Svätý Tomáš, známy aj ako Tomáš Apoštol, je významnou postavou v kresťanskej tradícii. Jeho príbeh, zobrazený v umení a spomínaný v evanjeliách, poskytuje hlboké zamyslenie nad vierou, pochybnosťami a Božou láskou.
Caravaggio: Neveriaci Tomáš
Život svätého Tomáša
Podľa tradície bol sv. apoštol Tomáš pôvodom z Galiley. Jeho meno v aramejčine znamená Dvojča, takisto ako v gréčtine Didymus, prezývka apoštola, ktorú spomína iba evanjelium podľa Jána. Zrejme bol tiež rybárom. Bol pravoverným Židom a skromným človekom.
V evanjeliách o ňom najviac písal Ján, celkovo štyrikrát. Po prvý raz je to v situácii, keď doniesli Ježišovi správu o Lazárovej chorobe. Apoštoli Ježiša odhovárali od cesty do Judey. Tomáš vtedy povedal: „Poďme aj my a umrime s ním.“ (Jn 11,1-16).
Druhý krát Ján o ňom píše v udalosti, ktorá sa stala deň pred Veľkonočnými sviatkami. Ježiš hovorí o príbytkoch, ktoré sú pripravené v nebi, a o ceste, kam ide. Tomáš vtedy reaguje: „Pane, nevieme, kam ideš. Akože môžeme poznať cestu?“ Vtedy mu Ježiš povedal pamätné slová: „Ja som cesta, pravda a život. Nik nepríde k Otcovi, iba cezo mňa.“ (Jn 14, 1-7).
V 20. kapitole píše Ján o veľmi známej udalosti, keď sa Kristus po svojom zmŕtvychvstaní zjavil apoštolom, ktorí boli zhromaždení za zatvorenými dverami. Tomáš vtedy s nimi nebol. Až keď prišiel Ježiš druhýkrát, bol tam aj Tomáš. Vtedy vyslovil slová, ktoré sú nezabudnuteľné: „Pán môj a Boh môj!“ Uveril a zostal verný Bohu až do smrti.
Posledný krát sa Sväté Písmo zmieňuje o Tomášovi v 21. kapitole Jánovho evanjelia. Apoštoli - medzi nimi výslovne aj Tomáš - boli loviť ryby. Podľa tradície Tomáš ďalej hlásal evanjelium v krajine Partov, Peržanov (dnešný Irán) a v Indii. Podľa všetkého zomrel mučeníckou smrťou, no údaje o tom sa rozchádzajú. No iné podanie zase tvrdí, že Tomáš účinkoval len medzi Partmi a zomrel v meste Edessa v Mezopotámii. Zavraždili ho na rozkaz kráľa.
Nevera svätého Tomáša v umení
Najslávnejšia epizóda, v ktorej vystupuje, je scéna súvisiaca s jeho neverou po Kristovom vzkriesení. Michelangelo Merisi, zvaný Caravaggio, ju zobrazil na jednom zo svojich najznámejších diel.
10. Caravaggio zobrazil neveru svätého Tomáša v jednom zo svojich najznámejších obrazov. Jeho najlepšou verziou je zrejme dielo uložené v obrazárni na zámku v nemeckom Postupime. Kľúčové je tu svetlo dopadajúce na svätý bok vzkrieseného Ježiša. Osvetlené sú aj pohyby rúk vyjadrujúce pochybnosť zakorenenú v srdci človeka, na ktorú odpovedá trpezlivá a nekonečná Božia láska.
Scéna je tak priblížená, že divák cíti, akoby bol jej priamym účastníkom. Veď kto z nás nepotrebuje ustavične sa utvrdzovať vo viere?
Giustiniani, ktorý ním chcel obohatiť svoju, už aj tak, bohatú galériu. pozadia. zvraštené čelá troch učeníkov, skúmajúcich ranu. po tom, ako mu jemne ale rozhodne uchopil ruku. tento dotyk presvedčí milovaného učeníka, že je to On, reálne prítomný. ktorá nenecháva žiaden priestor pre skepticizmus, Merisi akoby fotografoval. nedovoľuje odviesť pozornosť inam.
Tomáš odpovedal: «Pán môj a Boh môj!». povedal: «Uveril si, pretože si ma videl. 20, 28-29)
Čo napísal svätý Tomáš? (Akvinský 101)
Význam svätého Tomáša
Sviatok svätého Tomáša si pripomíname 3. júla.
Príbeh o neveriacom Tomášovi je relatívne široko známy. No zasaďme si ho predsa len do širších biblických súvislostí.Nachádzame sa v Novej zmluve, konkrétne v evanjeliách, teda v biblických knihách o Ježišovom živote a účinkovaní, a to ku koncu Evanjelia podľa Jána. Hlavný protagonista tohto príbehu, Tomáš, prezývaný aj Didymos, čo po grécky znamená „Dvojča“, bol jedným z dvanástich apoštolov, jedným z dvanástich najbližších učeníkov Ježiša Krista.