Svätý Tomáš, jeden z dvanástich apoštolov Ježiša Krista, je známy aj pod menom Didymos, čo v aramejčine a gréčtine znamená „dvojča“.
Meno apoštola Tomáša sa v Novom zákone uvádza vo všetkých štyroch textoch, ktoré vymenúvajú zoznam apoštolov. V Jánovom evanjeliu nosí prívlastok Didymus - dvojča. V apokryfnej korešpondencii Ježiša s kráľom Abgarom, sa nachádza sýrsky dodatok, ktorý Tomáša nazýva Judáš a Tomáš. Podobne aj Tomášovo evanjelium, ktoré pochádza zo Sýrie, nazýva dnešného svätca Dvojča Judáš Tomáš.
Tomáš pochádzal z Palestíny a patril do zboru apoštolov, ktorých si priamo vyvolil Ježiš. Podľa tradície bol sv. apoštol Tomáš pôvodom z Galiley. Zrejme bol tiež rybárom. Bol pravoverným Židom a skromným človekom.
Caravaggio - Neveriaci Tomáš
Tomáš v evanjeliách
Z evanjelistov o ňom najviac písal Ján, celkovo štyrikrát. Okrem zoznamov apoštolov (Mt 10,3; Mk 3,18; Lk 6,15; a Sk 1,13) sa o ňom Jánovo evanjelium zmieňuje štyrikrát.
Po prvý raz je to v situácii, keď doniesli Ježišovi správu o Lazárovej chorobe. Apoštoli Ježiša odhovárali od cesty do Judey. Tomáš vtedy povedal: „Poďme aj my a umrime s ním“ (Jn 11,1-16).
Druhýkrát Ján o ňom píše v udalosti, ktorá sa stala deň pred veľkonočnými sviatkami. Ježiš hovorí o príbytkoch, ktoré sú pripravené v nebi, a o ceste, kam ide. Tomáš vtedy reaguje: „Pane, nevieme, kam ideš. Akože môžeme poznať cestu?“. Vtedy mu Ježiš povedal pamätné slová: „Ja som cesta, pravda a život. Nik nepríde k Otcovi, iba cezo mňa“ (Jn 14, 1-7).
V 20. kapitole píše Ján o veľmi známej udalosti, keď sa Kristus po svojom zmŕtvychvstaní zjavil apoštolom, ktorí boli zhromaždení za zatvorenými dverami. Tomáš vtedy s nimi nebol. Až keď prišiel Ježiš druhýkrát, bol tam aj Tomáš. Vtedy vyslovil slová, ktoré sú nezabudnuteľné: „Pán môj a Boh môj!“.
Jánovo evanjelium ho opisuje, ako vraví, že je pripravený zomrieť s Ježišom, pri poslednej večeri, ako toho, ktorý nevie, kam Ježiš ide, a napokon pri zjavení sa Ježiša večer dňa vzkriesenia. K zvesti o vzkriesení sa spočiatku správa odmietavo a žiada vidieť a dotknúť sa Ježišových rán. Pretože ho o osem dní neskôr sám Ježiš k tomu vyzval, vyznáva svoju vieru zvolaním: Pán môj a Boh môj.“ Tomáš potom ako prvý nazýva Ježiša výslovne „Bohom“.
Poslednýkrát sa Sväté Písmo zmieňuje o Tomášovi v 21. kapitole Jánovho evanjelia. Apoštoli - medzi nimi výslovne aj Tomáš - boli loviť ryby.
Neveriaci Tomáš
Jeho meno sa najvýraznejšie spája s udalosťou po Kristovom zmŕtvychvstaní. Keď sa Ježiš prvýkrát zjavil apoštolom bez Tomáša, ten neveril ich svedectvu. Vyhlásil, že neuverí, kým neuvidí a nedotkne sa rán na Ježišovom tele. O osem dní neskôr sa Ježiš zjavil opäť, tentoraz aj s Tomášom, a vyzval ho, aby sa dotkol jeho rán. Vtedy Tomáš s hlbokou vierou zvolal: „Pán môj a Boh môj!“ (Jn 20, 28). Táto scéna mu priniesla prezývku „Neveriaci Tomáš“, no jeho následné vyznanie je pre kresťanov dôležitým potvrdením Kristovho vzkriesenia a jeho božstva.
Evanjelium (Jn 20, 24-29)Tomáš, jeden z Dvanástich, nazývaný Didymus, nebol s nimi, keď prišiel Ježiš. Ostatní učeníci mu hovorili:„Videli sme Pána.“Ale on im povedal:„Ak neuvidím na jeho rukách stopy po klincoch a nevložím svoj prst do rán po klincoch a nevložím svoju ruku do jeho boku, neuverím.“O osem dní boli jeho učeníci zasa vnútri a Tomáš bol s nimi. Prišiel Ježiš, hoci dvere boli zatvorené, stal si doprostred a povedal:„Pokoj vám!“Potom povedal Tomášovi:„Vlož sem prst a pozri moje ruky! Vystri ruku a vlož ju do môjho boku! A nebuď neveriaci, ale veriaci!“Tomáš mu odpovedal:„Pán môj a Boh môj!“Ježiš mu povedal:„Uveril si, pretože si ma videl. Blahoslavení tí, čo nevideli, a uverili.“
Evanjelium dnešného dňa ukazuje na jeden problém, ktorý sa objavuje často v celých dejinách spásy a to je prijatie ľudského sprostredkovateľa spásy. Tomáš sa nám javí ako človek, ktorý si všetko najradšej preskúma sám. Evanjelium hovorí, že Tomáš nebol s ostatnými, keď sa zjavil Ježiš. Ježiš sa zjavuje spoločenstvu veriacich, ale Tomáš tam nebol. Možno podceňoval ostatných a ich kolektívne svedectvo. Charakter kolektívneho svedectvo má samotná Biblia. Písmo Sväté je zbierkou svedectiev o živom Bohu.
Nasledujúcu nedeľu sa Ježiš opäť ukázal. „Možno že aj ty v tejto chvíli počuješ výčitku adresovanú Tomášovi,“ napísal svätý Josemaría, „Vlož sem prst a pozri moje ruky! Vystri ruku a vlož ju do môjho boku! A nebuď neveriaci, ale veriaci! (Jn 20, 27) a spolu s apoštolom aj z tvojho srdca s úprimnou ľútosťou vytryskne kajúce zvolanie: Pán môj a Boh môj! (Jn 20, 28). Pane, definitívne ťa uznávam za Majstra a odteraz už navždy - s tvojou pomocou - budem uchovávať tvoje učenie a budem sa usilovať verne ho nasledovať“ (Boží priatelia, bod 145).
Pri kontemplácii tejto evanjeliovej scény, „vstupujúc do Božieho tajomstva cez rany“, pápež František poznamenáva: „Ako Tomáš už nežijeme ako neistí, oddaní, hoci váhaví učeníci. Stávame sa aj skutočnými milovníkmi Pána“ (Homília, Nedeľa Božieho milosrdenstva 2018).
Môžeme tiež cítiť, že posledné blahoslavenstvo, ktoré Ježiš vyslovil na zemi, vyprovokované nedôverčivým Tomášom, je adresované nám: „Blahoslavení, ktorí nevideli a uverili“.
Viera, dôvera v Boha, je Boží dar, o ktorý musíme s pokorou prosiť: daj nám väčšiu vieru (porov. Lk 17, 5). Je to dar, ktorý máme pestovať a praktizovať každodennými skutkami, pretože „ten, kto verí vo mňa, bude konať skutky, aké ja konám, ba bude konať ešte väčšie, lebo ja idem k Otcovi. A urobím všetko, o čo budete prosiť v mojom mene, aby bol Otec oslávený v Synovi. Ak ma budete prosiť o niečo v mojom mene, ja to urobím“ (Jn 14, 12-14).
Preto svätý Josemaría hovorieval: „Boh je ten istý ako vždy.
Misia v Indii
Podľa Origena, Klementa a Sokrata, po rozohnaní apoštolov, Tomáš priniesol Evanjelium do Partskej ríše. Hieronymus a Dorotheus okrem Partskej ríše, spomínajú ďalšie národy a Tomášovu smrť umiestňujú do indickej Kalaminy. Podľa nich Tomáš vykonával misiu v Indii a zomrel tam ako mučeník. Okrem Hieronyma to potvrdzuje milánsky biskup Ambróz, Gregor Naziánsky, Nikefor a Paulín z Noly.
Podľa tradície svätý Tomáš po Ježišovom nanebovstúpení šíril evanjelium v Perzii a Indii. Podľa starovekej tradície odišiel Tomáš po Kristovom Nanebovstúpení medzi Partov ako misionár a dostal sa až do Indie. Dodnes ho kresťania v Indii uctievajú ako zakladateľa miestnej cirkvi. Od jeho pôsobenia v Indii odvodzuje svoju existenciu sýrsko-malabarská a sýrsko-malankarská katolícka cirkev a tiež Malankarská ortodoxná cirkev.
S pobytom Tomáša v Indii súvisí ešte jedna legenda. Údajne tu od miestneho kráľa menom Gundaphar dostal poverenie postaviť palác. Poskytnuté peniaze však Tomáš tajne rozdával chudobným. Kráľ videl, že stavba vôbec nenapreduje a Tomáš mu ako vysvetlenie povedal, že „palác bude môcť vidieť až po smrti, pretože je stavaný v nebi”. Vtedy zázračne ožil kráľov mŕtvy brat a potvrdil Tomášove slová. Na kráľa to malo taký účinok, že sa sám stal kresťanom. Z historického hľadiska je zaujímavý fakt, že meno kráľa Gundaphara nie je vymyslené; panovník takého mena skutočne v Indii žil. Našli sa mince, pochádzajúce z 1. stor. po Kristovi, s jeho menom. Tento nález a odveké uctievania hrobu sv. Tomáša v Majlapure hovorí v prospech podanie o apoštolskom účinkovaní sv.
Čo sa týka jeho účinkovanie v Indii pôsobil v okolí dnešného mesta Chennaj (predtým Madras). Tu obracal na kresťanskú vieru miestnych obyvateľov. Tu aj údajne v roku 72 našiel svoju smrť. Prepadli ho hinduistickí kňazi, dobodali kopijami a ubili kýjmi. Neďaleko tohto miesta existuje Hora svätého Tomáša, na ktorej bol v roku 1547 na jeho počesť postavený chrám. Tu stál kamenný kríž, kde podľa tradície boli ostatky svätého Tomáša uložené. Tie v roku 394 preniesli do Edessy (dnešná Şanlıurfa v južnom Turecku).
Mapa pôsobenia sv. Tomáša v Indii
Veľkú časť Tomášových relikvií preniesli v 3. storočí do Edessy. Ján Zlatoústy spomína jeho edesský hrob ako jeden zo štyroch známych hrobov apoštolov.
Podľa jednej legendy bol Tomáš ako jediný prítomný pri Nanebovzatí Ježišovej matky Panny Márie. Ostatní apoštoli boli zázračne prenesenie do Jeruzalema, aby boli prítomní pri jej smrti, ale Tomáš zostal v Indii. Po pohrebe bol však prenesený k jej hrobu, kde bol svedkom jej Nanebovzatia. Ako stúpala, spadol dolu jej opasok. Ostatní apoštoli neuverili jeho slovám, kým nenašli prázdny hrob a nevideli opasok.
Svätý Tomáš je patrónom Indie a Portugalska, ako aj rôznych profesií spojených so staviteľstvom, ako sú architekti, tesári a kamenári.
Odkaz svätého Tomáša
Svätý Tomáš je rovnako častým námetom umeleckých diel. Najčastejšie je zobrazovaný ako sa dotýka Kristových rán, prípadne ako prijíma Máriin opasok pri jej Nanebovzatí. Z ikonografického hľadiska býva zobrazený ako väčšina apoštolov, s nástrojom svojho umučenia: v tomto prípade je to kopija alebo oštep. Inokedy je zobrazovaný s trojuholníkom alebo uholníkom tvaru T, čo je odkaz na jeho stavbu paláca v Indii.
Apoštolovi Tomášovi sa pripisuje autorstvo niekoľkých apokryfných textov. Najznámejší z nich je evanjelium Tomáša, ktoré bolo napísané koptským jazykom a našlo sa v egyptskom meste Nag Hammádí v roku 1945 (dnes tvoria súčasť tzv. Knižnice z Nag Hammádí).
Všeobecne možno povedať, že svätý Tomáš patrí medzi obľúbených svätcov. Dokazuje to niekoľko sakrálnych stavieb s jeho patrocíniom. U nás je Kostol svätého Tomáša v Novej Vsi nad Žitavou, v Prahe je kostol sv.
Sviatok sv. Tomáša sa slávi 3. júla.