Svätí v názvoch miest na Slovensku

Pri prezeraní jednej poličky v domácej knižnici som natrafila na Abecedný zoznam obcí a ich častí s príslušnými dodávacími poštami v ČSSR 1964 (ďalej iba Zoznam). Pred očami sa mi vynoril otec, ako ju bral do rúk a listoval v nej, keď vypisoval adresy na vianočné či veľkonočné pohľadnice rozvetvenej rodine po celom Československu.

Takúto hrubú buchľu nevlastnil hocikto, ale v našej poštárskej rodine chýbať nesmela. Stalo sa, že aj druhí ľudia ku nám domov telefonovali, či nevieme smerové číslo tam a tam, lebo na pošte bol iba jeden veliký plagát s drobnými ťažko čitateľnými písmenkami a malú brožúrku poštových smerovacích čísel si domov každý nekúpil. Preto pýtať informáciu u poštárov bolo prirodzené. O internete sme vtedy ešte nechyrovali. A tak som sa pri Zozname na dlhšie pristavila. Začala som nielen listovať, ale popritom aj trochu spomínať.

Ako vyplynulo z pátrania po tomto Zozname, v roku 1964 boli na východnom Slovensku ešte ponechané rusínske a na západnom Slovensku maďarské tvary názvov niektorých obcí, napr. Nižnyj Komarnik, Nižnij Orlich, Ruskij Kručov (všetky okres Bardejov), Ruskij Potok (Humenné), Hegybeneéte, Töböréte, Várkony (všetky Dunajská Streda), Hideghét (Bratislava-vidiek).

Znaky biblickej a kresťanskej lexiky v sebe nesú obce Abrahám (Galanta), Hory Matky Boží (Klatovy), Hostie (Nitra), Hromnice (Plzeň-sever), Jobova Lhota (Blansko), Kristy (Michalovce), Kríže (Bardejov), Mních (Jindřichův Hradec, Pelhřimov), Mníši (Nový Jičín), Peklo (Benešov, Karlovy Vary, Liberec, Prachatice), Peklo nad Zdobnici (Rychnov nad Kněžnou), Ráj (Česká Lípa, Karviná, Mělník), Růženec (Šumperk), Všechsvätých (Košice).

S prívlastkom Svätý... alebo Svätá... bolo v roku 1964 na Slovensku 5 obcí, kým v Čechách až 23. Nová Cerekev (Pelhřimov) pripomína „cerkev“ východného obradu, Smilno (Bardejov) zasa tretí zo siedmych hlavných hriehov. K tejto skupine priradím aj Boží Dar (Karlovy Vary), Časy (Pardubice), Nebesa (Cheb) a Onen Svět (Písek, Klatovy).

Náboženská mapa Slovenska

Mnohé obce aj mestá Slovenska však majú aj názvy podľa krstných mien. Občas sú to svätci, inokedy len meno zakladateľa, či len oblasti, ktorá sa neskôr stala aj názvom obce oficiálnym.

Obce a mestá pomenované po svätých a osobnostiach

• Obec Tomášov pri Bratislave je známa pre vyhľadávané pozemky a bývanie. Južne od Galanty sa nachádza Tomášikovo a pod Tatrami sú Spišské Tomášovce.
• Máme aj Abrahámovce, no po Lincolnovi to zrejme nebude.
• Azda každý pozná mesto na východe Slovenska Michalovce. Máme však aj obce Michal na Ostrove a Michal nad Žitavou.
• Sú tu aj Vojtechovce neďaleko Eliášoviec.
• Na severe nájdeme mesto Martin, ktoré aj v minulosti malo názov Turčiansky Svätý Martin.
• Časť Bratislavy sa volá Karlova Ves.
• Na Záhorí opäť ďalší svätec dal meno obci menom Moravský Svätý Ján. Nie tak ďaleko sú ešte Svätý Jur a Borský Svätý Jur.
• Peter bol očividne veľmi obľúbený, pretože aj na Záhorí má ďalšie obce ako Petroveský dvor, Petrova Ves, a majú aj Štefanov.
• V trenčianskom kraji nájdeme Štefanovú, na východe zas ďalšiu Štefanovú. Viac na severe už máme Ivanovce, Adamovské Kochanovce.
• Na východnom Slovensku by sme našli Jakubovany, Petrovany, Pavlovce, Petrovce, Lackovce, Vojtovce, Maťovské Vojkovce, Michaľany, Petrikovce, Mirkovce, Davidov a ďalšie.
• Neďaleko Popradu je obec Matejovce, známa skôr pre vysoký výskyt problémov s neprispôsobivými Rómami.
• Jasné ženské meno vyplýva z obce neďaleko Záhorskej Vsi. Volá sa Marianka. Ale máme aj Ivanku pri Dunaji a Ivanku pri Nitre. Nie tak celkom obec je zas Alžbetin Dvor.

Porovnanie názvov obcí s menami svätých a osobnosťami:

Je prirodzené, že udalosti z histórie ovplyvňujú súčasnosť ešte i dnes. Svojim vývojom tak prešli nielen turčianske mestá a obce, ale aj ich samotné názvy.

Mesto Turčianske Teplice vzniklo pôvodne ako obec na panstve Hájskych . Prvá písomná zmienka o meste, resp. o teplých prameňoch, pochádza z roku 1281, kedy vtedajší kráľ Ladislav IV. poručil darovacou listinou grófovi Petrovi hájske panstvo a teplé pramene na západe. V roku 1412 sa tu dokonca liečil kráľ Žigmund. V roku 1533 sa Turčianske Teplice stali majetkom mesta Kremnice.

Turčianske Teplice

Kremnica sprístupnila pramene všetkým vrstvám spoločnosti a začala kúpele nielen využívať, ale aj budovať. Aj keď boli teplické liečivé pramene známe a navštevované, predsa sa túžby Kremnice, postaviť v Turčianskych Tepliciach vhodné budovy na ubytovanie hostí, splnili až v 19. storočí. Postupne sa začali budovať a rozrastať. Po predchádzajúcich latinských a maďarizovaných názvoch mesta sa v roku 1920 nazývalo toto miesto Štabňanské Teplice a a od roku 1927 sa uvádzajú ako Štubnianske Teplice. Po februári 1948 boli Štubnianske Teplice premenované na Turčianske Teplice a druhýkrát v histórii sa stali sídlom okresu.

Aj názov mesta Martin prešiel všakovakými obmenami. Osada Martin ležala na kráľovskej pôde patriacej pod právomoc kráľovského kastelána sídliaceho na Sklabinskom hrade. Z roku 1284 je známy pod menom Villa Sancti Martini. Z roku 1350 nesie maďarský názov Zenhmarton. Neskôr sa jeho pomenovanie ešte niekoľkokrát zmenilo. V roku 1920 ho však nazývali Turčiansky Svätý Martin. V roku 1949 boli k mestu pripojené do tzv. veľkého Martina obce Tomčany, Vrútky, Priekopa, Lipovec a Záturčie. Meno Martin nesie od roku 1951, kedy sa udiala akcia premenovania miest. Z názvov sa odstraňovalo slovíčko svätý. Rovnaký osud postretol napríklad aj Liptovský svätý Mikuláš.

Územie dnešného Slovenska, Slovenskej republiky, bolo od zániku Veľkej Moravy až do r. 1918 súčasťou Uhorska, resp. Rakúsko-uhorskej monarchie. Pevnými administratívnymi celkami ustálenými už v stredoveku boli v Uhorsku historické stolice, župy. Ich hranice sa v posledných storočiach menili veľmi málo.

Územie dnešnej Slovenskej republiky patrilo na začiatku tohto storočia do dvadsiatich historických stolíc. Na konci r. 1918 po vzniku Československej republiky sa územie Slovenska administratívne členilo na 16 stolíc so štyrmi municipiálnymi mestami.

Bola to celá historická Bratislavská, Liptovská, Nitrianska, Oravská, Spišská, Šarišská, Tekovská, Trenčianska, Turčianska, Zvolenská stolica a väčšie či menšie časti Abovsko-turnianskej, Gemersko-malohontskej, Hontianskej, Komárňanskej, Novohradskej a Zemplínskej stolice. Obce Ostrihomskej a Rábskej stolice nachádzajúce sa na území dnešného Slovenska sa pričlenili ku Komárňanskej stolici, obce patriace predtým do Užhorodskej stolice zasa k Zemplínskej stolici.

Obce Čunovo, Jarovce a Rusovce patriace do územia Mošonskej župy neboli vtedy ešte súčasťou Slovenska a Československej republiky. Po vzniku Československej republiky pripadlo r. 1920 Poľsku 14 obcí z niekdajšej Oravskej stolice (Bukovina-Podsklie, Harkabúz, Hladovka, Suchá Hora, Chyžné, Jablonka, Nižná Lipnica, Vyšná Lipnica, Orávka, Pekelník, Podvlk, Srnie, Nižná Zubrica, Vyšná Zubrica) a 13 obcí z niekdajšej Spišskej stolice (Nová Belá, Durštín, Fridman, Čierna Hora, Jurgov, Kacvín, Krempachy, Lapšanka, Nižné Lapše, Vyšné Lapše, Nedeca, Repisko, Tribš).

Potom v r. 1922-1924 sa ešte urobila podrobná úprava hraníc s Rakúskom, Maďarskom a Poľskom, pri ktorej sa okrem menších úprav v jednotlivých katastroch rozhodnutím komisie na určenie československo-poľských hraníc z 11. februára 1924 pričlenili k územiu Československa obce Suchá Hora a Hladovka a k územiu Poľska obec Slovenská Lipnica (do r. 1918 časť obce Dolná Lipnica). K Maďarsku sa rozhodnutím komisie na určenie československo-maďarských hraníc zo 4. októbra 1922 pričlenila obec Sušava a rozhodnutím rady Spoločnosti národov z 29.

Na západ od tejto demarkačnej čiary, teda na vtedajšom území Slovenska bolo aj 45 obcí, ktoré dnes patria do územia Zakarpatskej Ukrajiny. Praktickou hranicou však bola administratívna hranica, ktorá išla viac na západ. Podľa nej k územiu Slovenska patrilo aj 13 obcí (Ašvaň, Batva, Čop, Galoč, Komárovce, Palaď, Malé Rátovce, Veľké Rátovce, Malé Slemence, Surty, Šalamúnová, Téglás), ktoré od r. 1945 patria do územia Zakarpatskej Ukrajiny.

Podľa zákona o zriadení župných a okresných úradov ČSR z 29. februára 1920 č. 126 Zb., ktorý na Slovensku účinnosť nadobudol od 1. januára 1923 na základe vládneho nariadenia z 26. októbra 1922 č. 310 Zb., sa namiesto 16 stolíc zriadilo 6 veľkých žúp (Bratislava, Nitra, Turčiansky Svätý Martin, Zvolen, Liptovský Svätý Mikuláš, Košice) so 79 okresmi a dvoma administratívne samosprávnymi mestami.

Zákonom o organizácii politickej správy zo 14. júla 1927 č. 125 Zb., ktorý nadobudol účinnosť 1. Rozhodnutím arbitrážnej komisie vo Viedni z 2. novembra 1938 sa z územia južného Slovenska do Maďarska vyčlenilo 767 obcí a protokolom československo-maďarskej rozhraničovacej komisie zo 4.

Protokolom o určení hraníc medzi Československom a Nemeckom z 20. Protokolom československo-poľskej rozhraničovacej komisie z 30. novembra 1938 pripadli obce Hladovka, Suchá Hora, Javorina a Lesnica, ako aj časti obcí Čierne, Skalité a Svrčinovec Poľsku.

Potom však ústavným zákonom Slovenskej republiky z 22. decembra 1939 č. 325 Sl. z. boli tieto časti slovenského územia opäť začlenené do územia Slovenska a spolu s nimi 12 obcí z bývalej Oravskej stolice a 13 obcí z bývalej Spišskej stolice, ktoré patrili Poľsku od r.

Po rozpadnutí Československa vznikla r. 1939 na Slovensku zákonom o samostatnom Slovenskom štáte zo 14. marca 1938 č. 1 Sl. z. Slovenská republika. Zákonom o verejnej správe vnútornej z 25. júla 1939 č. 190 Sl. z.

Po obnovení Československej republiky r. 1945 sa aj hranice Slovenska určili podľa stavu do r. 1938 okrem východnej hranice, kde sa dohodou medzi ČSR a ZSSR do vtedajšieho Sovietskeho zväzu vyčlenilo už spomenutých 13 obcí. Nariadením Predsedníctva Slovenskej národnej rady o určovaní obvodov a sídel niektorých okresov zo 6. marca 1945 č. 9 Zb.

Podľa mierovej zmuvy s Maďarskom sa ústavným zákonom zo 14. októbra 1947 č. 171 Zb. Zákonom o krajskom zriadení z 21. decembra 1948 č. 280 Zb. a zákonom Slovenskej národnej rady o územnej organizácii okresov na Slovensku z 28. januára 1949 č. 14 Zb.

Zákonom o územnom členení štátu z 9. apríla 1960 č. 36 Zb. sa na území Slovenska utvorili tri kraje: Západoslovenský, Stredoslovenský a Východoslovenský s 33 okresmi. Ústavným zákonom Slovenskej národnej rady zo 14. marca 1968 č. 43 Zb.

Ústavným zákonom o československej federácii z 27. októbra 1968 č. 143 Zb. vznikla od 1. januára 1969 na území Slovenska Slovenská socialistická republika. Územné členenie Slovenska na kraje sa zrušilo zákonom Slovenskej národnej rady o územnom členení SSR z 27. júna 1969 č. 71 Zb.

Podľa tohto zákona sa územie Slovenska členilo na 37 okresov, pričom územie hlavného mesta Slovenska Bratislavy tvorilo samostatnú územnú jednotku. Zákonom o územnom členení SSR z 28. decembra 1970 č. 130 Zb. sa nanovo utvorili tri kraje, Západoslovenský, Stredoslovenský a Východoslovenský.

Tieto tri kraje prestali existovať po nadobudnutí účinnosti zákona o územnom a správnom členení Slovenskej republiky z 22. novembra 1990 č. 517 Zb. Ústavným zákonom z 25. novembra 1992 o zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky č. 542 Zb. dňa 31. decembra 1992 boli dané zákonné podmienky na utvorenie samostatnej a zvrchovanej Slovenskej republiky dňa 1.

Slovenská republika ako samostatný, demokratický a zvrchovaný štát vznikla na základe uznesenia SNR zo 17. júla 1992 o Deklarácii Slovenskej národnej rady o zvrchovanosti Slovenskej republiky a na základe Ústavy Slovenskej republiky z 1. septembra 1992 (č. 460 Z. Od r. 1996 podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky z 3. júla 1996 o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky č. 221 Z. z. a podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky z 13. K 30.

Prvý publikovaný súpis obcí z celého územia Slovenska, ktorý obsahuje všetky vtedy používané názvy obcí, je z r. 1773. Z 18. st. je známy lexikón J. M. Korabinského a rozsiahly miestopisný slovník A. Vályiho. Na začiatku 19. st. vznikol podrobný súpis osadných a iných geografických názvov znamenitej mapy Uhorska od J. Lipského zo Sedličnej, lexikóny L. Nagya a F. Raffelspergera, zemepisný slovník E. Fényesa a lexikón V. Hornyánskeho.

Z týchto najstarších prameňov sa v heslách použili doklady z prvého lexikónu (z r. 1773), z Korabinského Lexikónu (1786) a z Lipského Repertória (1808), ktoré obsahujú latinské, maďarské, nemecké i slovenské názvy obcí.

Pri vzniku Československej republiky r. 1918 slovenských úradných názvov obcí nebolo. V prvom zozname ich podľa diel J. Lipského a L. Niederleho spracoval B. Haluzický. V máji 1921 bol zriadený užší výbor stálej komisie na určenie úradných názvov miest v Československej republike, ktorého úlohou bolo pripraviť návrh slovenského miestopisného názvoslovia.

Jeho členmi boli aj J. Škultéty, F. Houdek, J. Minárik a V. Chaloupecký, ktorí vypracovali návrhy podľa jednotlivých stolíc. V. Chaloupecký vypracoval návrh na slovenské úradné názvy obcí z vtedajšej Bratislavskej, Nitrianskej, Tekovskej a Hontianskej stolice, J. Minárik z Komárňanskej, Trenčianskej, Spišskej a Abovsko-turnianskej stolice, J. Škultéty zo Zvolenskej, Turčianskej, Novohradskej a Gemersko-malohontskej a F. Houdek z Oravskej, Liptovskej, Šarišskej a Zemplínskej stolice.

Návrhy sa prerokovali v pléne komisie v r. 1925-1926 a realizovali sa v štatistických a administratívnych lexikónoch obcí z r. 1927 a 1936.

tags: #svaty #v #nazvoch #miest