Janko Matúška, významný štúrovský básnik, spisovateľ a publicista, sa narodil 10. januára 1821 v Dolnom Kubíne a zomrel tamtiež 11. januára 1877. Je známy predovšetkým ako autor textu slovenskej hymny "Nad Tatrou sa blýska".
Životopisné údaje
Narodil sa v rodine remeselníka Juraja Matúšku a jeho manželky Zuzany rod. Bencúrovej. V Dolnom Kubíne bol jeho učiteľom národne uvedomelý Leopold Bruck. Na bratislavskom lýceu sa spoznal so štúrovcami - s Jankom Kráľom ho spájalo nielen spoločné štúdium teológie, ale celoživotné priateľstvo.
V roku 1939 sa stal mimoriadnym, neskôr riadnym členom Ústavu reči a literatúry československej. V Bratislave žil ako študent až do marca roku 1844, keď sa rozhodol odísť do Tisovca, aby vykonal u evanjelického superintendanta Pavla Jozeffyho kandidátske skúšky.
V polovici roku 1844 sa vrátil na rodnú Oravu, kde až do roku 1848 pôsobil ako vychovávateľ v oravských rodinách. Revolučný meruôsmy rok oživil spoločenskú činnosť Janka Matúšku. Spoločne s inými významnými oravskými mužmi, Samuelom Novákom a Ctiborom Zochom, patril k popredným predstaviteľom Slovenského povstania na Orave. Neúspešný výsledok povstania zanechal ťažké stopy na Matúškovom zdraví a osudovo ovplyvnil celý jeho ďalší život.
Nepriazeň prírody a hôr severnej Oravy, v okolí Mútneho, kde sa na jar roku 1849 skrýval pred Görgeyho gardami, ťažko zasiahla Matúškov organizmus. Literárne sa odmlčal. Stal sa úradníkom na súde, kde pôsobil s Hviezdoslavom a Belom Kleinom-Tesnoskalským. Neskôr vykonával funkciu vládneho adjunkta v Trstenej. V materiálnych ťažkostiach a na následky ťažkej choroby zomrel 11. januára 1877 vo svojom rodisku, v milovanej Orave. Na jeho hrobe v Dolnom Kubíne stojí: „Svoji svojmu!“
Pôsobenie
- vychovávateľ v rodine J. Cirulu, neskôr K. Veselovského v Oravskom Podzámku.
- 1851-61 vládny adjunkt v Trstenej
- 1861-70 expedítor
- 1870-75 správca kancelárie župného súdu v Dolnom Kubíne
Literárne sa začal prejavovať počas štúdií v Bratislave. Písal najmä veršované povesti (napr. Svätý zákon, Hrdoš, Pomsta, Klára Zachová) a vlastenecky ladené príležitostné básne.
Literárna tvorba
Literárnou činnosťou počas štúdií v Bratislave sa zaradil k popredným príslušníkom generácie štúrovcov, v kruhu ktorej sa prejavil ako nadaný básnik. Zobrazil fantastické príbehy ľudových povestí, nepremožiteľný rozpor medzi vidinou a skutočnosťou, ľudské vášne i neúprosné riadenie osudu s moralizujúcim podtextom.
Jeho literárna aktivita úzko súvisí s národnobuditeľskou činnosťou. K popredným príslušníkom generácie štúrovcov sa zaradil literárnou tvorbou počas štúdií v Bratislave. V kruhu štúrovcov sa prejavil ako nadaný básnik, najbližší poézii Janka Kráľa, s ktorým ho spájalo aj celoživotné priateľstvo. Filozoficky ho prednáškami ovplyvnil Ľudovít Štúr, umelecky baladická tvorba Adama Mickiewicza.
V prvej časopisecky uverejnenej povesti Svätý zákon (1842) propagoval názory Ľ. Štúra, najmä požiadavku obetovať osobné záujmy národným cieľom. V ďalších veršovaných historických povestiach (Pomsta, Klára Zachová, Hrdosť) zdôrazňoval romantickú osudovosť. Písal tiež balady na motívy ľudovej slovesnosti (Kozia skala, Púchovská skala), príležitostnú kratšiu lyriku, gratulačné a kondolenčné verše, piesne a rečňovanky. V dramatickej tvorbe (Siroty, 1846) a prozaických prácach (Zhoda liptovská, 1848) nedosiahol umeleckú úroveň svojej poézie.
Literárne dielo Janka Matúšku neuzrelo ako celok svetlo sveta za básnikovho života (jedinou knihou vydanou za jeho života bola kniha Siroty). Usporiadal a vydal ho až po národnom oslobodení Slovákov v Československej republike osobný ctiteľ Janka Matúšku, Jaroslav Vlček, pod názvom Janka Matúšku Sobrané spisy básnické (Matica slovenská, Martin, 1921). Pripomenul tak nielen 100. výročie básnikovho narodenia, ale preukázal i vernosť Matúškovej pamiatke, ktorú oživoval aj ako účastník pietnej spomienkovej slávnosti pri príležitosti odhalenia pomníka na jeho dolnokubínskom hrobe v roku 1879.
Slávy dcéra - Ján Kollár, rozbor diela, obsah diela | MATURITNÁ TÉMA
Svätý zákon
V intenciách 3túrovskej poézie 40. rokov 19. storočia sa nesie aj báseň "Nad Tatrou sa blýska", ktorú napísal pod vplyvom zosadenia Ľudovíta Štúra z profesúry. Báseň zohrala významnú úlohu v živote slovenského národa a neskôr sa stala súčasťou československej štátnej hymny. Vyšla anonymne a o jej autorstve sa viedli spory, ktoré sa vyriešili až po 1. svetovej vojne.
Báseň Nad Tatrou sa blýska, s pôvodným názvom Ponad Tatrou blýska, vznikla (aj s ďalšou s názvom Lúčenie) počas osudných udalostí po odvolaní Ľudovíta Štúra z miesta zástupcu Katedry reči a literatúry československej v Prešporku (dnes Bratislava) na Silvestra v roku 1843. Báseň napísal Janko Matúška na nápev ľudovej piesne Kopala studničku, pozerala do nej. Burcujúce slová básne prvýkrát spievali Štúrovi študenti v čase protestného odchodu z Prešporku do Levoče (5. a 6. marca 1844).
Na odporúčanie Janka Matúšku sa jej text spieval na nápev ľudovej piesne Kopala studienku. V druhej polovici 19. storočia spolu s ďalšími hymnickými piesňami vo vlasteneckých kruhoch znárodnela. štátnou hymnou Slovenskej republiky sa stala až po rozpade federácie. Do konečnej podoby ju upravil hudobný skladateľ a teoritik Ladislav Burlas.
Slová hymny zapísal Viliam Paulíny. Jeho zápis je najstarším zachovaným rukopisom dnešnej hymny a uložený je v archíve v Martine. Pôvodne mala báseň šesť strof, neskôr bola upravená a okresaná na štyri. Prvá upravená strofa tejto básne - piesne (s textom "zastavme sa bratia") sa od 12. decembra 1918 stala súčasťou štátnej hymny Československej republiky.
Prelom rokov 1848 a 1849 predčasne uzavrel literárnu dráhu Janka Matúšku, ktorého dielo, i keď rozsahom neveľké, plnilo vytýčené úlohy slovenskej literatúry štúrovskej generácie.
Príležitostná známka
Ministerstvo dopravy, spojov a verejných prác vydalo 1. 9. 1994 príležitostnú poštovú známku "Nad Tatrou sa blýska..." v nominálnej hodnote 34 Sk. Na známke je text "Janko Matúška - spevec slovenský" a "Nad Tatrou sa blýska..., 1844-1994", ďalej portrét autora textu slovenskej hymny a alegorická postava slovenskej ľudovej piesne Kopala studničku, na nápev ktorej sa pieseň spieva.
Janko Matúška zomrel vo svojom rodisku - Dolnom Kubíne 11. 1. 1877, deň po oslave svojich 56. narodenín.
