Svätý Vít, ktorého spomienku si v katolíckej cirkvi pripomíname 15. júna, patrí medzi najznámejších a najuctievanejších mučeníkov ranokresťanskej doby. Jeho život a predovšetkým jeho odvážna smrť pre vieru inšpirujú generácie katolíkov k vytrvalosti a neochvejnej oddanosti Kristovi.
Sv. Vít (Vitus, Guy) - jeho meno znamená veselý, živý. Je uctievaný ako jeden zo 14 pomocníkov. Je jedným z patrónov českej krajiny a je mu zasvätený chrám na Pražskom hrade (tj. chrám sv. Víta).
Podľa dochovaných informácií a starobylých dôkazov kultu sa svätý Vít narodil okolo roku 297 v meste Mazzara, ktoré sa nachádza na ostrove Sicília. Pochádzal zo vznešenej rímskej rodiny; jeho otcom bol pohan Hylas (niekedy uvádzaný aj ako Ilarius).
Napriek otcovmu pohanstvu bol Vít tajne vychovávaný v kresťanskej viere jeho pestúnkou Krescenciou a vychovávateľom Modestom. Táto raná kresťanská formácia položila pevný základ jeho neskoršej neochvejnej viery.
Keď sa jeho otec dozvedel o Vítovom kresťanstve, snažil sa ho všemožne od viery odvrátiť, najprv presviedčaním a neskôr aj bitím. Vít však s pomocou svojich vychovávateľov ušiel, aby si zachoval svoju vieru.
Vít, ako kresťan, začína byť pre celú rodinu nebezpečenstvom, a tak na neho najprv nalieha jeho otec, nech sa svojej viery vzdá. Chcel syna prinútiť k uctievaniu helénskych božstiev prehováraním i bitím. Nakoniec ho zavrel do miestnosti, kým ho viera v Ježišovo učenie neprejde.
Náhle ucítil príjemnú vôňu, ktorá vychádzala z Vítovej izby. Odomkol dvere a uvidel sedem anjelov stáť okolo jeho syna. Vyľakal sa a vykríkol: Bohovia prišli do môjho domu! Čoskoro na to oslepol. Sľúbil najvyššiemu bohu Jovišovi býka so zlatými rohmi, pokiaľ ho uzdraví. Ale zázrak sa nekonal. Požiadal teda syna, aby mu pomohol. Vít sa vrúcne modlil k Bohu a otcovi sa vrátil zrak.
Keď sa cisársky námestník Valerián oboril na Gelasa, prečo Vít neuctieva rímskych bohov, vydal otec svojho syna ako kresťana rímskym úradom. Vít utiekol s oboma dospelými do Lucany v Dolnom Taliansku.
Podľa legendy sa dostali až do Ríma, kde v tom čase vládol cisár Dioklecián, známy svojím prenasledovaním kresťanov. Tam mal svätý Vít údajne vyliečiť cisárovho syna z padúcnice. Napriek tomuto zázraku však cisár trval na tom, aby sa Vít a jeho vychovávatelia zriekli svojej viery. Keďže tak neurobili, boli podrobení krutému mučeniu.
Keď boli odhalení ako kresťania, boli zatknutí a v Ríme predvedení pred cisára Diokleciána. Tam podľa legendy vyliečil Vít cisárovho syna z padúcnice, ale napriek tomu bol aj so svojimi dospelými sprievodcami vhodený do vriaceho oleja. To im však neuškodilo a neusmrtil ich ani lev, ktorému boli predhodení na zožratie, ale si ľahol k nim a lízal im nohy. Nakoniec boli natiahnutí na škripec a popravení mečom. To sa odohralo roku 304. Iné podanie hovorí, že sv. Vít a jeho sprievodcovia boli popravení na Sicílii.
Legendy hovoria o rôznych formách mučenia, ktoré Vít a jeho spoločníci podstúpili. Mali byť hodený do kotla s vriacim olejom, smolou a olovom, no zostali nezranení. Tiež mali byť predhodení hladným levom, no tie im namiesto toho lízali nohy na znak pokory. Nakoniec, po mnohých útrapách, boli svätý Vít, Krescencia a Modestus sťatí okolo roku 304 alebo 305. Ich mučenícka smrť sa stala symbolom odvahy a neústupnosti vo viere.
Svätý Vít si v katolíckej cirkvi získal významné postavenie. Je uctievaný ako mučeník, ktorý svojou krvou svedčil o Kristovi. Patrí medzi štrnástich svätých pomocníkov, ktorých príhovor sa považuje za obzvlášť účinný v rôznych životných ťažkostiach a nebezpečenstvách. Je patrónom mnohých miest a profesií. Medzi inými je patrónom Prahy, kde mu je zasvätená monumentálna katedrála svätého Víta.
Skutočnosť, že Vít zomrel už, ako dieťa spôsobila, že jeho kult silnel oveľa silnejšie ako u iných mučeníkov a preto patrí medzi najuctievanejších svätých, asi 150 miest tvrdí, že majú Vítove pozostatky a sú na to patrične hrdé, mnohonásobne viac je však kostolov v mnohých krajinách nesúcich jeho meno.
Už okolo r. 600 sa veľmi silno začína šíriť úcta k sv. Vítovi. Prvý kostol mu bol zasvätený v Ríme, jeho ostatky boli prevezené do baziliky v Paríži, neskôr do opátstva v Corvey. R. 1355 bola hlava svätca prevezená do Prahy, kde je uložená v chráme sv.
V slovanských krajinách je sv. Vít uctievaný ako jeden z patrónov českej krajiny, časť jeho ostatkov dostáva darom od nemeckého kráľa Henricha I. Vtáčnika české knieža sv. Václav, ktorý potom necháva na Pražskom hrade na Vítovu počesť vystavať štvorapsidovú rotundu. Kráľ a cisár Karol IV. Luxemburský potom v 14. storočí získa ďalšiu časť Vítových ostatkov, uložených v Pavii, a ukladá ich do nového chrámu, stavaného na Pražskom hrade - tento chrám neskôr dostáva meno chrám sv.
Pod jeho rozsiahly patronát spadajú územné celky aj mnoho rôznych profesií, je vzývaný na ochranu pred chorobami i pred živlami.
Sv. Vít je patrón Saska, Bavorska, Pomoran, Rujany a Sicílie a Talianska; Čiech a Prahy a dokonca aj Srbska. Je vzývaný k ochrane cudnosti, domácich zvierat, psov a hydiny, proti padúcnici, epilepsii, posadnutosti, hystérii a kŕčom, proti ušným a očným chorobám, proti pomočovaniu do postele, proti chorobe zvanej tanec sv. Víta (chorea); proti napadnutiu zvieratami, proti uhryznutiu psom, proti uštipnutiu hadom; proti blesku, nečasu a nebezpečenstvu ohňa; proti neplodnosti; pre dobrú sejbu a dobrú úrodu.
Rozhodne zaujímavou skutočnosťou je, že sv. Vítova postava má bohatú ikonografiu. Väčšinou je znázornený ako chlapec vo vznešenom šate, niekedy s klobúkom. Ako známku svojho patronátu nad saským cisárskym domom nesie Vít niekedy znaky panovníka. Väčšinou ale nesie znaky svojho mučeníctva, prípadne je zobrazovaný so svojou dojkou a učiteľom.
Modlitba k svätému Vítovi:
Bože, ty si posilňoval sv. Víta v utrpení, prosíme ťa, daj nám, aby sme s radosťou znášali všetky protivenstvá a boli vytrvalí vo viere.
Svätý Vít so symbolmi mučeníctva
Svätý Artaxus zo Sirmia
Svätý Artaxus bol kresťanský laik a mučeník z 3. alebo 4. storočia v meste Sirmium v Panónii, na území dnešného Srbska (Sremska Mitrovica). Cirkev si ho pripomína ako svätého mučeníka 2. januára.
Historické pramene ho spomínajú spolu s ďalšími spoločníkmi vo viere, ktorí s ním zdieľali osud prenasledovania a smrti za vernosť Kristovi. Medzi jeho spoločníkov v mučeníctve patrili Akutus (Acutius), Eugenda, Maximianus, Timotej, Tobias (Tabias) a Vitus. Mená týchto mučeníkov sú zaznamenané v starobylých martyrológiách.
O živote svätého Artaxa pred jeho mučeníctvom sa nezachovalo veľa podrobných informácií. Jeho význam spočíva v odvážnom svedectve viery a v odhodlaní položiť život za svoje presvedčenie v čase, keď kresťania čelili tvrdým perzekúciám zo strany Rímskej ríše.
Sirmium bolo v tom období dôležitým administratívnym a vojenským centrom, a zároveň miestom, kde kresťanská komunita čelila skúškam. Svätý Artaxus a jeho spoločníci sú príkladom neochvejnej viery a odvahy prvých kresťanov, ktorí svojou krvou spečatili vernosť evanjeliu.
Modlitba k svätému Artaxovi:
Svätý Artaxus, ty si spolu so svojimi spoločníkmi odvážne svedčil o Kristovi až po preliatie krvi. Prosíme ťa, vypros nám milosť pevnej viery, aby sme aj my v skúškach života zostali verní Bohu a jeho prikázaniam.
Pre Slovensko nemá svätý Artaxus zo Sirmia žiadny špecifický historický ani kultúrny význam.