arcibiskupský palác. Protestantské lýceum bolo aj naďalej využívané ako škola a čiastočne aj ako knižnica.
Oslobodenie a zánik pevnosti
V 80-tych rokoch 17. storočia sa Inocent XI. Preto prinútili cisára Leopolda I. aby ich z jeho územia vyhnal. Pod záštitou pápežskej stolice bola preto vytvorená Svätá Liga, do ktorej boli zapojené nemecké stavy, Benátska republika, Poľsko a neskôr aj Cárske Rusko, Bavorsko, Brandenburg a Sasko.
Dňa 9. októbra 1683 sa uskutočnila druhá bitka pri Štúrove, ktorej výsledkom bola porážka Turkov a obsadenie mesta. Obsadením Štúrova bolo dosiehnuté prerušenie spojovacej línie medzi územím pod tureckou nadvládou a Novými Zámkami. Pevnosť, najsevernejší bod moci Osmanskej ríše, sa ocitla v izolácii.
Po štvordnovom obliehaní, dňa 28. V historii 150 rokov sa ešte nestalo aby táto kľúčova pevnosť padla tak rýchlo. Spojenecké vojská sa dostali k Novým Zámkom 7. júla 1685. S obliehaním hradu začali Hannibal Heister a Aeneas Caprara pri ostrihomskej bráne. Vezír Ibrahim poslal posily Novozámockému ejáletu až v auguste, no vojská arcivojvodu Karola Lotrinského 16. augusta 1685 rozbili tieto posily ešte pred ich príchodom do Nových Zámkov.
Hlavný a zároveň aj úspešný protiturecký útok začal 19. augusta 1685. 3 000 mužov v dvoch kolónach zaútočilo o 7 hod ráno na poškodené múry. Turci sa bránili, ale po dvoch hodinách vyvesili biele zástavy. Obliehajúci to nebrali na vedomie a pobili väčšinu z 5-tisícovej novozámockej posádky.
Novozámockú pevnosť vrátil Leopold I. Habsburský ostrihomskému arcibiskupstvu na čele s Jurajom Széchenyim v roku 1691. Juraj Széchényi udelil Novým Zámkom, s výnimkou podhradia, mestské práva 29. októbra 1691. Arcibiskup vyhnal z mesta protestantov, protestantský kostol bol zničený počas obliehania alebo po ňom. Podhradie s mestom zjednotil arcibiskup Imrich Esterházy. V liste mestských výsad boli 6.
Začiatok kuruckého obdobia v Nových Zámkoch bol v roku 1704, kedy ich bez boja obsadili 16. novembra vojská budúceho hradného kapitána Jána Bottyána. V roku 1706 sa dlhšiu dobu zdržoval na hrade aj František II. Rákóczi. Tu podpísal prímerie 20. mája 1706. Z tohto obdobia pochádza aj niekoľko vydaní kuruckých vojenských novín s názvom Mercurius Veridicus („Pravdovravný Merkúr”).
V septembri 1708 Hannibal Heister začal ostreľovať hrad, ale dobyť sa mu to nepodarilo. S Novými Zámkami je spojený osud ďalšieho z kuruckých veliteľov, generála Ladislava Ocskaya. Potom ako tento kurucký veliteľ zradil a prestúpil na stranu cisára, ho Adam Jávorka, poručík novozámockého hradu, 3. januára 1710 chytil a zajal. Ocskay bol ešte v ten deň popravený na novozámockom hlavnom námestí.
Obliehanie Nových Zámkov začali Cisárske vojská 14. septembra 1710. Hrad bol týmito vojskami obsadený 23. septembra. Novozámocká pevnosť bola zbúraná na príkaz uhorského kráľa Karola III. v rokoch 1724 až 1725. Zrúcaním pevnosti sa skončila 150 ročná strategicko-historická úloha jedného z významných opevnení. Vodná priekopa okolo hradu bola odstránená až v roku 1822. Pôvodné usporiadanie šesťuholníkového pôdorysu hradu ako aj forma niektorých jej pôvodných bastiónov sú v Nových Zámkoch zreteľné dodnes.
Nové Zámky po zbúraní pevnosti
Od mája 1797 až do svojej smrti 15. Jeho socha je umiesnená na Hlavnom námestí. Právo používania mestského erbu potvrdil Novým Zámkom uhorský kráľ Ferdinand V. 1. februára 1843. V roku 1848 bolo zrušené nevoľníctvo a mesto sa osamostatnilo od ostrihomského arcibiskupstva. Od tohto času na čele mesta stál primátor.
V 18. storočí boli Nové Zámky poľnohospodárskym mestom. Napriek tomu, že prvé pokusy sa objavili skôr, k rozmachu remeselnej výroby došlo až 19. storočí. Najstarší remeselný cech, cech garbiarov, bol založený v roku 1609. V roku 1872 boli cechy zrušené, vzniklo niekoľko priemyselných spolkov: krajčírsky, kováčsky, klobučnícky, obuvnícky. Okrem týchto priemyselných odvetví mal v meste významné postavenie aj tehlársky priemysel a obilné mlyny.
Tehelňu založil v roku 1889 Gašpar Kurtzweil. Dnes sú po ňom pomenované rybníky, z ktorých sa pôvodne tažil íl. Pôvodne vyrábali tehly značkou KG (Kurtzweil Gáspár Cserép- és Téglagyára, „Tehlová a škridlová fabrika Gašpara Kurtzweila“), pracovalo tu 30 zamestnaných, za rok vyrobili 1,5 millióna tehál. Prvý trinásťkolesový, obilný mlyn v meste založil ešte Peter Pázmány.
V 19. storočí nastala zmena v štruktúre poľnohospodárstva mesta. V jeho okolí sa začalo vo väčšej miere pestovať ovocie a hrozno. 1. mája 1900 začala výrobu Bánhegyiho fabrika na výrobu kožušín, ktorá od roku 1904 vyrábala aj obuv. Továreň na výrobu plynu začala výrobu v roku 1902, kým ľanová továreň v roku 1906.
Dôležitým priekopníkom v školstve mesta Nové Zámky bol Michal Flenger (1771-1825). Z jeho finančných darov bola založená v roku 1829 dievčenská škola, ktorá bola pomenovaná po ňom. Nižšie gymnázium bolo založené v roku 1842.Prvá materská škola v Nových Zámkoch bola otvorená v r. 1843 a bola dlhé roky jedinou v Nitrianskej župe. Novozámocký učiteľský ústav bol v r. V roku 1907 vznikol ESE (Érsekújvári Sport Egylet = „Novozámocký športový spolok“).
V meste začiatkom 18. storočia vypukla morová epidémia, v roku 1831 cholera. Prvá lekáreň bola v meste otvorená v roku 1764. V meste bola založená mestská nemocnica, xenodochia, ktorej úlohou nebolo liečenie, ale poskytovanie útulku chorým, starým a bezvládnym ľuďom. Mesto Nové Zámky nemalo dlho lekára. Ešte v roku 1803 chirurgické operácie vykonávali ľudoví felčiari.
Najväčšiu zásluhu o získanie financií na výstavbu novozámockej n...
Pamiatky a zaujímavosti v okolí
Svätý Peter
- Kostol Svätého Petra a Pavla: Barokový rím. kat. kostol sv. Petra a Pavla z r. 1730 bol postavený na mieste gotického, v r. 1763 bol obnovený a klasicisticky upravený.
- Trojičný stĺp: Trojičný stĺp na námestí je z r. 1890.
- Kalvínsky kostol: Kalvínsky kostol z r. 1784 bol v 19 stor. rozšírený.
- Budova rím. kat. fary je z r.
- Kaštieľ vo Svätom Petre: Pôsobenie Zichyovcov vo Svätom Petre dodnes pripomína budova kaštieľa i park so zákonom chráneným platanovým stromom, ktorý dala vysadiť grófka Margita s manželom pri príležitosti narodenia ich dcéry. Kaštieľ slúžil neskôr aj ako župný dom, v ktorom sa konali župné snemy.
Okolie Svätého Petra
- Bíňa: Ak ste milovníkmi architektúry, vzácnych historických stavieb či sakrálnych pamiatok, rozhodne by ste nemali vynechať obec Bíňa.
- Šurany: Dominantou mesta Šurany je veľký dvojvežový kostol zasvätený prvému kresťanskému mučeníkovi, sv. Štefanovi. Ortodoxná synagóga v Šuranoch patrí medzi skvosty synagogálnej architektúry na Slovensku. Šurianska židovská komunita ju postavila v roku 1916.