Sväty: Čo to vlastne znamená žiť sväto?

Slovo "svätý" je tak často používané kresťanmi, že by sa zdalo, že sa vieme zhodnúť na jednotnom porozumení jeho významu. Čítame naše „Sväté“ Biblie. Prijímame „Svätú“ večeru Pánovu. Spievame pieseň „Svätý, Svätý, Svätý a uznávame „Svätého“ Ducha, tretiu osobu Božej trojice. Ale čo si myslíš ty, že to znamená? Čo slovo svätý (alebo posvätený, svätosť) predstavuje pre teba? Väčšine ľudí však slovo „svätý“ znie ako neobvyklé, staromódne a vzdialené od každodenného života. Je to pravda?

Slovo v určitých obmenách - svätý, svätosť, posvätený sa objavuje 700-krát v anglickej Biblii. Je to určite dôležité slovo. Priemerný veriaci sa zrejme cíti ohrozený myšlienkou svätosti. Má tendenciu vidieť to ako niečo nedosiahnuteľné, vyžadujúce taký životný štandard, ktorý siaha ďaleko za jeho možnosti. Duch Svätý si praje doviesť každého z nás k dokonalej osobnosti. Táto praktická činnosť, naše partnerstvo s Ním, keď On prichádza, aby nám pomohol, nás robí úplnými, resp. svätými. To je to, čo v skutočnosti „svätosť“ znamená - úplnosť alebo dokonalosť.

V Novom zákone apoštol Pavol niekedy oslovuje kresťanov „svätí a milovaní“ (napr. Kolosanom 3:12). Čo vlastne znamená žiť sväto? Máme od seba a od druhých očakávať, aby žili sväto? Môžeme sa stať slobodnými od hriechu?

Čo znamená byť svätý?

Slovo „svätý“ znamená, že niekto alebo niečo je oddelené pre Boha. Byť svätý znamená byť dokonalý a milosrdný ako je dokonalý a milosrdný nebeský Otec (Mt 5, 8; Lk 6, 36), byť bez úhony vo svätosti pred Bohom, byť živou, svätou a Bohu milou obetou, zapojený do služby a budovania Kristovho tela (1Sol 3, 13; Rim 12, 1). Mnohí ľudia si myslia, že stať sa svätým je extrémne ťažká a nedosiahnuteľná méta. Svätosť je pre každého, je možné ju dosiahnuť aj dnes.

Slovom svätý sa vyjadruje absolútna odlišnosť Pána Boha od všetkého stvoreného: Komuže ma teda chcete prirovnať? Budem mu podobný? O Ježišovi archanjel Gabriel povedal Panne Márii, že Duch Svätý zostúpi na ňu a jej dieťa bude sa volať svätým, bude to Boží Syn (Lk 1, 35). Skúsenosť a poznanie apoštola Petra je nasledujúce. Vraví Ježišovi: My sme uverili a spoznali, že Ty si Boží Svätý (Jn 6, 69). Prítomnosť Ducha Svätého umožňuje človeku byť svätým. Svätosť sa stáva vlastnosťou všetkého, čo má úzky súvis s Bohom, čo bolo Ním dotknuté alebo Jemu zasvätené, venované. Písmo hovorí, že miesto okolo horiaceho kríka je zem svätá (Ex 3, 5), že chrám je svätý (Ž 5, 7), sväté piesne sú tie, ktoré sa spievajú pred Božím zákonom (Múd 18, 9).

Naozaj si svätý, Otče, ty prameň všetkej svätosti - tieto slová Eucharistickej modlitby vyjadrujú dve základné pravdy: Božiu a našu svätosť. Božia svätosť je absolútna; tá naša je účasťou na Božej. Je akoby svetlom mesiaca, ktoré odráža žiaru slnka. Slovo svätý (angl. holy) je odvodené od stredovekého anglického slova „hal“. Je to slovo z 11. storočia, ktoré je koreňom súčasných slov ako zdravý, svätý, úplný. Svätosť je očividne viac, než len ezoterický duchovný atribút a zasahuje ďalej, než len do neviditeľného sveta. Svätosť zahrňuje úplnosť ľudskej bytosti.

Ako sa stať svätým?

Chcieť byť svätým ako Boh je svätý, je znamením kresťana. Mnoho ľudí, ktorí sa hlásia ku kresťanstvu, však takýto postoj nemajú. Pri­stu­puj­me teda s dôve­rou k tró­nu milos­ti, aby sme dosiah­li milo­sr­den­stvo a našli milosť a pomoc v pra­vom čase. Svä­té pís­mo nám uka­zu­je ces­tu spra­vod­li­vos­ti, naj­mä skr­ze slo­vá a život pro­ro­kov, Ježi­ša a jeho uče­ní­kov. Celé Pís­mo je Bohom vnuk­nu­té a uži­toč­né na poú­ča­nie, na usved­čo­va­nie, na nápra­vu a na výcho­vu v spra­vod­li­vos­ti, aby bol Boží člo­vek doko­na­lý a pri­pra­ve­ný na kaž­dé dob­ré die­lo. (2.

Boh svoju svätosť v priebehu dejín komunikoval ľuďom rôznymi spôsobmi. Už v Starom zákone možno nájsť mnoho „úkonov“, ktoré posväcovali ľud. „Povolanie k svätosti sa radikálne mení vtelením Božieho Syna Ježiša Krista. K svätosti preto už nie je povolaný len jeden národ a neuskutočňuje sa cez náročné zachovávanie zákonov. Boh chce, aby sme žili svoje životy sväto, aby sme praktizovali svätosť v myšlienkach a v správaní. To ukazuje na rast. Je to, ako keď dorastáme do svätosti, ktorú Ježiš pre nás zabezpečil.

Musíme plne „uchopiť“ pravdu, že naša svätosť je plne zabezpečená pred Bohom postavením, ktoré máme v Ježišovi Kristovi. Ježišov čistý register bol pripísaný na náš účet. Boh je pripravený urobiť všetko, aby ťa mohol učiniť totálne celistvým a môže začať už dnes! Pavlova modlitba nám dáva ohromné zasľúbenie: „Boh pokoja nech vás ráči celých posvätiť.“ Základnou myšlienkou slova eirene (pokoj) je jednota oddelených častí bytosti, spojená dohromady. Fráza „buďte svätí ako je On Svätý“ má ďaleko od zakazujúceho zvolania alebo nedosiahnuteľného cieľa, dáva nám aspoň zábleskom nazrieť do Otcovho srdca a Jeho priania pre nás.

Základné kroky k svätosti:

• Uvedomenie si hriešnosti: Duch Svätý svojím tichým hlasom ukazuje človeku, že je hriešny a potrebuje Boha.
• Pokánie: Prvým krokom je pokánie. To znamená, že oľutuješ svoje hriechy a to, že si v živote šiel svojou vlastnou cestou.
• Nasledovanie Ježiša: Druhým krokom je rozhodnutie nasledovať Ježiša a dať sa pokrstiť, tak ako to urobili prví veriaci.
• Prijatie Ducha Svätého: Boh sľúbil, že odpustí tvoje hriechy, dá ti nový život s Ježišom a Duch Svätý si z tvojho srdca urobí chrám.

Boh túži po nás, ako milujúci otec túži po svojich deťoch. Chce, aby sme boli jeho, aby nás mohol zahrnúť svojou láskou a požehnaním. Chce s nami kráčať, žiť. Byť súčasťou nášho života. Odovzdať sa Bohu a oddeliť sa pre neho, neznamená stratiť slobodnú vôľu, neznamená, že nás bude nútiť robiť niečo, čo nechceme, alebo že nás vyšle na misiu kdesi na Sibír, či zakáže nám založiť si rodinu. Vôbec nie. Boh je láska. On ťa pozná, On ťa stvoril a miluje ťa.

Ako žiť svätý život?

Náš život by mal byť svätou obeťou, ktorá sa páči Bohu. To znamená, že by sme mali milovať Boha celým svojím srdcom, celou svojou silou a mysľou, a tak sa nepris­pô­so­bo­vať sve­tu. Miesta, ktoré sme už spomenuli, zdôrazňujú Božiu absolútnu svätosť a nutnosť Bohu dovoliť posúdiť a očistiť CELÝ náš život. Zdôrazňujú tiež, že je nevyhnutné vzdať sa KAŽDÉHO hriechu.

Praktické kroky k posväteniu:

• Vyhýbanie sa hriechu: Ak by ťa zvá­dza­la na hriech tvo­ja ruka, odtni ju: je pre teba lep­šie, keď voj­deš do živo­ta zmr­za­če­ný, ako keby si mal ísť s obi­dvo­ma ruka­mi do pek­la, do neuha­si­teľ­né­ho ohňa. Tie­to Ježi­šo­ve slo­vá nie sú pla­nou vyhráž­kou na vyvo­la­nie stra­chu. Ježiš opi­su­je duchov­nú rea­li­tu. Umŕt­vuj­te teda svo­je pozem­ské údy: smils­tvo, nečis­to­tu, vášeň, zlú žia­dos­ti­vosť a lakom­stvo, čo je mod­los­luž­ba!
• Vyznávanie hriechov: Tomu, kto tají svo­je pre­vi­ne­nia, povo­dí sa zle, kto sa však vyzná (z nich) a zane­chá (hriech), dosiah­ne milo­sr­den­stvo. Je dob­ré a dôle­ži­té vyznať naše hrie­chy Bohu, ale zna­me­ním ozaj­st­nej ľútos­ti je vyniesť naše hrie­chy na svet­lo pred ľuď­mi.
• Modlitba a čítanie Biblie: Denne si vyhradiť čas na stretnutie s Bohom v modlitbe. Aspoň dvakrát denne, ráno a večer. Modlitba je rozhovor s Bohom. Je to čas, kedy ho uctievame. Je to čas medzi tebou a ním. Čítajme často Bibliu - Boh sa prihovára k človeku najmä týmto spôsobom. Nechajme slovo Božie klesnúť hlboko do srdca, nech sa tam zakorení.
• Kráčanie s Bohom: Žime s ním ako Enoch, Noe, Mojžiš, Eliáš, Dávid, apoštolovia a prví kresťania. Ten istý Boh, tá istá viera, ten istý Duch Svätý, ktorý nás napája na Boha. Trávme s ním čas. Kamkoľvek ideme, čokoľvek robíme, robme s ním.
• Služba druhým: Ježiš umyl nohy svojim učeníkom ako príklad toho, ako by sme mali slúžiť jeden druhému (Ján 13:2-17). Poko­ril sa pred ľuď­mi, kto­rí boli sami uväz­ne­ní v hrie­chu a tým pre­uká­zal svo­ju lás­ku. Mali by sme sa od neho učiť byť malý­mi pred sebou navzá­jom, niesť sa v lás­ke, a tak byť schop­ní rásť v posvä­te­ní seba samých a pomá­hať v tom dru­hým. Vzá­jom­nú služ­bu nemož­no odde­liť od sta­rost­li­vos­ti o spá­su dru­hých.
• Prosenie o krst v Duchu Svätom: Boh ho udeľuje zo svojej milosti a je určený pre každého veriaceho. Ak ma milujete, budete zachovávať moje prikázania. A ja budem prosiť Otca a on vám dá iného Tešiteľa, aby bol s vami až naveky - Ducha pravdy, ktorého svet nemôže prijať, pretože ho nevidí, ani nepozná. Vy ho poznáte, veď zostáva pri vás a bude vo vás. Nenechám vás ako siroty, prídem k vám.

Hriech ako prekážka svätosti

Keď člo­vek zhre­šil, jeho bytosť tým bola pozna­me­na­ná a jeho vzťah s Bohom a blíž­ny­mi naru­še­ný. Hriech odde­ľu­je ľudí od Boha a vedie ich k živo­tu v sebec­tve a odlú­če­ní. Hriech začí­na už v našich posto­joch a myš­lien­kach. No ja vám hovo­rím: Kaž­dý, kto na ženu hľa­dí žia­dos­ti­vo, už s ňou scu­dzo­lo­žil vo svo­jom srd­ci. Poču­li ste, že otcom bolo pove­da­né: „Neza­bi­ješ!“ Kto by teda zabil, pôj­de pred súd. No ja vám hovo­rím: Pred súd pôj­de kaž­dý, kto sa na svoj­ho bra­ta hne­vá. Kto svoj­mu bra­to­vi povie: „Hlu­pák“, pôj­de pred veľ­ra­du. A kto mu povie: „Ty boha­pus­tý blá­zon“, pôj­de do pekel­né­ho ohňa. Kto teda vie dob­re robiť, a nero­bí, má hriech.

Hrie­chy ako ľahos­taj­nosť ale­bo ned­ban­li­vosť čas­to nie sú ľuď­mi posu­dzo­va­né tak závaž­ne ako v Pís­me Naprí­klad aj malý záu­jem o bra­tov a ses­try vo vie­re ale­bo o Bib­liu pokla­dá za hriech. Skúš­ka, kto­rá na vás dolie­ha, je iba ľud­ská. A Boh je ver­ný. On vás nedo­vo­lí skú­šať nad vaše sily, ale so skúš­kou dá aj schop­nosť, aby ste moh­li vydr­žať. (1.

Božia lás­ka a milo­sr­den­stvo sú nesmier­ne veľ­ké voči kaž­dé­mu, kto sa sna­ží odde­liť od hrie­chu a zve­riť Mu svoj život. Hľa, Páno­va ruka nie je pri­krát­ka, žeby neza­chrá­nil, a jeho ucho nie je zaľa­hnu­té, žeby nepo­čul! Ale vaše hrie­chy sú prieh­ra­dou medzi vami a vaším Bohom a vaše viny zakry­li jeho tvár pred vami, že neču­je. Vie­me, že Boh milu­je kaž­dé­ho člo­ve­ka a pri­jí­ma kaž­dé­ho, kto chce k Nemu prí­sť, bez ohľa­du na to, ako veľ­mi je obťa­že­ný hrie­chom. Pozná­me Božiu ver­nosť v tom, že nikdy neod­miet­ne niko­ho, kto sa chce na Neho úprim­ne obrá­tiť. Avšak mali by sme si uve­do­mo­vať, že hriech nás od Boha odde­ľu­je. Odpus­te­nie hrie­chov je veľ­kým darom, kto­ré­ho hod­no­ty by sme si mali byť vedo­mí. Nemô­že­me s ním zaob­chá­dzať ako s lac­ným tova­rom. Ježiš dal svoj život, aby nás vyslo­bo­dil z našich hrie­chov.

Je dob­ré a dôle­ži­té vyznať naše hrie­chy Bohu, ale zna­me­ním ozaj­st­nej ľútos­ti je vyniesť naše hrie­chy na svet­lo pred ľuď­mi. Ale ak cho­dí­me vo svet­le, ako je on vo svet­le, máme spo­lo­čen­stvo medzi sebou a krv Ježi­ša, jeho Syna, nás očis­ťu­je od kaž­dé­ho hrie­chu. Ak hovo­rí­me, že nemá­me hriech, kla­me­me sami seba a nie je v nás prav­da. Ale ak vyzná­va­me svo­je hrie­chy, on je ver­ný a spra­vod­li­vý: odpus­tí nám hrie­chy a očis­tí nás od kaž­dej neprá­vos­ti. (1.

Otvo­re­ne vyznať svo­je hrie­chy, nechať za sebou všet­ko, čo nás via­že k sve­tu, je dôle­ži­té nie­len v deň obrá­te­nia. Vyzná­vaj­te si teda navzá­jom hrie­chy a mod­li­te sa jeden za dru­hé­ho, aby ste ozdra­ve­li. Lebo veľa zmô­že nalie­ha­vá modlit­ba spra­vod­li­vé­ho. Keď otvo­re­ne pred­loží­me svo­je hrie­chy pred našich bra­tov a ses­try, môže­me od nich dostať pod­po­ru a pomoc v našom posvä­te­ní skr­ze ich modlit­bu, povzbu­de­nie a napo­me­nu­tie. Tým, že bude­me ľuto­vať svo­je hrie­chy, Boh môže napra­viť to, čo sme v našom vzťa­hu s ním hrie­chom zni­či­li a môže­me zakú­siť Jeho odpus­te­nie. Niesť zod­po­ved­nosť za vyzná­va­nie hrie­chov v cir­kvi nie je úlo­hou špe­ciál­ne vyško­le­ných duchov­ných / porad­cov, ani kňa­zov, kto­rí sú via­za­ní sľu­bom mlčan­li­vos­ti. V Bib­lii nenáj­de­me žiad­ny základ pre takú­to prax.

Duch Svätý a svätosť

Duch Svätý si praje doviesť každého z nás k dokonalej osobnosti. Táto praktická činnosť, naše partnerstvo s Ním, keď On prichádza, aby nám pomohol, nás robí úplnými, resp. svätými. To je to, čo v skutočnosti „svätosť“ znamená - úplnosť alebo dokonalosť. Duch Svätý v TeológiiVo Svätom písme máme málo priamych textov o Duchu Svätom (napr. Jn 14 alebo 16), ale veľmi veľa o jeho pôsobení. Podstatou Ducha Svätého je láska v najčistejšej forme. „V tajomstve Najsvätejšej Trojice Boh Otec miluje Syna a Syn túto lásku prijíma a opätuje. Toto Duch Svätý dosvedčuje v duši každého kresťana (porov.

Čím viac je pre človeka kresťanstvo len vecou zvykovej kultúry, tým menej chápe osobu Ducha Svätého. „Milovaní Bohom a milujúci ľudí okolo nás. Duch svätý je osobná láska, ktorá je v Bohu, medzi Otcom a Synom. Do istej miery je nevýslovným spoločenstvom lásky a radosti otca a syna. Keďže tak vyjadruje to najvnútornejšie v Bohu, je zároveň to vonkajšie v Bohu, možnosť a skutočnosť bytia Boha mimo seba.

Duch Svätý ide za tým, aby každý jeden z nás rástol a bol obnovovaný, nech to trvá akokoľvek dlho. Týmto spôsobom si Duch Svätý neoddýchne, pokiaľ sa nepostará o teba a o mňa. Prichádza, aby v nás a s nami pracoval, aby obnovil múry našej Bohom stanovenej osobnosti a nedá sa zastrašiť pravdepodobnou dĺžkou trvania svojej úlohy. Tak ako kráľ súhlasil, tak je to aj dnes: „Hospodin dokoná za mňa. Nech to zaberie akúkoľvek dobu, On je vydaný tomu, aby ťa učinil dokonalým a aby dokončil prácu svätosti v tebe, pracujúc v tebe skrze Ducha Svätého. On dokončí prácu obnovenia tvojej osobnosti. Evanjelium Matúša hovorí, že všetci, ktorí sa dotkli Ježiša boli uzdravení - skutočne obnovení (14,36). Ján poukazuje na to, že prameň vody nového života bude v tebe bublať (Ján 4,14). Priamym zásahom Svätého Ducha, Boh spôsobí, že ten prameň prerazí tak, že z tvojho vnútra začnú vyvierať rieky Ducha.

Ak si kresťan, Duch v tebe už prebýva: „A vari neviete, že… vaše telo je chrámom Svätého Ducha, ktorý vo vás prebýva a ktorého máte od Boha?“10 Biblia zároveň hovorí o dvoch skupinách veriacich - telesných a duchovných. Aký je rozdiel medzi telesným a duchovným kresťanom? Duchovný kresťan dôveruje Bohu, verne nasleduje Ježiša a zmýšľa ako on.11 Nie je bez hriechu a čelí každodenným problémom a pokušeniam podobne ako ktokoľvek iný. No na svojej ceste životom sa necháva viesť Duchom a dôveruje mu v každej situácii. Jeho primárnou túžbou je páčiť sa Ježišovi, a nie ľuďom okolo seba. Telesný kresťan je síce veriaci, ale je zameraný na seba samého a svoje potreby.12 Telesný kresťan sa nenecháva viesť Duchom Svätým - buď z nevedomosti, alebo zámernej neposlušnosti. Svoj život žije z vlastných síl miesto toho, aby čerpal z moci Ducha.

Ovocie Ducha Svätého:

Keď žiješ s Bohom a nechávaš, aby v tebe pôsobil, v tvojom živote sa prejaví ovocie Ducha: „Ovocie Ducha je láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, vernosť, miernosť, sebaovládanie.‟13Samozrejme aj bez Ducha Svätého vieme niekomu prejaviť lásku či nejaký čas prežívať radosť a pokoj. Každý kresťan dostáva od Ducha aj špeciálne duchovné dary. Môžu byť rozšírením tvojho prirodzeného talentu, ale môžu to byť aj úplne nové schopnosti. Sú určené na to, aby si pomocou nich slúžil iným ľuďom v cirkvi.

Dary Ducha Svätého:

Cirkev alebo spoločenstvo kresťanov sa v Biblii niekedy prirovnáva k telu a my ľudia sme ako jeho údy či orgány. Každý úd je dôležitý a ak má telo fungovať dobre, jeho jednotlivé časti musia spolupracovať. Uši nemôžu hovoriť a ruky nemôžu vidieť - najviac dosiahnu spoločne. Existuje mnoho darov Ducha Svätého: dar učiť, hovoriť iným o Ježišovi, pomáhať, dávať, slúžiť, prorokovať a podobne. Duch Svätý rozdeľuje tieto dary, ako sa mu páči, pretože vie, ktorý je pre koho najlepší. Môžeš ho prosiť aj o nejaký konkrétny duchovný dar, ale je len na ňom, či ti ho dá. Aký je rozdiel medzi ovocím a darmi Ducha Svätého? Ovocie Ducha je zamerané na náš osobný život viery.

Keď pocho­pí­me Božiu svä­tosť, veľ­kosť a lás­ku k nám, poras­tie v nás túž­ba pri­blí­žiť sa k nemu a chvá­liť ho skr­ze našu lás­ku a služ­bu ľuďom. Lás­ka nepoz­ná hra­ni­ce; nikdy nepo­vie: „Teraz som už toho uro­bi­la dosť“. Posvä­te­nie teda zna­me­ná byť otvo­re­ní nechať sa Bohom skú­mať, viesť a pre­mie­ňať. Usi­luj­te sa o pokoj so všet­ký­mi a o svä­tosť, bez kto­rej nik neuvi­dí Pána.

tags: #svaty #svaty #svaty #ty #si #svaty