Svätý František z Assisi, ktorého sviatok si pripomíname 4. októbra, je známy tým, že viedol jednoduchý a prísne asketický život. Bol to muž zapálený pre evanjelium a Kristus sa stal jeho stredom. Táto láska je srdcom jeho ideálu.
Svätý František prijíma stigmy.
Obrátenie a Duchovná Kríza
Narodil sa v Assisi roku 1181, resp. 1182. Počas bojov šiel rovno za sultánom, aby prosil o mier. Po porážke padol do zajatia, z ktorého ho musel vykúpiť jeho otec. František sa ešte pokúsil nadviazať na svoj bezstarostný život, no mal niekoľko mystických snov, ktoré prehĺbili jeho duchovnú krízu. Začal postupný proces jeho obrátenia, prestal holdovať kratochvíľam a bohémskym priateľom a začal navštevoval malomocných.
Kristus Prehovoril z Kríža
Pri vstupe do baziliky sv. Damiano prehovoril k nemu Kristus z Kríža: „František, choď a oprav môj dom, lebo ako vidíš, celý sa rozpadáva.“ František bral finančné prostriedky z obchodu svojho otca a začal opravovať kostol, v ktorom sa modlil. Táto skúsenosť jeho prvej temnej noci ho naučila pozerať na kríž a čakať odtiaľ odpoveď.
Zakladanie Rádu a Nasledovanie Krista
František priťahoval ďalších mladých ľudí, ktorí boli ochotní pridať sa k nemu, žiť v chudobe a kázať pokánie. Boh mu vo videní ukázal, ako sa kostol (Cirkev) rozpadáva a podopiera ho chudobný muž. Neskôr sa k nemu pridala aj Klára, šľachtičná, ktorá túži kráčať za Kristom v jeho šľapajach. Spolu zakladajú rád chudobných panien, ktoré sa neskôr nazvú klariskami. František roku 1221 zakladá svetský tretí rád, ktorý dáva mužom a ženám možnosť uskutočňovať v občianskom živote evanjeliové rady a prežívať evanjelium. Mal veľkú lásku k Eucharistii.
Giotto - Svätý František prijíma stigmy.
Stigmatizácia Svätého Františka
Svätý František rád trávil čas v kontemplácii. O rok na to, na sviatok Povýšenia Svätého Kríža 14. septembra 1224 ho počas modlitby na hore La Verna navštívil serafín. František sa pýtal, ako sa má viac páčiť Bohu. Keď sa videnie skončilo, svätý František mal na tele stigmy, rany Ježiša Krista na rukách, nohách a ranu na boku, z ktorej tiekla krv. Dva roky pred tým, ako odovzdal dušu nebu, v čase, keď prebýval v pustovni, ktorá nesie meno La Verna, podľa miesta, na ktorom sa nachádza, uzrel nad sebou v Božom videní nejakého muža, akoby serafína so šiestimi krídlami, rozpätými rukami a spojenými nohami, pribitého na kríž.
Dve krídla mal zdvihnuté nad hlavou, dve sa rozprestierali na let a dve zahaľovali celé jeho telo. Keď to blahoslavený sluha Najvyššieho uzrel, naplnil ho preveľký obdiv, no nedokázal pochopiť zmysel videnia. Veľmi živo a radostne vnímal dobrotivý a nádherný pohľad, čo naňho upieral neopísateľne krásny serafín. Naháňalo mu však hrôzu to, že bol ukrižovaný a bolestne trpel. František vstal zo zeme takpovediac smutný a zároveň naradostený, lebo radosť a trpkosť sa striedali v jeho vnútri. Kým rozumom nedokázal nič jasnejšie pochopiť a novosť tohto videnia veľmi zapôsobila na jeho srdce, začali sa na jeho rukách a nohách objavovať znaky po klincoch práve tak, ako to krátko predtým videl na ukrižovanom mužovi.
Bolo vidno, ako boli jeho ruky a nohy uprostred prebodnuté klincami. Na vnútornej strane dlaní a na vrchnej časti chodidiel sa objavili hlavičky klincov a ich hroty vyrážali z druhej strany. Tieto znaky boli zo strany dlaní okrúhle a z vonkajšej strany podlhovasté. Prečnievajúci mäsovitý výrastok tvoril akoby ohnutý hrot klinca. Takisto na nohách sa zjavili znaky po vyčnievajúcich klincoch. Pravý bok bol akoby prerazený kopijou.
Slávny mních Thomas Merton to komentuje takto: „To, že František dostal stigmy bolo božským znakom, že zo všetkých svätých on sa najviac podobal Kristovi. Lepšie ako komukoľvek inému sa mu podarilo vo spojom živote napodobniť jednoduchosť, chudobu a lásku k Bohu a k ľuďom - to, čo charakterizovalo Ježišov život. Poznať svätého Františka znamená pochopiť Evanjelium a nasledovať ho v jednoduchosti a celistvosti, žiť Evanjeliu v jeho plnosti. Svätý František, tak ako všetci svätí, sa musel usilovať stať sa „druhým Kristom“.
Láska k Prírode a Stvoreniu
Veľa bolo popísané o Františkovej láske k prírode. Rád sa prechádza po lese a obdivuje jeho krásu. Pre Františka každé Božie stvorenie, je časťou jeho bratstva. František bol veľmi priamy. Počas bojov šiel rovno za sultánom, aby prosil o mier. Jeho a jeho bratmi zajatý, bolo naozaj zázrakom, že ich nezabili. Veril v silu modlitbami.
Záver Života a Dedičstvo
Pozemský život sv. Františka sa skončil 3. októbra 1226, pretože sa jeho sviatok slávi 4. októbra. V roku 1228 ho pápež Gregor IX. vyhlásil za svätého a v roku 1939 ho pápež Pius XII. vyhlásil za patróna Talianska. Svätý František z Assisi, ktorého sviatok si pripomíname 4. októbra, je známy tým, že viedol jednoduchý a prísne asketický život. Bol to muž zapálený pre evanjelium. Mal neobyčajne pozitívny vzťah k zvieratám a hovoril o nich ako o svojich bratoch a sestrách.
Svätý František rád trávil čas v kontemplácii. Vlani františkánska rodina oslavovala 800. výročie prvej inscenácie narodenia Pána Ježiša. Stalo sa to v roku 1223, keď taliansky šľachtic Giovanni di Velita pozval do svojho sídla v mestečku Greccio v Umbrii Františka z Assisi a daroval jaskyňu v skale za mestom, kde si svätec spravil pustovňu.
Tento rok si pripomíname 800. výročie stigmatizácie sv. Františka. Mnohí nasledovníci sv. Františka začínajú každý deň slovami, ktoré svätec vyslovil pred obrazom Ukrižovaného v kostole svätého Damiána. Mládenec vtedy nerozumel, čo Boh od neho žiada. Prežíval svoju prvú veľkú duchovnú temnotu.
| Hodnota | Popis |
|---|---|
| Láska | Srdce ideálu svätého Františka |
| Chudoba | Cesta k Bohu, zrieknutie sa materiálnych vecí |
| Rozjímanie | Hľadanie rady v evanjeliu |
| Eucharistia | Premieňanie chleba a hlásanie evanjelia |
| Kríž | Symbol utrpenia a vykúpenia |