Stredná Európa je bohatá na duchovné dedičstvo, ktoré formovali mnohí svätí. Títo muži a ženy zanechali hlbokú stopu v dejinách, kultúre a náboženskom živote regiónu. Ich príbehy sú inšpiráciou a ich odkaz je stále živý.
Zoznam svätých podľa dátumu spomienky
Nasledujúci zoznam uvádza niektorých svätých, ktorí sú spojení so strednou Európou, zoradených podľa dátumu ich spomienky:
- 1. október: Svätý Remigius
- 2. október: Anjeli strážcovia
- 4. október: Svätý František Assiský
- 6. október: Svätý Bruno
- 7. október: Panna Mária Ružencová
- 14. október: Svätý Kalixt I.
- 15. október: Svätá Terézia z Avily
- 17. október: Svätý Ignác Antiochijský
- 18. október: Svätý Lukáš Evanjelista
- 19. október: Svätý Ján de Brébeuf a Izák Jogues
- 23. október: Svätý Ján Kapistránsky
- 24. október: Svätý Anton Mária Claret
- 28. október: Svätý Šimon a Júda Tadeáš
- 1. máj: Svätý Jozef Robotník
- 2. máj: Svätý Atanáz
- 3. máj: Svätý Filip a Jakub
- 12. máj: Svätý Pankrác
- 14. máj: Svätý Matej
- 16. máj: Svätý Ján Nepomucký
- 18. máj: Svätá Alexandra
- 20. máj: Svätý Bernardín Sienský
- 25. máj: Svätý Gregor VII.
- 26. máj: Svätý Filip Neri
- 27. máj: Svätý Augustín z Canterbury
- 3. december: Svätý František Xaverský
- 4. december: Svätý Ján z Damasku
- 6. december: Svätý Mikuláš
- 7. december: Svätý Ambróz
- 8. december: Nepoškvrnené počatie Panny Márie
- 13. december: Svätá Lucia
- 14. december: Svätý Ján z Kríža
- 21. december: Svätý Peter Kanízius
- 23. december: Svätý Ján Kapistránsky
- 25. december: Narodenie Pána
- 26. december: Svätý Štefan
- 27. december: Svätý Ján Evanjelista
- 28. december: Neviniatka
- 29. december: Svätý Dávid
- 30. december: Svätý Félix I.
- 31. december: Svätý Silvester I.
- 14. február: Svätý Cyril a Metod
Tento zoznam nie je vyčerpávajúci, ale poskytuje prehľad niektorých významných svätých, ktorí pôsobili v strednej Európe alebo sú s ňou spojení.
Významní svätí a ich prínos
Svätí Cyril a Metod
Svätí Cyril a Metod, solúnski bratia, zohrali kľúčovú úlohu v dejinách Slovanov, predovšetkým na Veľkej Morave, kde položili základy kresťanskej viery a kultúry. Ich misia nebola len duchovná - pomáhala aj pri upevňovaní politickej a kultúrnej nezávislosti Slovanov. Napriek odporu zo strany franských duchovných získali podporu pápeža Hadriána II., ktorý schválil slovanskú liturgiu. Konštantín zomrel v Ríme v roku 869, kde prijal meno Cyril, zatiaľ čo Metod pokračoval v misii a stal sa arcibiskupom Veľkej Moravy. Ich dielo ovplyvnilo vývoj kultúry a kresťanskej tradície v strednej Európe a dodnes je ich odkaz živý. Pápež Ján Pavol II. ich v roku 1980 vyhlásil za spolupatrónov Európy. Na Slovensku a v Česku si ich pamiatku pripomíname spoločne 5. júla.
V prvom rade svätí Cyril a Metod museli pre nich vymyslieť slovanskú abecedu, ktorá sa stala základom ich kultúrneho rozvoja. Používaním vtedajšieho slovanského jazyka pri prekladoch liturgických kníh svätí bratia nevyhnutne formovali literárny jazyk Slovanov. Bez ochrany Svätej stolice a pápežského schválenia slovanského písma by všetky apoštolské a kultúrne snahy svätých Cyrila a Metoda boli zmarené a samotné základy slovanskej kresťanskej kultúry by sa zrútili.
Svoju misijnú činnosť vykonávali aj v súzvuku s Rímskym stolcom svätého Petra, ktorým bola ich moravská misia schválená a ich jurisdikcia potvrdená. Apoštoli Slovanov sa tak stali autentickými svedkami jednoty kresťanskej cirkvi, ktorá v ich dobe ešte nebola sužovaná žiadnym rozkolom či schizmou. To je dôvod, prečo pápež Ján Pavol II. vyhlásil svätých Cyrila a Metoda za spolupatrónov Európy.
Svätý František Assiský
Svätý František Assiský pochádzal zo stredotalianskeho mesta Assisi. Tam sa narodil roku 1181 alebo 1182. Jeho otec sa nazýval Pietro Bernardone a mal prosperujúci obchod s plátnom. Jeho matka sa volala Jana, prezývaná "Pika". V takejto situácii vzniklo v Cirkvi významné reformné hnutie, ktoré spájalo vernosť evanjeliovým ideálom s vernosťou Cirkvi.
Vo vrcholnom stredoveku sa o cirkevné problémy a ich riešenie začali zaujímať i širšie ľudové vrstvy. Vznikli tak rozličné reformné hnutia, z ktorých sa viaceré rozišli s Cirkvou, ako napr. Valdénski.
Svätá Terézia z Lisieux
Pre Francúzsko 19. storočia boli príznačné veľké protivy na ideologicko-náboženskom poli. Na jednej strane mali veľké slovo protináboženskí rozumkári (racionalisti), no na druhej vyvolali silnú ozvenu svätci, ktorí boli jednoduchými, ale tým presvedčivejšími nástrojmi Božej milosti. Možno tu spomenúť sv. Jána Vianney, sv. Katarínu Labouré, sv. Bernadettu Soubirousovú a na konci storočia sv. Teréziu z Lisieux. Miesta, spojené so životom troch z týchto svätcov: Ars, Lurdy a Lisieux sa stali majákmi viery v rozbúrenom voľnomyšlienkárskom mori a dodnes sú vážnymi výkričníkmi pre neveriace svedomia moderného ľudstva.
Svätá Terézia z Lisieux pochádzala z mesta Alencon v severozápadnom Francúzsku, kde sa narodila 2. januára 1873. Mala dobrých a nábožných rodičov, ktorí uzavreli manželstvo už v pokročilejšom veku. Otec Ľudovít Martin mal vtedy 35 rokov a matka Zélia, rod. Guérinová, bola 27-ročná. V priebehu 13 rokov sa im narodilo 9 detí, z ktorých Terézia bola posledná.
V novembri 1887 sa Terézia spolu s otcom a sestrou Celinou zúčastnila na púti do Ríma a pri skupinovej audiencii prosila priamo pápeža Leva XIII. o dovolenie vstúpiť do rehole ešte pred dosiahnutím požadovanej vekovej hranice. Pápež neodmietol, ale rozhodujúce slovo ponechal miestnemu biskupovi. A ten čoskoro dal vytúžený súhlas. Terézia vstúpila do lisieuxského Karmelu 9. apríla 1888.
Po patričnom vyšetrení jej života, spisov a zázrakov vyhlásil pápež Pius XI. Teréziu z Lisieux v apríli 1923 za blahoslavenú a o dva roky neskôr za svätú. Cirkev ocenila i misionárske ideály sv. Terézie z Lisieux, jej priamu spoluprácu s misionármi (ako "duchovná sestra" podporovala niektorých misionárov modlitbou a obetami), ako aj mnohé obrátenia, ktoré spôsobila už za svojho života a ešte viac po smrti. Roku 1927 ju vyhlásila spolu so sv. Františkom Xaverským za patrónku misií.
Svätý Atanáz
Svätý Atanáz žil v období, keď kresťanstvo dosiahlo vonkajšiu slobodu, ale prekonávalo veľké vnútorné boje. Rozpory vychádzali z rozdielneho teologického vysvetľovania niektorých kresťanských tajomstiev viery. V období Atanázovho života sa teologický boj sústredil na božstvo Ježiša Krista. Popieračom Kristovho božstva bol alexandrijský kňaz Arius, ktorý mal na Východe početných stúpencov.
Keď začal v rokoch 315-17 alexandrijský kňaz Árius hlásať náuku, ktorá popierala božstvo Ježiša Krista, Atanáz bol diakonom a tajomníkom alexandrijského biskupa Alexandra. Niektorí historici predpokladajú, že práve Atanáz zostavil list, v ktorom biskup Alexandros upozornil pápeža sv. Silvestra na Áriove bludy.
Na sneme sa zúčastnil i Atanáz ako sprievodca biskupa Alexandra a patril medzi najhorlivejších obrancov pravoverného kresťanského učenia. Po koncile Atanáz dal všetky svoje sily do boja proti arianizmu. Na jar roku 328 zomrel biskup Alexandros a Atanáz bol zvolený za jeho nástupcu na alexandrijskom patriarchálnom stolci.
Svätý Jozef Robotník
Ako vieme, hlavný sviatok svätého Jozefa je 19. marca. Vtedy sa uctieva sv. Jozef predovšetkým ako pestún Pána Ježiša a hlava Svätej rodiny. Z evanjelia vieme, že svätý Jozef bol tesár (por. Mt 13,55). Preto si ho od nepamäti uctievali ako svojho patróna tí, čo pracovali s drevom, predovšetkým stolári a tesári. V Ríme vzniklo v 16. storočí stolárske arcibratstvo zasvätené sv. Jozefovi. Začiatkom 17. storočia sa pripojila k tomuto bratstvu pod patronátom sv. Jozefa aj tzv. Stolárska univerzita (Universitá dei Falegnami). Bola to korporácia rozličných úžitkových a umeleckých remesiel, medzi ktorými prevládalo spracovanie dreva.
Pápež Pius XII. rozšíril patronát sv. Jozefa na všetkých pracujúcich a zasvätil mu (roku 1955) prvý máj, ktorý sa v mnohých krajinách slávi ako sviatok robotníkov. Pokoncilová liturgická obnova zaradila tento deň do všeobecného liturgického kalendára ako liturgickú spomienku sv. Jozefa Robotníka.
Svätý Filip a Jakub
Spoločný sviatok svätých apoštolov Filipa a Jakuba sa podľa starého liturgického kalendára rímskej Cirkvi slávil 1. mája. V ten deň bol totiž v Ríme v 6. storočí posvätený kostol "Svätých dvanástich apoštolov" a neskôr doň boli v ten istý deň prenesené ostatky sv. Filipa a Jakuba Mladšieho. Podľa nového liturgického kalendára sviatok tých apoštolov pripadá na 3. mája.
Jánovo evanjelium spomína apoštola Filipa niekoľko ráz. Podľa tohto evanjelia (Jn l,43n) Ježiš povolal Filipa medzi prvými apoštolmi. Filip zasa k nemu priviedol Natanaela-Bartolomeja. Ježiš sa obrátil na Filipa pri zázračnom rozmnožení chlebov (Jn 6,5n). Grécki pútnici v Jeruzaleme, ktorí sa chceli stretnúť s Ježišom, požiadali o sprostredkovanie Filipa (Jn 12,21n). O účinkovaní apoštola Filipa máme v starej cirkevnej spisbe málo správ a ani tie nie sú jednoznačné.
Sväté písmo Nového zákona hovorí o apoštolovi Jakubovi Mladšom, že bol "Pánov brať', to znamená Ježišov bližší príbuzný, azda bratanec (Mt 13,55; MK 6,3; Gal 1,19). Podobne sa o ňom hovorí ako o bratovi apoštola Júdu Tadeáša (Jud 1; Lk 6,16; Sk 1,13). Jakub Mladší napísal jeden zo siedmich apoštolských listov, ktoré sú v zozname novozákonných spisov známe ako "katolícke" čiže všeobecné. Jakubov list obsahuje dôležité mravné poučenia a povzbudenia.
Svätý František Xaverský
Svätý František Xaverský patril medzi prvých spoločníkov sv. Ignáca Loyolského, a tým aj medzi zakladajúcich členov jezuitskej rehole. So sv. Ignácom ho spájal tiež etnický pôvod; obidvaja boli totiž Baskovia. Xaverský svätec sa volal plným menom Francisco de Yasu y Javier. Narodil sa 7. apríla 1506 na zámku Javier (číta sa Chavier) v bývalom kráľovstve Navarra v severnom Španielsku. Bol najmladší z piatich detí. Obidvaja rodičia pochádzali zo šľachtického rodu, čo umožňovalo ich potomkom dosiahnuť vysoké spoločenské postavenie.
O prácu novej rehole bol záujem ešte prv, ako bola schválená s konečnou platnosťou. Tak portugalský kráľ Ján III. požiadal na začiatku roku 1540 Ignáca Loyolského, aby mu uvoľnil niektorých svojich spoločníkov do indických misií. Ten s pápežovým súhlasom poslal Portugalca Šimona Rodrigueza a Františka Xaverského. Nádejní misionári odišli z Ríma v marci 1540 a prišli do Portugalska v júni, keď už lode do Indie odplávali. Mladí jezuiti museli čakať ďalší rok. Za ten čas pôsobili v Portugalsku, a to tak úspešne, že kráľ si ponechal Rodrigueza natrvalo v Portugalsku. Do Indie odchádzal v apríli 1541 František Xaverský s dvoma novými spolubratmi.