Svätý Vincent de Paul: Životopis a Dielo

Svätý Vincent de Paul, patrón charitatívnych diel, sa narodil 24. apríla 1581 v dedinke Pouy pri meste Dax vo Francúzsku na úpätí Pyrenejí. Bol to muž, ktorý svoj život zasvätil službe chudobným a trpiacim. Jeho odkaz je dodnes živý a inšpiruje mnohých k nasledovaniu jeho príkladu.

Charakterové črty rodiska ho ovplyvnili na celý život: rozhodný temperament, humor, dynamizmus, prirodzený zmysel pre realitu, sedliacka múdrosť…

Raný život a kňazské povolanie

Jeho rodičia boli chudobní roľníci. Bolo ich šesť detí a od malička museli tvrdo pracovať. Vincent mal od malička zmysel pre chudobných a kde mohol, tam ich obdaroval.

Ako dvanásťročný začal študovať v Daxe, neskôr prešiel na teologické štúdiá v Toulouse. Ako devätnásť ročný, 23. septembra 1600, bol vysvätený za kňaza. Svoje kňazské povolanie prežíval po celý život s opravdivou vrúcnosťou srdca i duše.

Zajatie a služba

V r. 1605 musel Vincent odcestovať do Marseille kvôli istej záležitosti. Na spiatočnej ceste loďou po mori upadol do zajatia tureckých pirátov, ktorí ho predali za otroka do Tunisu. Najprv bol u jedného rybára, ktorý ho však kvôli tomu, že bol chorý, predal starému alchymistovi. Ten si ho veľmi obľúbil a vyjavil mu aj tajomstvá svojho umenia.

Po starcovej smrti v r. 1606 sa Vincent dostal do rúk mohamedána, odpadlíka od kresťanstva, ktorý pochádzal z Francúzska. V r. 1608 prišiel Vincent de Paul do Paríža, kde prežil zhruba 50 rokov, najprv na privilegovaných miestach, potom ako neúnavný a zapálený pracovník mnohých charitatívnych diel.

Pôsobenie v Paríži a zrod vincentskej charizmy

V r. 1609 sa Vincent stal almužníkom kráľovnej Margity de Valois, bývalej manželky kráľa Henricha IV. Cez službu chorým a chudobným pokorne konal dobročinnosť a spoznával Božie cesty. Kardinál de Bérulle, zakladateľ náboženského prúdu Francúzska škola, ktorý v 17. storočí podstatne obnovil život viery a posvätnosť kňazského stavu, ho zasvätil do duchovnej služby chorým v nemocnici.

V r. 1612 prišiel do farnosti Clichy na predmestí Paríža. Dobrý ľud v Clichy sa však netešil dlho z jeho prítomnosti, lebo Vincent na žiadosť kardinála čoskoro odišiel z farnosti a stal sa vychovávateľom najstaršieho syna v grófskej rodine Filipa Emanuela de Gondi, generála galejí a duchovným vodcom celej rodiny i všetkých, ktorí pracovali na rozsiahlych majetkoch grófa. Túto službu v Paríži a súčasne na vidieku vykonával celé štyri roky.

Keď sa Vincent začiatkom roku 1617 nachádzal vo Folleville, na jednom z vidieckych majetkov Gondiovcov, manželka jedného ťažko chorého muža, všeobecne známeho dobrého kresťana, požiadala pána Vincenta, aby ho pripravil na smrť. Na Vincenta táto udalosť tak hlboko zapôsobila, že bol presvedčený, že mu Pán Boh ukázal cestu misionárskej služby pre duchovné dobro blížnym.

Za takýchto okolností sa zrodila myšlienka založiť Spoločnosť misijných kňazov, ktorú v r. 1625 aj uskutočnil (táto Spoločnosť v súčasnosti existuje pod názvom Misijná spoločnosť sv. Vincenta de Paul - CM ).

Založenie Spoločnosti dcér kresťanskej lásky

Vincenta de Paul trápila nielen duchovná bieda dedinského ľudu; zistil totiž, že duchovnú biedu sprevádza aj neznesiteľná materiálna bieda. Zorganizoval preto pravidelnú materiálnu pomoc pre chudobných.

V r. 1617 v Châtillon-les-Dombes tak vzniklo prvé z mnohých diel kresťanskej lásky, ktoré potom začali prekvitať všade po jeho stopách. O krátky čas poveril Lujzu de Marillac, dámu šľachtického pôvodu a neskôr spoluzakladateľku Spoločnosti dcér kresťanskej lásky, navštevovaním týchto bratstiev.

Panie z vyšších vrstiev spoločnosti, ktoré vykonávali službu chudobným, mali po čase veľké ťažkosti, keďže sa často vyskytovali morové epidémie a bolo treba vykonávať aj tie najnižšie práce. Preto Boh chcel, aby sa utvorilo spoločenstvo žien, ktoré by prevzalo vedenie starostlivosti o chorých a starých.

Tak pod vedením Lujzy de Marillac a Vincenta de Paul v r. 1633 vznikla v Paríži Spoločnosť dcér kresťanskej lásky, utvorená z jednoduchých dedinských diev (v súčasnosti je to Spoločnosť dcér kresťanskej lásky sv. Vincenta de Paul - DKL).

Dobrodinec chudobných a jeho vplyv

Tento „špecialista“ chudobných sa presadzoval v ich prospech mimoriadnou pokorou, a to tak u boháčov aj u mocnárov. Bol poradcom kráľovnej Anny Rakúskej a veľkých pánov kráľovstva. Politika ho však zaujímala len potiaľ, pokiaľ mohol tým osožiť chudobným. Úspešne vymohol pre chudobných podporu, daňové úľavy, budovy a mnohé priaznivé dekréty.

Vincent de Paul, veľký dobrodinec chudobných, takmer celý život pracoval pre nich: zbieral nájdené a opustené deti, ošetroval chorých, ranených, väzňov, vyučoval nevedomých a slúžil všetkým, ktorí sa nachádzali či už v materiálnej alebo duchovnej biede. Pre neho bol Boh tak isto prítomný v modlitbe, ako aj v chudobnom. Keď bolo potrebné zanechať modlitbu a poslúžiť chudobnému, hovorieval, že to znamená „opustiť Boha pre Boha“.

Dielo sv. Vincenta de Paul

Svojím hlbokým pohľadom zachytil, že v chudobnom je Ježiš Kristus. Jeden z našich súčasných spisovateľov spája túto myšlienku sv. Vincenta s evanjeliom sv. Matúša: „Bol som hladný a dali ste mi jesť, bol som smädný a dali ste mi piť...“ A ty, Pane, mi povieš: „Mne si to urobil!“ (M. Quoist).

Vincent de Paul zomrel 27. septembra 1660 v Paríži. Je považovaný za Otca chudobných. Už o dva mesiace (26. septembra 2019) sa začne putovanie relikvií sv. Vincenta de Paul.

Odkaz sv. Vincenta de Paul

Sv. Vincent nás učí a vyzýva prijímať druhých takých, akí sú a povzbudzuje k vytváraniu ozajstných medziľudských vzťahov.

Zakladateľ Misijnej spoločnosti (lazaristov) a spoluzakladateľ kongregácie Dcér kresťanskej lásky (vincentiek) Relikvia ex ossibus (z kostí)

• Narodenie: 24. apríl 1581 Pouy, južné Francúzsko
• Smrť: 27. september 1660 (79 ročný), Paríž, Francúzsko
• Beatifikácia: 27. august 1729, Benedikt XIII.
• Kanonizácia: 16. jún 1737, Klement XII.
• Sviatok: 27. september

Vincent mal od malička zmysel pre chudobných a kde mohol, tam ich obdaroval. Bol veľmi nadaný a usilovný a čoskoro si sám zarábal na živobytie. Za kňaza bol vysvätený 23. septembra 1600. Po vysviacke pokračoval v štúdiu teológie a cirkevného práva. V roku 1605 ho počas plavby zajali piráti a predali do otroctva v Afrike. Aj tam bol vzorným robotníkom a povzbudzoval svojich druhov, aby vytrvali. Rozprával im príbehy zo života svätých a učil ich žalmy. Keď obrátil na katolícku vieru svojho pána, vrátil sa spolu s ním do Európy. Stal sa farárom v Paríži, neskôr (1617) bol vymenovaný za farára do dediny Chatillon-les-Dombes. Vtedy začal organizovať svojpomocnú starostlivosť o chudobných zakladaním charitatívnych bratstiev a s niekoľkými horlivými kňazmi konal ľudové misie.

Úplne sa zasvätil pomoci chudobným a na tento cieľ založil roku 1625 Misijnú spoločnosť, ktorej zveril aj úlohu výchovy svätých kňazov. Na zaistenie trvalej starostlivosti o chudobných a chorých založil v spolupráci so sv. Lujzou de Marillac aj spoločnosť Dcér kresťanskej lásky. Zomrel náhle. Po päťdesiatich rokoch našli jeho telo neporušené.

Pomoc: patrón všetkých charitatívnych diel, nemocníc, vychovávateľov, sirôt, zajatcov, väzňov.

„Jedným z najpodstatnejších skutkov lásky je znášať blížneho.“ (sv. Vincent de Paul)

„Apoštol milosrdenstva" a „Otec chudobných" - svätý Vincent de Paul sa narodil do chudobnej francúzskej rodiny. Vzdelával sa u františkánov a čoskoro sa ukázalo, že na učenie má talent, stal sa preto tútorom detí istej zámožnej rodiny. Peniaze, ktoré tu získal, investoval do svojho štúdia teológie na univerzite v Toulose. V roku 1600 bol vysvätený za kňaza. Počas plavby z Marseilles ho uniesli a dva roky strávil v otroctve. Nakoniec sa mu však podarilo ujsť a vrátiť sa do Európy, kde v Ríme pokračoval v štúdiách. Tam sa stal kaplánom menšej farnosti - okrem iného bol poverený prideľovaním peňazí chudobným v núdzi. Od tej doby svoj život zasvätil službe biednym. Jeho práca sa stala jeho životným poslaním.

Nitra 26. júla 2019/ Už o dva mesiace sa začne putovanie relikvií. Pri tejto príležitosti zverejňujeme plagát s miestami a dátumami putovania, a tiež krátky životopis sv.

Svätý Vincent de Paul sa narodil 24. apríla 1581 v dedinke Pouy, v Gaskónsku. Za kňaza bol vysvätený 23. septembra 1600. Väčšinu života strávil v Paríži, kde aj zomrel 27. septembra 1660. Nad jeho smrťou smútilo celé Francúzsko.

Keď bol duchovným v šľachtickej rodine de Gondi, jedného dňa ho požiadali, aby vyspovedal sedliaka na ich majetkoch v dedine Gannes. Vincent mu navrhol generálnu spoveď. Po nej chorý muž pred grófkou i pred svojimi príbuznými prehlásil, že by bol určite zatratený, lebo od mladosti zatajoval ťažké hriechy, z ktorých sa hanbil vyznať. Takto Vincent objavil duchovnú chudobu. Pani de Gondi vyzvala Vincenta, aby poučoval dedinský ľud o viere v Boha. Prvú kázeň mal Vincent v dedine Folleville 25. januára 1617. Tento dátum sa považuje za zrod vincentskej charizmy.

Vo farnosti Chatillon-les-Dombes mu povedali o chudobnej rodine, ktorá nemala peniaze na lieky ani na jedlo. Keď vyzval ľudí pomôcť im, nanosili naraz veľa jedla. Uvedomil si potrebu organizácie milosrdenstva, a preto založil prvý laický spolok „Bratstvo kresťanskej lásky“.

Vincent potom zakladal podobné charitné spolky vo všetkých farnostiach, kde konal misie.

Tretie spoločenstvo, ktoré Vincent založil, sa úzko spája so sv. Lujzou de Marillac. Dňa 29. novembra 1633 prijala Lujza do svojho bytu prvých päť dievčat, aby ich pripravila na nové povolanie - pre službu chudobným.

V roku 1631 začal Vincent konať dielo, po ktorom snáď najviac túžil: pripravovať kandidátov na kňazskú vysviacku. Vincent mal neustále otvorené oči a snažil sa zmierňovať biedu, kdekoľvek sa mu naskytla príležitosť. Vo všetkých svojich dielach dôveroval v Božiu prozreteľnosť.

Vincent povzbudzoval svojich nasledovníkov k tzv. indiferentizmu, či svätej ľahostajnosti. Spočíva v prijatí vonkajších okolností, ktoré nemôžeme ovplyvniť, ako Božej vôle, ktorá nás sprevádza a nebojí sa použiť aj prípadné prekážky a utrpenie k vyliatiu nových milostí. Vincent žil v úplnom sebadarovaní v Božej službe. Ako sám hovoril, on iba pokračoval v diele Ježiša Krista.

Za blahoslaveného bol vyhlásený roku 1729; za svätého 16. júna 1737. Pápež Lev XIII. ho vyhlásil za patróna charitatívnych diel, ktoré sa ním na celom svete inšpirujú. Liturgickú spomienku slávime 27. septembra.

Myšlienky sv. Vincenta de Paul

• "Boh koná svoje dielo ani nie tak množstvom svojich pracovníkov, ako skôr vernosťou tých, čo volá, i keď ich je málo."
• "Naša činnosť svedčí o našom vnútri. mať lásku v srdci a na perách. Pán vychádzal svojou láskou v ústrety tým, ktorí mali v neho veriť. Pán zaujímal vždy posledné miesto. ale zdvotile a s láskou."
• "Láska môže aj neprekonateľné ťažkosti premeniť na dobrovoľné znášanie a na obetavosť."
• "Dajte mi ľudí modlitby. šťastie vytrvať na mieste, na ktoré nás postavil Boh! sa stýkať navzájom s hlbokou úctou. konať prísne, namiesto horlivosti unáhlene. smrť."
• "Maj súcit s chudobnými."

Vincent de Paul sa narodil 24. apríla 1581 v Pouy vo Francúzsku ako tretie zo šiestich detí, v rodine sedliaka, čo ovplyvnilo jeho správanie i konanie. S vekom sa rozvíjal rozhodný temperament, humor, dynamizmus, prirodzený zmysel pre realitu, sedliacka múdrosť...

V roku 1595 začína študovať v Daxe vo františkánskom kláštore a zároveň sa stáva vychovávateľom v dome rodiny de Cometa. O rok neskôr prijíma tonzúru (vyholené miesto na temene hlavy-znak duchovnej osoby) a nižšie svätenia. V nasledujúcom roku začína študovať teológiu na univerzite v Toulouse a Zaragoze. Po roku prijíma svätenia za subdiakona a diakona. V tom istom roku mu zomiera otec Ján a Vincent sa musí vrátiť do rodnej dediny. Aby sa neskôr mohol vrátiť k štúdiu, otvára internát pre študentov. Život učiteľa- študenta bol ťažký. Preto sa Vincent rozhoduje prijať kňazskú vysviacku. 23. septembra 1600 sa stáva kňazom vo veku 19 rokov.

Svoje kňazské povolanie prežíval po celý život s opravdivou vrúcnosťou srdca i duše. V r. 1605 musel Vincent odcestovať do Marseille. Na spiatočnej ceste loďou po mori upadol do zajatia tureckých pirátov, ktorí ho predali za otroka do Tunisu. Najprv pracoval u jedného rybára, ktorý ho predal starému alchymistovi. Ten si ho veľmi obľúbil a vyjavil mu aj tajomstvá svojho umenia. Po starcovej smrti v r. 1606 sa Vincent dostal do rúk mohamedána, odpadlíka od kresťanstva, ktorý pochádzal z Francúzska. Pri ňom prežíval ťažké chvíle, denne pracoval pod horúcim slnkom. Za Vincentom chodievali dve z troch žien odpadlíka. Jedna z nich spoznala v kresťanstve úžasné a vznešené náboženstvo.

V r. V r. 1609 sa stal almužníkom kráľovnej Margity de Valois, bývalej manželky kráľa Henricha IV. Cez službu chorým a chudobným pokorne konal dobročinnosť a spoznával Božie cesty. Pozorujeme u neho dve krásne vlastnosti, ktoré sú zriedkavo spojené v jednom človeku: hlboká pokora a dôstojné, až majestátne vystupovanie.

V roku 1610 stretáva jednu z najvynikajúcejších postáv vtedajšej Cirkvi vo Francúzsku- Petra de Bérulle, od vedenie ktorého sa Vincent dostáva. Vincent si začína klásť vyššie ciele; Boh mu vnuká túžbu viesť skutočne duchovný život. O svojom vodcovi neskôr povedal, že je „ jeden z najsvätejších, ktorých som poznal." Vďaka jeho vedeniu začína reformovať svoj život.

Neskôr sa Vincent dostáva „pod ochranu" doktora Andreja Duvala, ktorý sa stal jeho spovedníkom a ďalej formoval jeho život. V tomto období prechádzal Vincent skúškou- jeho dušu zahalil mrak, stal sa neschopným konať úkony viery. No zachoval si presvedčenie, že to všetko je skúška od Boha, ktorý sa nad ním zmiluje a ukončí ju.

Zdvojnásobil horlivosť v modlitbe a pokání, venoval sa preukazovaniu milosrdenstva navštevovaním a potešovaním chorých v nemocnici sv. Jána z Boha. Táto skúška trvala dva alebo tri roky. Až vtedy pocítil, že je oslobodený, keď urobil silné a neodvolateľné rozhodnutie - venovať svoj život službe chudobným.

V r. 1612 prišiel do farnosti Clichy na predmestí Paríža. S veľkým nadšením sa začal starať o duchovné potreby farníkov. Nadšene kázal, navštevoval chorých, potešoval utrápených, pomáhal chudobným, napomínal blúdiacich, dodával odvahu malomyseľným. Bol šťastný uprostred ľudu s veľkým srdcom.

Dobrý ľud v Clichy sa však netešil dlho z jeho prítomnosti, lebo Vincent na žiadosť kardinála de Berulle čoskoro odišiel z farnosti a stal sa vychovávateľom najstaršieho syna v grófskej rodine Filipa Emanuela de Gondi, generála galejí.

Páni de Gondi v ňom videli muža Prozreteľnosti, ktorého im skutočne poslal Boh pre spásu celej rodiny. Túto službu v Paríži a súčasne na vidieku vykonával celé štyri roky.

Keď sa Vincent začiatkom roku 1617 nachádzal vo Folleville, na jednom z vidieckych majetkov Gondiovcov, manželka jedného ťažko chorého muža, všeobecne známeho dobrého kresťana, požiadala pána Vincenta, aby ho pripravil na smrť.

Vincent ho povzbudil ku generálnej spovedi a chorý odriekal „bolestný ruženec svojich hriechov", ktoré pre hanbu, nevedomosť a z pokrytectva zamlčoval celý život. Po spovedi chorého ovládla neopísateľná radosť. Po troch dňoch zomrel. V nasledujúcom týždni, 25. januára na sviatok Obrátenia sv. Pavla, kázal v kostole vo Folleville o generálnej spovedi chudobnému ľudu. Kázal jasne a dôrazne, poučoval, strhával.

To viedlo k tomu, že ľudia húfne pristupovali k spovedi. Pomôcť mu prišli jezuiti, ale zástup penitentov sa nezmenšoval. Vincent pocítil, že toto je jeho poslanie, že Boh mu určil, aby prinášal evanjelium chudobnému dedinskému ľudu.

V roku 1617 opúšťa rodinu de Gondi a stáva sa farárom v Chatillon-les-Dombes, dedinke poznačenej kalvinizmom. Svoju horlivosť nasmeroval k protestantom i katolíkom; kázal, spovedal, napomínal,... až nakoniec obrátil heretikov ku kresťanstvu.

Vincenta trápila nielen duchovná bieda dedinského ľudu; zistil totiž, že duchovnú biedu sprevádza aj neznesiteľná materiálna bieda. Zorganizoval preto pravidelnú materiálnu pomoc pre chudobných. V r. 1617 v Châtillon-les-Dombes tak vzniklo prvé z mnohých diel kresťanskej lásky, ktoré potom začali prekvitať všade po jeho stopách. Takto sa zrodili Bratstvá kresťanskej lásky (v súčasnosti je to Medzinárodné združenie spolkov kresťanskej lásky - AIC ). 27.decembra sa vracia späť do Paríža k rodine de Gondi rozhodnutý venovať sa aj záchrane duší chudobných dedinčanov prostredníctvom misií a pomáhať im v ich materiálnej biede zakladaním charitatívnych inštitúcií.

O krátky čas poveril Lujzu de Marillac, dámu šľachtického pôvodu a neskôr spoluzakladateľku Spoločnosti dcér kresťanskej lásky, navštevovaním bratstiev. Panie z vyšších vrstiev spoločnosti, ktoré vykonávali službu chudobným, mali po čase veľké ťažkosti, keďže sa často vyskytovali morové epidémie a bolo treba vykonávať aj tie najnižšie práce. V tejto službe im zabraňovali aj ich manželia, deti alebo rodičia. Namiesto seba posielali do služby chudobným svoje slúžky, ktoré však konali túto prácu s odporom.

Preto bolo utvorené spoločenstvo žien, ktoré prevzali vedenie starostlivosti o chorých a starých. Pod vedením Lujzy de Marillac a Vincenta de Paul v r. 1633 vznikla v Paríži Spoločnosť dcér kresťanskej lásky, utvorená z jednoduchých dedinských dievčat (v súčasnosti je to Spoločnosť dcér kresťanskej lásky sv. Vincenta de Paul - DKL).

V rokoch 1618 - 1625 sa venoval misijnej a charitatívnej práci. Okrem toho začal navštevovať aj parížskych galejníkov. V tom čase už Vincent uvažoval o založení Spoločnosti, ktorej poslaním by boli misie- ohlasovanie Božieho slova dedinskému ľudu, kázanie, vyučovanie katechizmu, spovedanie, uzmierovanie, jedným slovom- preukazovanie duchovných služieb ľuďom na vidieku.

Založenie sa uskutočnilo v r. 1625 a jej zakladateľmi okrem Vincenta boli v prvom rade Boh, potom pani de Gondi a pán Duval (táto Spoločnosť v súčasnosti existuje pod názvom Misijná spoločnosť sv. Vincenta de Paul - CM ).

Okrem duchovnej služby chudobným Vincent sústreďoval pozornosť aj na formáciu dobrých a svätých kňazov- zakladal semináre. Od roku 1632 býval Vincent vo sv. Lazáre. Všetky svoje podujatia riadil z tohto „kapitánskeho mostíka". Roky 1634 -1653 boli najplodnejšie v jeho živote - všetky spolky a spoločenstvá, ktoré založil, už vykonávali svoju činnosť.

Pracoval pre chudobných: zbieral nájdené a opustené deti, ošetroval chorých, ranených, väzňov, vyučoval nevedomých a slúžil všetkým, ktorí sa nachádzali či už v materiálnej, alebo duchovnej biede. Pre neho bol Boh prítomný v modlitbe aj v chudobnom. Keď bolo potrebné zanechať modlitbu a poslúžiť chudobnému, hovorieval, že to znamená „opustiť Boha pre Boha". Svojím hlbokým pohľadom zachytil, že v chudobnom je Ježiš Kristus. Text Sv. písma - evanjelium sv. Matúša 25,31-46 - bol pre neho „svetlom", ktoré mu pomohlo porozumieť mnohým životným udalostiam.

Vincent de Paul žil dlho, a preto bol svedkom odchodu do neba väčšiny svojich priateľov a spolupracovníkov. Na konci roku 1658 a po celý rok 1659 sa zhoršoval jeho zdravotný stav; dalo by sa povedať, že Pán ho chcel definitívne očistiť v ohni bolesti. Stále ho trápila horúčka, vredy na nohách a pretrvávajúca nespavosť. Misionári vedeli, že sa blíži jeho koniec a snažili sa ho oddialiť. Bolesti a čoraz menšia pohyblivosť mu neprekážali normálne vybavovať mnohé veci. Jeho korešpondencia sa dotýkala všetkých dôležitých vecí: pomoc chudobným, povzbudzovanie misionárov a ich vysielanie na Madagaskar, rady superiorom jednotlivých domov, ...Pre sestry a misionárov mával konferencie, na ktorých usmerňoval ich duchovný život i prácu.

V prvých mesiacoch roku 1660 sa Vincentov stav zhoršil. Všetci sa zaujímali o jeho zdravotný stav a prosili ho, aby sa chránil všetkého, čo by skrátilo jeho život. Podvečer v nedeľu 26. septembra prijíma Vincent posledné sviatosti. Po celú noc sa pri ňom striedali jeho duchovní synovia. Jeho posledným slovom bolo „JEŽIŠ". Ráno o 4:45, v pondelok 27. septembra 1660, zomrel. Vykonal všetko, čo mal v živote vykonať. Nezostalo mu už nič, čo by mal urobiť. Sv. Vincent nás učí a vyzýva prijímať druhých takých, akí sú a povzbudzuje k vytváraniu ozajstných medziľudských vzťahov. Pobáda nás, aby sme svojou prítomnosťou medzi ľuďmi sprítomňovali Ježiša Krista a jeho lásku k nám.

tags: #svaty #vincent #otec #nas