Svätosť je ústredným pojmom v kresťanstve, ktorý sa spája s láskou k Bohu, službou blížnym a snahou o duchovnú dokonalosť. V tomto článku sa pozrieme na význam svätosti, jej prejavy v liturgii a živote svätých, ako aj na to, ako môžeme aj my dosiahnuť svätosť v našom každodennom živote.
Dvojaká láska a jej vplyv
Svätý Augustín učí, že láska buduje dve obce. Láska k Bohu, ktorá vedie až k pohŕdaniu sebou samým, buduje obec Božiu, teda Cirkev bojujúcu a víťaznú. Naopak, láska k sebe, ktorá vedie až k pohŕdaniu Bohom, tvorí obec diablovu, cirkev zlých, babylonské a antikristovo kráľovstvo.
Čistá a duchovná láska, ktorou milujeme Boha nadovšetko a seba samých v Bohu, je základom zásluh a prameňom každého cnostného diela. Hriešna samoľúbosť, nezriadená láska k sebe samému, je začiatkom všetkých nerestí.
Kto chce záslužne napredovať, rýchlo nadobudnúť dokonalosť a dostať sa do Neba, nech sa snaží milovať seba samého v Bohu. Musí si priať, hľadať a prijímať všetko, čo je mu potrebné alebo užitočné, aby sa páčil Bohu a dosiahol blažené pozeranie na Neho.
Pravý nasledovník Krista sa teší z protivenstiev a ťažkostí a zo všetkého, čo telu spôsobuje nepríjemnosti. Je rád, keď ho karhajú a poúčajú, keď ním pohŕdajú a posmievajú sa mu. Neodporuje znášaniu bezprávia, ale naopak, všetko mu spôsobuje radosť. Slúži Bohu bez prestania, s horlivosťou a úctivosťou, často sa pokoruje pred Bohom a blížnymi a svoj čas využíva užitočne.
Svätý Augustín, zdroj: Wikimedia Commons
Duch Svätý v liturgii
V liturgii je Duch Svätý vychovávateľom viery Božieho ľudu a tvorcom "Božích veľdiel", ktorými sú sviatosti novej zmluvy. Túžbou a dielom Ducha v srdci Cirkvi je, aby sme žili životom vzkrieseného Krista. Keď v nás nájde odpoveď viery, ktorú on vzbudil, nastáva pravá spolupráca, ktorou sa liturgia stáva spoločným dielom Ducha Svätého a Cirkvi.
Pri sviatostnom vysluhovaní Kristovho tajomstva pôsobí Duch Svätý takým istým spôsobom ako v iných obdobiach ekonómie spásy: pripravuje Cirkev na stretnutie s jej Pánom, pripomína a predstavuje Krista viere zhromaždených, svojou pretvárajúcou mocou sprítomňuje a aktualizuje Kristovo tajomstvo a ako Duch spoločenstva spája Cirkev so životom a poslaním Ježiša Krista.
Duch Svätý vo sviatostnej ekonómii spĺňa predobrazy starej zmluvy, a potom aj katechéza apoštolov a cirkevných otcov. Táto katechéza odhaľuje, čo zostávalo skryté v litere Starého zákona - Kristovo tajomstvo. Volá sa "typologická", lebo zjavuje Kristovu novosť, vychádzajúc z "predobrazov" (typov), ktoré ju zvestovali skutkami, slovami a symbolmi prvej zmluvy. Napríklad manna na púšti bola predobrazom Eucharistie, ktorá je "pravý chlieb z neba".
Preto Cirkev najmä v Adventnom a Pôstnom období a predovšetkým na Veľkonočnú vigíliu, v tomto novom svetle číta a znova prežíva všetky tieto veľké udalosti dejín spásy v "dnešku" svojej liturgie.
Lepšie poznanie viery a náboženského života židovského národa, ako sa ešte aj dnes vyznáva a žije, môže pomôcť lepšie pochopiť určité črty kresťanskej liturgie. Pre židov i pre kresťanov je Sväté písmo podstatnou časťou ich liturgie, a to na ohlasovanie Božieho slova, na odpoveď na toto slovo, na modlitbu chvály a prosby za živých i mŕtvych a na utiekanie sa k Božiemu milosrdenstvu. Liturgia slova vo svojej vlastnej štruktúre má pôvod v židovskej modlitbe. Liturgia hodín a iné liturgické texty a formuláre majú v nej svoje paralely a takisto aj samy formuly našich najúctyhodnejších modlitieb, ako je Otče náš. Aj eucharistické modlitby sa inšpirujú vzormi zo židovskej tradície.
V liturgii novej zmluvy je každé liturgické slávenie, najmä slávenie Eucharistie a sviatostí, stretnutím medzi Kristom a Cirkvou. Liturgické zhromaždenie má svoju jednotu zo "spoločenstva Ducha Svätého", ktorý spája Božie deti do jediného Kristovho tela. Toto zhromaždenie presahuje všetky ľudské, rasové, kultúrne a spoločenské príbuznosti. Táto príprava sŕdc je spoločným dielom Ducha Svätého a zhromaždenia, najmä jeho vysvätených služobníkov. Milosť Ducha Svätého sa usiluje vzbudiť vieru, obrátenie srdca a súhlas s Otcovou vôľou. Tieto dispozície sú predpokladom na prijatie ďalších milostí poskytovaných pri samotnom slávení a na ovocie nového života, ktoré má potom slávenie priniesť.
Duch a Cirkev spolupracujú na tom, aby sa Kristus a jeho dielo spásy stali zjavnými v liturgii. Liturgia je pamiatkou tajomstva spásy, a to predovšetkým v Eucharistii a analogicky aj v ostatných sviatostiach.
Božie slovo. Duch Svätý pripomína liturgickému zhromaždeniu predovšetkým zmysel udalosti spásy tým, že dáva život Božiemu slovu, ktoré sa ohlasuje, aby sa mohlo prijať a žiť.
Duch Svätý dáva duchovné chápanie Božieho slova tým, čo ho čítajú a počúvajú, a to podľa dispozícií ich srdca. Prostredníctvom slov, úkonov a symbolov, ktoré tvoria osnovu liturgického slávenia, vovádza veriacich a vysvätených služobníkov do živého vzťahu s Kristom, ktorý je Slovom a obrazom Otca, aby mohli uviesť do svojho života zmysel toho, čo pri slávení počúvajú, kontemplujú a konajú.
"Slovom spásy... Ohlasovanie Božieho slova sa neobmedzuje iba na poučenie, ale vyžaduje odpoveď viery ako súhlas a záväzok vzhľadom na zmluvu medzi Bohom a jeho ľudom. A je to znova Duch Svätý, ktorý dáva milosť viery, posilňuje ju a dáva jej rásť v spoločenstve. Liturgické zhromaždenie je predovšetkým spoločenstvom vo viere.
Anamnéza (pamiatka). Liturgické slávenie sa vždy vzťahuje na spasiteľné Božie zásahy do dejín. V liturgii slova Duch Svätý "pripomína" zhromaždeniu všetko, čo pre nás vykonal Ježiš Kristus. Duch Svätý, ktorý takto prebúdza pamäť Cirkvi, vzbudzuje aj vzdávanie vďaky a chvály (doxológiu).
Kresťanská liturgia nielen pripomína udalosti, ktoré nás spasili, ale ich aj aktualizuje, sprítomňuje. Kristovo veľkonočné tajomstvo sa slávi, neopakuje sa; opakujú sa iba slávenia. Pri každom z nich sa uskutočňuje vyliatie Ducha Svätého, ktorý aktualizuje jediné tajomstvo.
Epikléza ("vzývanie nad") je prosba, v ktorej kňaz úpenlivo prosí Otca o zoslanie Ducha Posvätiteľa, aby sa obetné dary stali Kristovým telom a krvou a aby sa veriaci, keď ich prijmú, aj sami stali živou obetou Bohu.
Pretvárajúca moc Ducha Svätého v liturgii urýchľuje príchod kráľovstva a zavŕšenie tajomstva spásy. Duch Svätý nám v očakávaní a v nádeji umožňuje skutočne anticipovať plné spoločenstvo s Najsvätejšou Trojicou.
Cieľom poslania Ducha Svätého v každom liturgickom slávení je uvádzať do spoločenstva s Kristom, a tak utvárať jeho telo. V liturgii sa uskutočňuje najvnútornejšia spolupráca medzi Duchom Svätým a Cirkvou. On, Duch spoločenstva, zostáva ustavične v Cirkvi, a preto je Cirkev veľkou sviatosťou spoločenstva s Bohom zhromažďujúcou roztratené Božie deti.
Epikléza je aj prosba, aby sa plne uskutočnila účasť zhromaždenia na Kristovom tajomstve. "Milosť Pána Ježiša Krista a láska Boha [Otca] i spoločenstvo Svätého Ducha" majú zostávať vždy s nami a prinášať ovocie aj po slávení Eucharistie. Preto Cirkev prosí Otca o zoslanie Ducha Svätého, aby urobil zo života veriacich živú obetu Bohu ich duchovným pretvorením na obraz Krista, ich starosťou o jednotu Cirkvi a ich účasťou na jej poslaní svedectvom a službou lásky.
Svätý Ján Mária Vianney: Príklad svätosti
Svätý Ján Mária Vianney, zdroj: Wikimedia Commons
Svätý Ján Mária Vianney, celým menom Jean Baptiste Marie Vianney, je jednou z najvýznamnejších postáv katolíckej cirkvi, ktorej život a služba dodnes inšpirujú nielen kňazov, ale aj laikov. Narodil sa 8. mája 1786 v malej francúzskej obci Dardilly, neďaleko mesta Lyon. Jeho životná púť sa uzavrela 4. augusta 1859 v Ars-sur-Formans, dedinke, s ktorou je jeho meno navždy spojené vďaka dlhoročnej a obetavej kňazskej službe. Pre svoju mimoriadnu pastoračnú horlivosť a úspešnú snahu o duchovnú obnovu svojej farnosti si vyslúžil úctu a je známy ako svätý farár z Arsu. Katolícka cirkev uznala jeho svätosť v roku 1925 a o štyri roky neskôr ho ustanovila za patróna všetkých kňazov. Jeho liturgická spomienka sa v katolíckom kalendári slávi 4. augusta.
Skutočnosť, že bol vyhlásený za patróna všetkých kňazov a pápež Benedikt XVI. vyhlásil v roku 2009 Rok kňazov pri príležitosti 150. výročia jeho smrti, poukazuje na jeho trvalý význam pre duchovenstvo. Toto uznanie svedčí o jeho príkladnom živote kňaza, ktorý slúži ako vzor pre ostatných v kňazskej službe. Pápežské vyhlásenie ďalej zdôrazňuje jeho dôležitosť a relevantnosť jeho príkladu pre súčasných kňazov, ktorí čelia svojim vlastným výzvam. To naznačuje, že jeho zápasy a triumfy obsahujú nadčasové lekcie pre tých, ktorí pôsobia v pastorálnej službe.
Ján Mária Vianney pochádzal z hlboko veriacich rodičov a už v mladosti v ňom rástla túžba stať sa kňazom. Jeho cesta k tomuto cieľu však nebola priamočiara. Stretol sa so značnými ťažkosťami v učení, najmä v latinčine, ktorá bola v tom čase nevyhnutná pre teologické štúdiá. Kvôli týmto problémom musel dokonca opustiť kňazský seminár a jeho štúdium bolo prerušené aj povinnou vojenskou službou v Napoleonovej armáde. Napriek týmto prekážkam, vďaka jeho neochvejnej vytrvalosti a pomoci miestneho farára Charlesa Balleyho, bol Ján Mária Vianney v roku 1815 nakoniec vysvätený za kňaza.
V roku 1818 bol Ján Mária Vianney poslaný do Ars-sur-Formans, malej a duchovne zanedbanej farnosti s približne 230 obyvateľmi. Svojou pokorou, asketickým životom, neúnavnou modlitbou a horlivou pastoračnou prácou začal postupne premieňať duchovný život farnosti. Žil veľmi jednoducho, spal len niekoľko hodín, jedol skromnú stravu a veľa času trávil pred Eucharistiou. Založil dievčenskú školu s názvom La Providence, kde sa staral o vzdelávanie chudobných detí. Obnovil a rozšíril farský kostol, ktorý sa za jeho príchodu podobal skôr väčšej kaplnke. Stal sa známym pre svoje plamenné kázne a najmä pre svoju neúnavnú službu v spovednici, kde trávil denne až 15-16 hodín. Jeho povesť svätosti a dar čítania svedomia prilákali do Arsu pútnikov z celého Francúzska a dokonca aj zo zahraničia. Traduje sa, že počas svojho pôsobenia v Arse bol vystavený útokom diabla, ktoré znášal s trpezlivosťou a odovzdanosťou Bohu. Napriek tomu, že niekoľkokrát túžil po ústraní a samote, poslúchol Božiu vôľu a zostal v Arse až do svojej smrti, neúnavne slúžiac veriacim. Jeho telo zostalo po smrti neporušené a dodnes je uložené v presklenej rakve v bazilike v Arse, ktorá je významným pútnickým miestom.
Ako dosiahnuť milosť Ducha Svätého
Milosť Svätého Ducha je svetlom osvetľujúcim človeka. Celé Sväté písmo o tom hovorí. Preto povedal náš svätý otec Dávid: Lampou mojej nohe je tvoje slovo, svetlom môjmu chodníku a Keby tvoj zákon nebol mojím rozjímaním, bol by som zahynul vo svojom pokorení. Inými slovami: milosť Svätého Ducha, ktorá je vyjadrená v zákone slovami Pánových prikázaní, je mojou lampou a svetlom.
Získajte milosť Ducha Svätého aj všetkými ostatnými dobrými skutkami, ktoré robíte pre Krista. Duchovne s nimi obchodujte: s tými, ktoré vám prinesú najväčší zisk. Nahonobte kapitál z preveľkého množstva Božej milosti, uložte ho do Božej večnej banky, ktorá vám prinesie netelesný zisk - nie 4, či 6 percent, ale 100 percent za jeden duchovný rubeľ a dokonca nekonečne viac. Napríklad: ak vám modlitba a bdenie prináša Božiu milosť, bdejte a modlite sa. Ak vám pôst dáva mnoho z Božieho ducha, postite sa, ak vám dáva viac almužna, dávajte almužnu.
Svätý Tomáš Akvinský hovorí, že duchovné sväté prijímanie je "vrúcnou túžbou prijať Ježiša a spojiť sa s ním, ako keby sme ho skutočne prijímali". Svätý Ignác z Loyoly povzbudzuje v tom zmysle, že duchovné prijímanie je výborným prostriedkom na to, aby sme vrúcne a opravdivo pristupovali k svätému prijímaniu.
Pre tých, ktorí nemôžu prijať Eucharistiu, sa odporúča vzbudiť dokonalú ľútosť nad hriechmi a mať úmysel "duchovne" prijímať. Mnohí svätci dosvedčujú význam duchovného svätého prijímania z vlastnej skúsenosti.
Nasleduje modlitba k duchovnému svätému prijímaniu:Verím, že si v Najsvätejšej oltárnej sviatosti skutočne prítomný. Klaniam sa Ti a milujem Ťa nadovšetko. Z lásky k Tebe ľutujem všetky svoje hriechy. Príď aspoň duchovne so svojou milosťou do môjho srdca. Daj, aby som vždy žil v tvojej milosti, a tak plnil Tvoju vôľu. Ty žiješ a kraľuješ na veky vekov.
Sviatosti Svätodušné
V päťdesiaty deň po Pesachu slávia židia Šavuot - Sviatok týždňov. Od jeho gréckeho označenia "Pentekoste" sa odvádza naše slovo "Päťdesiatnica". Číslo päťdesiat (sedem ako číslo plnosti znásobené sebou samým + božské číslo jeden) znamená neprekonateľnú plnosť. Pôvodne bol tento deň sviatkom poďakovania pri príležitosti ukončenia žatvy, avšak v priebehu času sa do popredia posúvalo poďakovanie za plnosť zjavenia a zákon, ktorý urobil z dvanástich kmeňov Izraela Boží ľud.
V päťdesiaty deň po Ježišovom zmŕtvychvstaní bola apoštolom darovaná plnosť Božieho Ducha. Skutky apoštolov píšu, že bezprostredne po Ježišovom nanebovstúpení sa Jedenásti spolu s Ježišovou matkou a jeho bratmi vrátili z Olivového vrchu späť do Jeruzalema a išli do hornej siene, v ktorej boli zhromaždení s Ježišom na paschálnej večeri. Tam zostali v modlitbe pospolu, až kým v deň Päťdesiatnice naplnil celý dom hukot, na apoštolov zostúpili ohnivé jazyky, všetci boli naplnení Svätým Duchom a apoštoli kázali zhromaždenému ľudu o Ježišovi. Päťdesiaty deň je dňom, v ktorý sa dá zakúsiť plnosť milostivého pôsobenia Boha.
Päťdesiatnica je deň, ktorý dokončuje Veľkú noc. Kto prijíma Kristovo tajomstvo, kto v krste zomrel a vstal z mŕtvych s Kristom, je skrze Ducha obdarúvaný plnosťou živého Boha. Preto sa v bohoslužbe spieva: "Všetko dáva Svätý Duch. Zjavuje proroctvá, ustanovuje kňazov, nevzdelaných učí múdrosti, z rybárov učinil teológov. On zhromažďuje ľud Cirkvi.
Pavol píše cirkevnej obci v Ríme: "Máme však rozličné dary podľa milosti, ktorá nám bola daná," a uvádza k tomu príklady: navzájom si slúžiť, potešovať, napomínať. Kto počúva Svätého Ducha a nechá sa ním viesť, spozná možnosti, ktoré sú mu dané, aby prinášal Boha bližšie ľuďom. Nájde aj správny spôsob, ako sa priblížiť k ľuďom, a predovšetkým bude používať jazyk, ktorému ľudia rozumejú. To platí pre jednotlivca, to platí pre kresťanské spoločenstvo. Ježiš pre to zaviedol označenie "rybári ľudí".
Úmysel Apoštolátu modlitby
Úcta k svätým a blahoslaveným je už odnepamäti dôležitou súčasťou katolíckej viery. Títo výnimoční ľudia sú našimi staršími bratmi a sestrami vo viere, pretože skúšky tohto života zvládli napriek ťažkostiam a problémom na výbornú a dnes sa už tešia z nebeskej odmeny, ktorá im právom patrí. Svätí a blahoslavení ako Páter Pio, Matka Tereza, svätý Jozef, svätá Veronika Giuliani alebo svätý Charbel sú medzi veriacimi nesmierne obľúbení aj dnes, po mnohých rokoch od ich smrti. Niet pochýb, že každý jeden svätý a blahoslavený je príkladom hodným nasledovania.
Pápež Lev XIV. pripomína, že tému starostlivosti o stvorenstvo vybral ešte jeho predchodca. "Keď slávime 10. výročie ustanovenia tohto svetového dňa a súčasne 10. výročie vydania encykliky Laudato si’, nachádzame sa uprostred jubilejného roka s mottom „pútnici nádeje“.
Povolanie strážiť Božie dielo je "podstatnou súčasťou" kresťanského života, nie iba jeho ľubovoľným alebo druhotným aspektom.
Súčasná ekologická kríza je zároveň duchovnou a morálnou krízou, ktorá si vyžaduje obrátenie srdca. Septembrový úmysel Apoštolátu modlitby nás vyzýva, aby sme si uvedomili, že Boh miluje všetky svoje stvorenia a sú preto hodné našej lásky a úcty. Z toho vyplýva náš aktívny záväzok chrániť biodiverzitu, vyhýbať sa poškodzovaniu prírody a mať životný štýl, ktorý je udržateľný.
Tu je tabuľka s kľúčovými aspektmi svätosti, ako ich predstavuje článok:
| Aspekt svätosti | Popis | Príklad/Zdroj |
|---|---|---|
| Láska k Bohu | Základný kameň svätosti, vedie k pohŕdaniu sebeckosťou | Svätý Augustín |
| Duch Svätý v liturgii | Vychovávateľ viery, tvorca sviatostí, aktualizuje Kristovo tajomstvo | Liturgické slávenia |
| Milosť Ducha Svätého | Svetlo osvetľujúce človeka, dosiahnuteľná modlitbou, pôstom, almužnou | Svätý otec Dávid |
| Svätý Ján Mária Vianney | Príklad obetavej služby, pokory, asketického života | Jeho život a služba v Ars-sur-Formans |
| Starostlivosť o stvorenstvo | Súčasť kresťanského života, zodpovedné správcovstvo prírody | Pápež Lev XIV., encyklika Laudato si' |
Litánie k sv. Ján Mária Vianney
tags: #svaty #svaty #nadovsetko #svaty