Caravaggio - Neveriaci Tomáš
Pôvod a povolanie
Podľa tradície bol sv. apoštol Tomáš pôvodom z Galiley. Zrejme bol tiež rybárom. Bol pravoverným Židom a skromným človekom.
Tomáš v evanjeliách
Z evanjelistov o ňom najviac písal Ján, celkovo štyrikrát.
- Prvýkrát je to v situácii, keď doniesli Ježišovi správu o Lazárovej chorobe. Apoštoli Ježišovi vyhovárali cestu do Judey. Tomáš vtedy povedal: „Poďme teda aj my, aby sme zomreli s ním!” (Jn 11,16).
- Druhýkrát ho Ján spomína v udalosti, ktorá sa odohrala deň pred veľkonočnými sviatkami. Ježiš hovorí o príbytkoch, ktoré sú pripravené v nebi, a o ceste, kam ide. Tomáš vtedy reaguje: „Pane, nevieme, kam ideš. Ako by sme mohli poznať cestu?” Ježiš mu odpovedal: „Ja som cesta, pravda i život. Nikto neprichádza k Otcovi, iba cezo mňa.” (Jn 14,5-6).
- V 20. kapitole píše Ján o udalosti, keď sa Kristus po svojom zmŕtvychvstaní zjavil apoštolom, ktorí boli zhromaždení za zatvorenými dverami. Tomáš vtedy s nimi nebol. Až keď prišiel Ježiš druhýkrát, bol tam aj Tomáš. Vtedy vyznal: „Pán môj a Boh môj!”
- Posledný krát sa zmieňuje o Tomášovi v 21. kapitole. Apoštoli - medzi nimi výslovne aj Tomáš - boli loviť ryby. Vtedy sa im Ježiš opäť zjavil.
Tomáš Apoštol SK
Misia v Indii
Podľa starovekej tradície odišiel Tomáš po Kristovom Nanebovstúpení medzi Partov ako misionár a dostal sa až do Indie. Dodnes ho kresťania v Indii uctievajú ako zakladateľa miestnej cirkvi. Od jeho pôsobenia v Indii odvodzuje svoju existenciu sýrsko-malabarská a sýrsko-malankarská katolícka cirkev a tiež Malankarská ortodoxná cirkev.
Čo sa týka jeho účinkovanie v Indii pôsobil v okolí dnešného mesta Chennaj (predtým Madras). Tu obracal na kresťanskú vieru miestnych obyvateľov. Tu aj údajne v roku 72 našiel svoju smrť. Prepadli ho hinduistickí kňazi, dobodali kopijami a ubili kýjmi.
Neďaleko tohto miesta existuje Hora svätého Tomáša, na ktorej bol v roku 1547 na jeho počesť postavený chrám. Tu stál kamenný kríž, kde podľa tradície boli ostatky svätého Tomáša uložené. Tie v roku 394 preniesli do Edessy (dnešná Şanlıurfa v južnom Turecku).
Hrobka svätého Tomáša v Chennai
Legenda o paláci
S pobytom Tomáša v Indii súvisí ešte jedna legenda. Údajne tu od miestneho kráľa menom Gundaphar dostal poverenie postaviť palác. Poskytnuté peniaze však Tomáš tajne rozdával chudobným. Kráľ videl, že stavba vôbec nenapreduje a Tomáš mu ako vysvetlenie povedal, že „palác bude môcť vidieť až po smrti, pretože je stavaný v nebi”. Vtedy zázračne ožil kráľov mŕtvy brat a potvrdil Tomášove slová. Na kráľa to malo taký účinok, že sa sám stal kresťanom.
Z historického hľadiska je zaujímavý fakt, že meno kráľa Gundaphara nie je vymyslené; panovník takého mena skutočne v Indii žil. Našli sa mince, pochádzajúce z 1. stor. po Kristovi, s jeho menom. Tento nález a odveké uctievania hrobu sv. Tomáša v Majlapure hovorí v prospech podanie o apoštolskom účinkovaní sv.
Apokryfné texty
Apoštolovi Tomášovi sa pripisuje autorstvo niekoľkých apokryfných textov. Najznámejší z nich je evanjelium Tomáša, ktoré bolo napísané koptským jazykom a našlo sa v egyptskom meste Nag Hammádí v roku 1945 (dnes tvoria súčasť tzv. Knižnice z Nag Hammádí).
Úcta a zobrazenie
Všeobecne možno povedať, že svätý Tomáš patrí medzi obľúbených svätcov. Dokazuje to niekoľko sakrálnych stavieb s jeho patrocíniom.
Svätý Tomáš je rovnako častým námetom umeleckých diel. Najčastejšie je zobrazovaný ako sa dotýka Kristových rán, prípadne ako prijíma Máriin opasok pri jej Nanebovzatí.
Z ikonografického hľadiska býva zobrazený ako väčšina apoštolov, s nástrojom svojho umučenia: v tomto prípade je to kopija alebo oštep. Inokedy je zobrazovaný s trojuholníkom alebo uholníkom tvaru T, čo je odkaz na jeho stavbu paláca v Indii.
Svätý Tomáš prijíma opasok Panny Márie od Diega Velázqueza
Odkaz pre dnešok
Evanjelium dnešného dňa ukazuje na jeden problém, ktorý sa objavuje často v celých dejinách spásy a to je prijatie ľudského sprostredkovateľa spásy. Tomáš sa nám javí ako človek, ktorý si všetko najradšej preskúma sám. Evanjelium hovorí, že Tomáš nebol s ostatnými, keď sa zjavil Ježiš. Ježiš sa zjavuje spoločenstvu veriacich, ale Tomáš tam nebol. Možno podceňoval ostatných a ich kolektívne svedectvo.
Ak skúmame svoj osobný vstup do skutočnosti spásy, zistíme, že aj na nás Boh pôsobil skrze nejakého človeka, ktorý bol pre nás prvým svedkom viery. Možno to boli rodičia a možno niekto úplne neznámy, kto nepatril do okruhu príbuzných, ale s ktorým nás neskoršie spojila rovnaká viera.
Aj my prijmime toto svoje určenie spolupracovať na spáse druhých. Prosme o dar Ducha Svätého, ktorý jediný uschopňuje k svedectvo.