Máloktorý zo svätcov je tak obklopený legendami ako svätý mučeník Juraj z Kapadócie. Jeho obraz, ako sedí na koni a bojuje s drakom, patrí k najznámejším vyobrazeniam svätých v celom kresťanskom svete. Pritom neexistujú žiadne spoľahlivé údaje o jeho živote, no napriek tomu poznáme množstvo rôznych legiend. Svätý Juraj je preto niekedy považovaný za postavu mytologickú.
Svätý Juraj (lat. Georgius) patrí medzi starokresťanských mučeníkov, ktorých uctievanie sa rýchlo rozšírilo vo východnej i západnej Cirkvi. O jeho živote však vieme veľmi málo, lebo zachované životopisy sa skladajú z legiend bez historickej hodnoty.
V aktuálnych životopisoch o svätom Jurajovi chýbajú biografické údaje. Jeho skutočnú existenciu dokazuje skorý kult v meste Lydda-Diospolis, v súčasnosti izraelské mesto Lod. O tomto kulte, ako aj o Jurajovej mučeníckej smrti, podáva správu očitý svedok Pasikrates. Text pochádza z 5. storočia.
Sv. Juraj pochádzal pravdepodobne z Kapadócie (dnešné východné Turecko). Niektorí uvádzajú ako krajinu jeho pôvodu Gruzínsko, ktoré nesie aj jeho meno (Georgia). Staré životopisy hovoria, že jeho matka bola Kapadóčanka, kým otec bol Peržan. Juraj bol už od detstva vychovaný po kresťansky.
Juraj pochádzal z Kapadócie a bol dôstojníkom. Neskôr sa stal vojakom a ako taký podstúpil mučenícku smrť v Lydde (Diospolis, dnešný Lod), v Palestíne. Stalo sa to v jednom z prenasledovaní kresťanov koncom 3. storočia. Juraj bol pochovaný v Lydde.
Svätý Juraj zabíja draka
Mučenícka smrť a legenda
Koncom 3. storočia bol rímskym cisárom Dioklecián, ktorý dvadsať rokov nechal kresťanov na pokoji. Mnohí z nich dosiahli vysoké hodnosti v rímskej armáde. Medzi nich patril aj Juraj. Tie časy boli pre kresťanov veľmi ťažké, pretože vtedajší cisár Dioklecián bol strašným prenasledovateľom kresťanov.
Cisár však, podnietený aj svojimi poradcami, začal po dvadsiatich rokoch strašné prenasledovanie kresťanov. Juraj smelo bránil vieru priamo pred cisárom. Cisár sa veľmi rozhneval, dal ho vrhnúť do väzenia, nechal ho mučiť a nakoniec sťať. Stalo sa to okolo rokov 303-305 v meste Lidda (Lod) v Izraeli (neďaleko Tel Avivu).
Podľa jednej verzie životopisu, bol jeho prenasledovateľom perzský kráľ Dadianos. Juraj podstúpil ukrutné mučenie. Grécke, arménske, sýrske, koptské a etiópske tradície používajú prvú verziu životopisu, kým druhú verziu používa latinská tradícia.
Svätý Juraj, ktorý sa narodil v rodine bohatých rodičov, vstúpil do vojska a dosiahol hodnosti vojvodu a komitu (vysoký dôstojník, ktorý sprevádzal cisára na cestách a bol jeho poradcom). V čase prenasledovania kresťanov rozdal svoj majetok chudobným, prepustil svojich otrokov, obvinil cisára z nečestného konania a verejne sa hlásil ku viere v Ježiša Krista. Jeho život je opradený mnohými legendami (vo väzení bol priviazaný ku kolu, za ktorým boli ostré klince, ktoré sa otáčali a trhali mučeníkovo telo; bol hodený do nehaseného vápna; bičovaný).
Dnešná mučenica, svätá Alexandra, bola podľa gréckych synaxárov, manželkou cisára Diokleciána. Životopisná legenda uvádza, že prijala kresťanstvo po tom, ako sa stala svedkyňou mučeníctva svätého veľkomučeníka Juraja. Preto ju s Jurajom uväznili a odsúdili na sťatie. Do väzenia ju nasledovali aj jej služobníci Apollo, Isaacius a Kodrat.
Svätý Juraj patrí, spoločne s Demetrom, Prokopom a Teodorom, vo východnej cirkvi k „vojenským svätcom“ a jeho osoba bola prejavovaná veľká úcta, hlavne v meste Lydde. Po jeho umučení bolo telo prenesené do Lyddy v Palestíne. Za čias Konštantína Veľkého ho preniesli do novovybudovaného Chrámu sv. Juraja v Lydde (v liturgickom kalendári sa to slávi 3. novembra).
Po tomto smelom vyznaní viery cisár Dioklecián prikázal uväzniť Juraja a kruto ho mučiť. Juraj s Božou pomocou znášal najstrašnejšie mučenia. Najprv ho neľútostne bili, potom priviazali na koleso, ktoré otáčali a nože pripevnené na podstavci zraňovali jeho telo. Ale Boh odmenil veľkú vieru Juraja. Keď pohania videli jeho odvahu, mnohí uverili v pravého Boha, dokonca aj niektorí príbuzní cisára Diokleciána. To ešte viac rozčúlilo cisára, preto nariadil sťať Jurajovi hlavu. Cirkev zaradila Juraja medzi svojich svätých a jeho pamiatku si pripomína 23. apríla/6. mája. Nazýva ho veľkomučeník za jeho neobyčajnú trpezlivosť a hrdinstvo pri mučeniach.
Juraj sa zobrazuje ako rytier na koni, ktorý doráža draka. Toto zobrazenie sa zakladá na legende, podľa ktorej mal Juraj zabiť draka. Drak znepokojoval Jurajovo rodné mesto Selena. Požieral ľudí a robil zle. Keď raz mal kráľ obetovať svoju krásnu a dobrú dcéru drakovi, aby dal pokoj mestu, vtedy - keď už išla k oblude - zrazu pricválal rytier a draka porazil a zabil. Tým rytierom bol sv. Juraj. Samozrejme, že ide o legendu, ktorá sa nezakladá na pravde. Ale symbolicky má svoj zmysel. Drak predstavuje diabla, ktorý naozaj jestvuje a robí zle, duchovne požiera ľudí. Sv. Juraj bol ten, ktorý proti nemu odvážne bojoval a v boji s ním aj položil svoj život.
LEGOnda o Sv. Jurajovi a drakovi
Motív boja s drakom sa objavuje v legende o Jurajovi neskôr. Podľa legendy „…pochádzal svätý Juraj z urodzenej rodiny z Kapadócie. Neskôr prišiel do mesta Silena v Lýbii, kde drak - miestna pohroma - naháňal strach širokému okoliu a otravoval svojím dychom každého, kto sa k nemu priblížil. Ako výkupné dávali ľudia drakovi každý deň dve ovce. Keď mu však dali poslednú ovcu, drak si vyžiadal ľudské obete. Tie mal podľa dohody obyvateľov určiť lós. Lós padol na kráľovu dcéru, ktorá šla na smrť oblečená ako nevesta. Juraj však zaútočil na draka, prebodol ho svojím oštepom a celkom krotkého ho viedol spútaného princezniným podväzkom. Juraj draka doviedol do mesta, kde povedal ľuďom, aby sa nebáli - ak uveria v Ježiša a dajú sa pokrstiť, oslobodí ich od príšery. Kráľ a ľud súhlasili. Juraj zabil draka a 15 000 ľudí sa dalo pokrstiť.
Prítomnosť rozprávkového draka je cielená symbolika, ktorou bol príbeh o Jurajovi „skrášlený“ samotnou cirkvou; drak ako symbol pohanského zla, ktorý je prebodnutý kopijou, znamená obrátenie krajiny na kresťanstvo. V novšej historiografii bola práve časť s drakom mnohokrát využitá ako dôkaz, že svätý Juraj je len obyčajný mýtus a vymyslená postava z nejakého rozprávania. Treba zdôrazniť, že v najranejších verziách legendy sa príhoda s drakom nevyskytuje.
Juraj bol tiež zobrazovaný ako rímsky legionár na bielom koni; biela tu opäť symbolizuje čistotu a svätosť.
Pochovaný bol v Lydde (dnešný Lod pri Haife v Izraeli). Miesto jeho hrobu sa čoskoro stalo cieľom mnohých pútnikov a už v období cisára Konštantína I. vznikla pri Jurajovom hrobe cintorínska bazilika, ktorej zvyšky sa zachovali dodnes.
Šírenie kultu svätého Juraja
O Jurajovom počiatočnom kulte v Palestíne podáva správu mnoho pútnikov. Mesto Lydda neskôr premenovali na Georgiopolis. V roku 1010 bola v meste zničená bazilika. Veľké množstvo chrámov na východe i na západe je zasvätených sv. Jurajovi. V Sýrii patria chrámy s patrocíniom sv. Juraja k najstarším kresťanským stavbám.
Uctievanie svätého Juraja sa najprv šírilo na Blízkom východe, kde ho uctievali ako „megalomartyra“ - veľkého mučeníka. To znamená, že ukrutnosti boli na ňom spáchané obzvlášť bezcitným spôsobom. Medzi hlavné regióny jeho uctievania patrila Palestína, Jordánsko, neskôr Egypt, Sýria, a dokonca Etiópia. Až neskôr sa jeho kult objavil v Turecku a na Cypre. Šírením medzi pospolitým ľudom sa postupne dostal na Balkán a cez Gruzínsko až do Ruska. Gruzínsko sa niekedy zvykne označovať aj ako rodisko svätého Juraja. Ako dôkaz sa často predkladá jeho meno Georgius, z ktorého je vlastne odvodený názov Gruzínsko - Georgia.
Do západnej Európy sa kult svätého Juraja dostal cez more; uctievali ho hlavne v Itálii a v Galii; prvé chrámy tu vznikli v 6. storočí. V Británii je známy od 7. - 8. storočia; spomínal ho Beda Ctihodný vo svojom martyrológiu, a tiež je prítomný v írskom martyrológiu od Oengusa. Príbeh svätého Juraja bol v Británii dodatočne a nepravdivo doplnený o útek svätého Juraja z Palestíny, keď sa za Diokleciána začalo s krvavým prenasledovaním. Údajne ušiel na lodi cez Stredozemné more a doplavil sa až k britským ostrovom, kde potom žil a aj zomrel. Na počesť jeho príchodu sa odvtedy prieliv medzi Anglickom a Írskom nazýva Prieliv svätého Juraja - Saint George´s Channel.
Nové rozmery získalo uctievanie kultu svätého Juraja počas križiackych výprav. Bolo to práve na prvej krížovej výprave (1096 - 1099), keď sa v čase obliehania Antiochie prisnil istému biskupovi sen, v ktorom sa mu prihováral svätý Juraj v bielom rúchu s červeným krížom na prsiach. Vo sne Juraj nabádal, aby križiaci nečakali a hneď na druhý deň zaútočili - to im zaručí víťazstvo. Pri dobýjaní Jeruzalema už malo vojsko okrem bielych zástav s červenými krížmi so sebou i vyobrazenia svätého Juraja a tiež jeho údajné pozostatky, ktoré križiaci ukoristili v meste Ramleh. Pri obliehaní Jeruzalema sa pri hradbách zjavil vojakom duch svätého Juraja.
Svätý Juraj sa odvtedy tešil veľkej obľube hlavne medzi rytierskymi rádmi, ktoré v tom čase predstavovali spojenie rytierstva s mníšskym životom. Nebolo to však pre jeho mučeníctvo, ale pre symbol, ktorý predstavoval v spojitosti s rytiermi: bol tiež vojakom a zomrel za vieru. Zo všetkých európskych krajín sa stal jeho kult najváženejším vo Veľkej Británii; v r. 1222 bol jeho sviatok uznaný ako menší sviatočný deň, avšak už v r. V roku 1347 bol Eduardom III. založený aj Podväzkový rád svätého Juraja. Veľkú úctu mu prejavovali i na Kyjevskej Rusi - bojovníci tiahnuci do bitky niesli jeho portrét na čele vojska. S vynájdením pušného prachu a strelných zbraní, čoho dôsledkom bol pokles dôležitosti meča a kopije, začala jeho popularita upadať.
Obľubu si svätý Juraj získal najmä u šľachty a rytierov. Po ústupe rytierskych turnajov sa jeho kult dostal do popredia hlavne na vidieku Z Juraja sa stal tak patrón roľníkov. Pod ochranu mu zverovali kone aj dobytok.
Svätý Juraj na Slovensku
Svätý Juraj - militárny svätec - bol na území Slovenska svätený ako symbol mocného ochrancu v ranostredovekých kaplnkách, kláštoroch, hradiskách, dvorcoch a hradoch. V súvislosti so svätým Jurajom vzniklo v minulosti na území dnešného Slovenska jedenásť obcí nesúcich jeho meno. Celkovo je však na Slovensku zachovaných štyridsať patrocínií zasvätených tomuto svätcovi. Spolu tak tvoria tridsiaty najpočetnejší patronát na Slovensku.
Patrocíniá sú nerovnomerne rozšírené po celom území Slovenska - ako na západe, tak i na východe, nevynímajúc sever a juh. Väčšinu počtu tvoria patrocíniá založené v novoveku, v 18. a v 19. storočí. Medzi najstaršie obce s patrocíniom svätého Juraja, ktoré dodnes existujú, patrí Nitrianska Blatnica (kedysi len Jur) z 11. stor., Skalica z 12. stor., Svätý Jur pri Bratislave z r. 1209, Jur nad Hronom z prvej pol. 13. stor. a Spišská Sobota z r. 1256.
Dôležitú úlohu zohral svätý Juraj pri vývine obecných pečatí a erbov. Každá obec, v ktorej sa časom vyvinula nejaká administratívna činnosť, sa usilovala o odlíšenie vo forme symbolu. Znaky, pečate a erby vyjadrovali v podstate isté špecifiká, ktorými sa daná obec vyznačovala. Vo väčšine prípadov sa symbol odvodzoval od patrocínia miestneho kostola a patrón bol tak so svojimi atribútmi umiestňovaný do obrazovej časti erbu alebo pečatidla.
| Obec | Založenie |
|---|---|
| Nitrianska Blatnica (Jur) | 11. storočie |
| Skalica | 12. storočie |
| Svätý Jur pri Bratislave | 1209 |
| Jur nad Hronom | 1. polovica 13. storočia |
| Spišská Sobota | 1256 |