Svätý Vincent de Paul, známy ako "Apoštol milosrdenstva" a "Otec chudobných", sa narodil 24. apríla 1581 v dedinke Pouy pri meste Dax vo Francúzsku, na úpätí Pyrenejí. Bol to muž, ktorý svoj život zasvätil službe chudobným a trpiacim. Jeho odkaz je dodnes živý a inšpiruje mnohých k nasledovaniu jeho príkladu.
Raný život a kňazské povolanie
Jeho rodičia boli chudobní roľníci. Bolo ich šesť detí a od malička museli tvrdo pracovať. Vincent mal od malička zmysel pre chudobných a kde mohol, tam ich obdaroval. Ako dvanásťročný začal študovať v Daxe, neskôr prešiel na teologické štúdiá v Toulouse.
Ako devätnásťročný, 23. septembra 1600, bol vysvätený za kňaza. Svoje kňazské povolanie prežíval po celý život s opravdivou vrúcnosťou srdca i duše.
Zajatie a služba
V r. 1605 musel Vincent odcestovať do Marseille kvôli istej záležitosti. Na spiatočnej ceste loďou po mori upadol do zajatia tureckých pirátov, ktorí ho predali za otroka do Tunisu. Najprv bol u jedného rybára, ktorý ho však kvôli tomu, že bol chorý, predal starému alchymistovi. Ten si ho veľmi obľúbil a vyjavil mu aj tajomstvá svojho umenia.
Po starcovej smrti v r. 1606 sa Vincent dostal do rúk mohamedána, odpadlíka od kresťanstva, ktorý pochádzal z Francúzska. V r. 1608 prišiel Vincent de Paul do Paríža, kde prežil zhruba 50 rokov, najprv na privilegovaných miestach, potom ako neúnavný a zapálený pracovník mnohých charitatívnych diel.
Pôsobenie v Paríži a zrod vincentskej charizmy
V r. 1609 sa Vincent stal almužníkom kráľovnej Margity de Valois, bývalej manželky kráľa Henricha IV. Cez službu chorým a chudobným pokorne konal dobročinnosť a spoznával Božie cesty. Kardinál de Bérulle, zakladateľ náboženského prúdu Francúzska škola, ktorý v 17. storočí podstatne obnovil život viery a posvätnosť kňazského stavu, ho zasvätil do duchovnej služby chorým v nemocnici.
V r. 1612 prišiel do farnosti Clichy na predmestí Paríža. Dobrý ľud v Clichy sa však netešil dlho z jeho prítomnosti, lebo Vincent na žiadosť kardinála čoskoro odišiel z farnosti a stal sa vychovávateľom najstaršieho syna v grófskej rodine Filipa Emanuela de Gondi, generála galejí a duchovným vodcom celej rodiny i všetkých, ktorí pracovali na rozsiahlych majetkoch grófa. Túto službu v Paríži a súčasne na vidieku vykonával celé štyri roky.
Keď sa Vincent začiatkom roku 1617 nachádzal vo Folleville, na jednom z vidieckych majetkov Gondiovcov, manželka jedného ťažko chorého muža, všeobecne známeho dobrého kresťana, požiadala pána Vincenta, aby ho pripravil na smrť. Na Vincenta táto udalosť tak hlboko zapôsobila, že bol presvedčený, že mu Pán Boh ukázal cestu misionárskej služby pre duchovné dobro blížnym.
Za takýchto okolností sa zrodila myšlienka založiť Spoločnosť misijných kňazov, ktorú v r. 1625 aj uskutočnil (táto Spoločnosť v súčasnosti existuje pod názvom Misijná spoločnosť sv. Vincenta de Paul - CM ).
Založenie Spoločnosti dcér kresťanskej lásky
Vincenta de Paul trápila nielen duchovná bieda dedinského ľudu; zistil totiž, že duchovnú biedu sprevádza aj neznesiteľná materiálna bieda. Zorganizoval preto pravidelnú materiálnu pomoc pre chudobných.
V r. 1617 v Châtillon-les-Dombes tak vzniklo prvé z mnohých diel kresťanskej lásky, ktoré potom začali prekvitať všade po jeho stopách. O krátky čas poveril Lujzu de Marillac, dámu šľachtického pôvodu a neskôr spoluzakladateľku Spoločnosti dcér kresťanskej lásky, navštevovaním týchto bratstiev.
Panie z vyšších vrstiev spoločnosti, ktoré vykonávali službu chudobným, mali po čase veľké ťažkosti, keďže sa často vyskytovali morové epidémie a bolo treba vykonávať aj tie najnižšie práce. Preto Boh chcel, aby sa utvorilo spoločenstvo žien, ktoré by prevzalo vedenie starostlivosti o chorých a starých.
Tak pod vedením Lujzy de Marillac a Vincenta de Paul v r. 1633 vznikla v Paríži Spoločnosť dcér kresťanskej lásky, utvorená z jednoduchých dedinských diev (v súčasnosti je to Spoločnosť dcér kresťanskej lásky sv. Vincent de Paul - DKL).
Dobrodinec chudobných a jeho vplyv
Tento „špecialista“ chudobných sa presadzoval v ich prospech mimoriadnou pokorou, a to tak u boháčov aj u mocnárov. Bol poradcom kráľovnej Anny Rakúskej a veľkých pánov kráľovstva. Politika ho však zaujímala len potiaľ, pokiaľ mohol tým osožiť chudobným. Úspešne vymohol pre chudobných podporu, daňové úľavy, budovy a mnohé priaznivé dekréty.
Vincent de Paul, veľký dobrodinec chudobných, takmer celý život pracoval pre nich: zbieral nájdené a opustené deti, ošetroval chorých, ranených, väzňov, vyučoval nevedomých a slúžil všetkým, ktorí sa nachádzali či už v materiálnej alebo duchovnej biede. Pre neho bol Boh tak isto prítomný v modlitbe, ako aj v chudobnom. Keď bolo potrebné zanechať modlitbu a poslúžiť chudobnému, hovorieval, že to znamená „opustiť Boha pre Boha“.
Dielo sv. Vincenta de Paul:
| Dielo | Popis |
|---|---|
| Bratstvá kresťanskej lásky | Organizácie poskytujúce materiálnu a duchovnú pomoc chudobným. |
| Spoločnosť misijných kňazov | Zameraná na ohlasovanie Božieho slova a duchovnú službu ľuďom na vidieku. |
| Spoločnosť dcér kresťanskej lásky | Spoločenstvo žien, ktoré sa venujú starostlivosti o chorých a starých. |
Svojím hlbokým pohľadom zachytil, že v chudobnom je Ježiš Kristus. Jeden z našich súčasných spisovateľov spája túto myšlienku sv. Vincenta s evanjeliom sv. Matúša: „Bol som hladný a dali ste mi jesť, bol som smädný a dali ste mi piť...“ A ty, Pane, mi povieš: „Mne si to urobil!“ (M. Quoist).
Vincent de Paul zomrel 27. septembra 1660 v Paríži. Je považovaný za Otca chudobných. Už o dva mesiace (26. septembra 2019) sa začalo putovanie relikvií sv. Vincenta de Paul.
Odkaz sv. Vincenta de Paul
Sv. Vincent nás učí a vyzýva prijímať druhých takých, akí sú a povzbudzuje k vytváraniu ozajstných medziľudských vzťahov.