Obdobie pôsobenia jednotlivých kňazov a udalosti v obci Zeleneč zanechali hlbokú stopu v jej histórii a duchovnom živote. Poďme sa pozrieť na niektoré významné momenty a osobnosti, ktoré formovali túto obec.
Súčasný farský Kostol Narodenia Panny Márie bol postavený v rokoch 1969 - 1973 za pôsobenia vdp. Jána Vengera. Bolo to obdobie nepriaznivé pre verejné vyznávanie viery v Boha. Napriek tomu sa stavba dokončila. Kostol projektoval miestny architekt Ing. Jozef Hrašna.
Pôvodný barokový kostol s vežou z roku 1743 bol v roku 1969 asanovaný. Počas „hodovej“ svätej omše trnavský arcibiskup Ján Orosch vyzdvihol nadšenie a zápal pre stavbu kostola vtedajších farníkov na čele s pánom farárom Vengerom. Neopomenul ani prácu kňazov, pôsobiacich v Zelenči, pri renovácií kostola. Svätá omša bola obetovaná za živých i zosnulých dobrodincov a pomocníkov pri stavbe kostola. Pri svätej omši trnavský arcibiskup odovzdal ocenenie miestnemu obyvateľovi pánovi Františkovi Slovákovi. Pri príležitosti jeho 100. narodenín mu bolo týmto ocenením poďakované za jeho ochotu a pomoc vo farnosti.
V Zelenči pôsobilo mnoho kňazov, ktorých životné cesty boli rôznorodé a zaujímavé. Tu sú niektorí z nich:
Významní kňazi pôsobiaci v Zelenči
1807 - 1808: Kňaz z Kopčian
Pochádzal z Kopčian. Teológiu ukončil v Arcibiskupskom seminári štvrtým ročníkom v roku 1798. Bol kaplánom v Modre a od roku 1799 zasa kaplánom v Holíči. Potom bol kaplánom v kostole sv. Jozefa v Budapešti. Od roku 1802 bol kazateľom a zároveň kaplánom v dóme sv. Martina v Bratislave. V roku 1807 dostal faru Zeleneč. V roku 1808 bol vymenovaný za vicerektora seminára Pazmánea. V roku 1812 bol členom bratislavskej kapituly. Neskôr sa tohto miesta vzdal a zomrel 8 augusta 1815 v Bratislave. Zelenečskú farnosť administroval 8 mesiacov. Z vyššie, aj keď veľmi skromných údajov vidieť, že bol nadaným a učeným kňazom. Rozhodne bol aj kňazom poslušným.
1808 -1811: Kňaz s pohnutým osudom
V roku 1803 bol prijatý do Arcidiecézy ostrihomskej, kam prišiel z nitrianskej diecézy, kde účinkoval v Soblahove ako farár. Od 5. novembra toho istého roka l803 bol kaplánom v Borskom sv. Mikuláši, kde zároveň suploval staručkého pána farára. 1. marca 1804 bol ustanovený za farára v Hornom Szollosi, kde účinkoval do 21. novembra 1806. V roku 1807 bol aplikovaný do Bratislavy. Z Bratislavy bol preložený do Zelenča, kde účinkoval v rokoch 1808 - 1811. V roku 1815 bol menovaný za vojenského duchovného. Zomrel 3. februára v Trnave v r. 1817. Niektorý jeho nástupca v zelenečskej farnosti o ňom napísal:" Po mnohých zmenách, po veľkej premenlivosti tak v diecéze nitrianskej ako aj v arcidiecéze ostrihomskej, vojenská duchovná správa vo vojenskom prostredí bola len zavŕšením jeho smútku a nepokoja. Zomrel v Trnave. Nech mu dá Boh večný pokoj, keď vo svojom živote tak zriedka prežíval pokoj. (V protokole zelenečskej farnosti zväzok I. strana 90.)"
Krátke pôsobenia ďalších kňazov
- Kňaz, ktorý prišiel z Dúbravky a účinkoval tu dva mesiace. V nádeji na lepšie účinkovanie sa vrátil opäť do Dúbravky a tam v roku 1825 zomrel.
- Ďalší kňaz, ktorého nenájdeme v zozname zelenečských farárov. Uvádza ho len tu pôsobiaci kňaz medzi farármi, ktorí tu účinkovali. Teológiu ukončil v Seminári sv. Štefana štvrtým ročníkom v roku 1806. Bol kaplánom v Holíči, od roku 1808 v Korompe, od roku 1809 v Pezinku a od roku 1810 vo Veľkých Levároch. V decembri v r. 1811 bol ustanovený za farára vo Vysokej a 25. januára 1827 bol preložený do Jacoviec, kde nastúpil 17. marca 1828. 7. júna 1831 bol preložený do Čermian, kde 21 júla 1834 ako päťdesiatročný zomrel. Zo Zelenča odišiel pre rôzne nezrovnalosti, a pre chudobu farnosti volil radšej odchod za kaplána do Topoľčian. V Zelenči účinkoval od marca do júla 1811.
1811 - 1820: Kňaz v nenávisti s farníkmi
Pochádzal z Jacoviec - Kuzmíc. Teológiu absolvoval v Pázmaneu štvrtým ročníkom v r. 1805. Kaplánom bol v Nagy Olved; od roku 1806 kaplánoval v Marczal, od roku 1808 v Thaszár, od roku 1809 v Gyerk. V roku 1811 bol ustanovený za farára v Zelenči. Tu pôsobil do roku 1820, kedy odchádza do Modry a 30. septembra 1835 do Hrádku, kde zomiera 27. júla 1843 ako 61 ročný. V životopisných dátach je o ňom skvelá poznámka: Bol vynikajúcim a učeným kňazom, jeho slová boli plné nábožnosti a vernosti Pánu Bohu. Pochádzal z Levíc. V Zelenči žil v neustálej nenávisti zo strany farníkov potom, čo 6. júla 1819 nešťastnou náhodou z domu obyvateľa Lieskovského, teraz Juraja Dudáša oheň prešiel na celú usadlosť, ktorá ľahla popolom.. Nespravodlivé obvinenie z požiaru padlo na hospodárstvo farára. V takejto situácii nemohol tu ďalej žiť a 16. júla 1819 sa účinkovania v Zelenči vzdal a 6. mesiacov ešte spravoval farnosť Hrnčiarovce. Počas účinkovania tohto farára bola v Zelenči vykonaná kanonická vizitácia. Nakoľko pri ustanovovaní zelenečskej farnosti nebola poskytnutá žiadne vizitácia, farár Maločaj vyhotovil totožnú vizitáciu s vizitáciou Batthyanskou, ktorá bola potvrdená autoritou Ordinariátu.
1820 - 1830: Pohostinný kňaz s nešťastnou poľovačkou
Pochádzal zo Stráží. Teologiu ukončil štvrtým ročníkom v Arcibiskupskom seminári v Bratislave v roku 1792. Prispôsobenie čakal v Trnave. Kaplánom bol vo Windschacht, od roku 1796 v kostole sv. Anny V Bude /Budapešti/, od roku 1797 v Pešti v kostole sv. Jozefa. V júli 1800 dostal farnosť Biksárd, ktorá bola novozriadená. Ján Batthyán určil koľko materiálu a financií treba na zveľadenie kostola. 13 júna 1810 odchádza do Hrádku. Bol to človek s dobrým srdcom a veľmi pohostinný. Nakoniec nezvládal situáciu, lebo pri poľovačke nešťastnou náhodou zasiahol človeka. V dôsledku toho odchádza do Zelenča, kde účinkoval do roku 1830. Zo Zelenča odchádza do Trnavy do ústavu pre nevládnych kňazov, kde zomiera 24. 7.
1830 - 1831: Kňaz v čase cholery
Narodil sa 28. júna 1792. Pochádzal z Nitrianskej župy. Teologiu ukončil štvrtým ročníkom v seminári Marianum 1715. V tom istom roku 15. augusta bol ordinovaný a ustanovený za kaplána v Trstíne. V roku 1830 dostal farmosť Zeleneč odkiaľ v roku 1831 odchádza do Boleráza. V tomto čase veľmi pustošila cholera v celom kráľovstve Tu zomrelo na choleru 74 ľudí. Ján Vanek bol plný pastoračnej horlivosti a pripravený za svojich veriacich obetovať aj život. Postihnutým pomáhal tak duševne,ako aj hmotne.
1831: Kňaz a vicerektor seminára
Narodil sa v Kremnici 15. augusta 1804. Teológiu ukončil štvrtým ročníkom v seminári Marianum. Ordinovaný bol 25. októbra 1828. Kaplánom bol v Hodruši, od roku 1830 v Bratislave u Božského Spasiteľa. V roku 1831 bol ustanovený za farára v Zelenči a odtiaľ odchádza do Bratislavy za vicerektora do seminára sv. Imricha. Od roku 1852 v tej istej hodnosti bol v seminári Pázmaneum vo Viedni. V roku 1854 sa stal pápežským komorníkom a v roku 1860 vstúpil do benediktinského kláštora.
1844 - 1857: Kňaz, ktorý zveľadil kostol
Narodil sa 7. apríla 1815 v Kútoch. Filozofiu vyštudoval v seminári v Trnave, teológiu štvrtým ročníkom ukončil v Pazmáneu v roku 1840. Odtiaľ prešiel do kňazského inštitútu do Ostrihomu. Bol kaplánom v Blumentáli v Bratislave. Od roku 1843 bol kaplánom v Bratislave v Dóme sv. Martina. Odtiaľ v roku l844 odchádza do Zelenča. V roku 1857 odchádza do farnosti Majtény a 2. novembra 1862 odchádza do Veľkého Šúra. Tam vysadil vinicu, . Bojoval za zákonité práva farnosti. Na večnú pamiatku pustošiaceho moru postavil 1866 v Nemeckom Šúre kaplnku. Zomrel vo Veľkom Šúre 16. februára 1869, kde je aj na tamojšom cintoríne pochovaný. Bol to nadaný muž, a preto ho mnohí s láskou prijali. Vo svojich poznámkach uvádza niektoré činnost, ktoré počas účinkovania v Zelenči realizoval. Tak urobil chór v kostole, miesto "plafónu" nechal urobiť v kostole klenbu, čo stálo 1574,31 florénov. Dal opraviť hlavný oltár, kazateľnicu a mreže. V roku 1852 bola od základu postavená škola. Organistovi Petrovi Oravcovi bol stanovený plat na 300 florénov.
1857 - 1863: Kňaz a opravy kostola
Narodil sa 12. marca 1812 v Malých Bedzanoch, ktoré sú filiálkou farnosti Krušovce. Teologické štúdiá ukončil štvrtým ročníkom v seminári Marianum v roku 1836. Ordinovaný bol v tom istom roku 28. októbra. V roku 1837 prešiel do kňazského inštitútu v Ostrihome. Bol kaplánom v Senici a od roku 1838 na Myjave. Od roku 1841 sa zdržiaval v Bolgyen, v Krušovciach, v Ružindole a v Opoji, kde bol od roku 1847 admistrátorom. Na kostole opravil strechu - za doterajší šindeľ nechal kostol pokryť škridlou. V roku 1857 sa stáva farárom v Zelenči, kde účinkoval až do svojej smrti 10. mája 1863. Pochovaný je v Zelenči, neďaleko kaplnky Sedembolestnej Panny Márie (teraz je na tom istom mieste pochovaný vsdp. Ján Venger, tunajší farár, - pozn. autora.)
Z poznámok Dejín zelenečskej farnosti A 2 na str.44-47 sa okrem iného dozvedáme: Gymnaziálne štúdia absolvoval v Nitre a v Ostrihome. Filozofiu a teológiu študoval v Arcibiskupskom seminári v Trnave.. Ordinoval ho pomocný biskup Peter Urményi V roku 1841 v dôsledku ochorenia sa zdržiaval vo svojom rodisku, kde v grófskej kúrii robil kaplána a vypomáhal aj krušovskému farárovi. Po účinkovaní v Ružindole a Opoji v r. 1857 prichádza za farára do Zelenča. V r. 1858 z príspevku bratislavskej kapituly, ktorá bola patrónom farnosti, opravil strechu fary. Šindle nechal vymeniť za škridlu. Z príspevkov veriacich bol opravený organ. Oprava stála 60 florénov. V roku 1858 Anton Tašký urobil základinu na sv. omše v sume 147 florénov. V roku 1860 členovia sv. Ruženca, pod vedením Martina Orešanského a Adama Hupku nechali vyhotoviť zástavu Božského Srdca Ježišovho. Zástava stála 85 florénov.
V roku 1862 so súhlasom bratislavsklej kapituly bola opravená celá farská budova. V roku 1862 bola vykonaná vonkajšia oprava celého kostola tak z príspevkov Kapituly, ako aj z darov veriacich. Oprava si vyžiadala náklady 960 florénov. V tom istom roku bola opravená aj kazateľnica, ktorá bola v zlom stave. Práca na jej oprave stála 32 florénov. V tom istom roku bola pozlátená aj večná lampa, v ktorej má neustále horieť olej. Za toho istého farára v roku 19. októbra 1862 prišiel nový učiteľ a organista Štefan Szábi. Nastúpil po Petrovi Oravcovi, ktorý bol zelenečským učiteľom 16 rokov, z toho 6 rokov podučiteľom a 10 rokov ako učiteľ a organista. Proti tomuto učiteľovi hneď povstali mnohí veriaci a vytýkali mu, že nemá dobrý hlas, že spieva ako dieťa, že zle učí deti a zle hrá. Pre tieto vážne nepokoje, ktoré títo ľudia vyvolávali, farár požiadal okresného dekana, ktorý svojou úradnou autoritou veľmi vážne napomenul veriacich k pokoju, porozumeniu a uspokojeniu celej situácie. Celú vec však ukončil pre pokoj Zelenčanov sám učiteľ-organista tak, že odišiel na nové miesto pôsobenia. Za toho istého farára bola urobená v roku 1860 základina vo výške 90 florénov Martinom Szládekom, v roku 1961 urobila základinu Mária Legény v sume 40 florénov, v r. 1862 urobila fundáciu Katarína Martinkovičová v sume 40 florénov. Pohreb dôstojného pána Holbu vykonal na zelenečskom cintoríne, kde je pochovaný, okresný dekan Imrich Mikšík a kerestúrsky farár.
1863 - 1866: Literárne činný kňaz
Narodil sa 23. apríla 1798 v Nových Zámkoch. Filozofiu a teológiu vyštudoval v seminári Marianum v Trnave v roku 1821. V roku 1822 prešiel do kňazského inštitútu v Ostrihome. 27. júna 1822 bol vysvätený na kňaza. Tri mesiace hneď po vysviacke zastupoval farára v Hornom Túre. Jeden rok bol vychovávateľom u Pavla Viktora Szardahélyho v Komárne. V roku 1823 bol kaplánom v Tekovských Šarluhách. V roku 1827 bol administrátorom v Plášťovciach a v r. 1828 administrátorom v v Hokovciach. Potom bol kaplánom a v roku 1829 admistrátorom v Tekovských Šarluhách. V roku 1830 bol v Novom Tekove a v roku 1831 bol ustanovený za farára v Kospallág. V roku 1844 prešiel znova do Nového Tekova. V roku 1849 odišiel do Veľkých Šároviec, ktorých sa v roku 1855 vzdal z politických dôvodov. Potom bol uväznený. V roku 1859 bol oslobodený a dva roky bol v Dorogh, v ostrihomskom dekanáte. V roku 1862 bol ustanovený za farára v Kepeždi a 20. júla 1863 bol ustanovený za farára v Zelenči. Zo Zelenča odišiel za farára do Suchej v roku 1866 kde 19. augusta 1870 zomrel. Má zásluhy o rozvoj literatúry. V roku 1860 zhorela farská stodola. V roku 1864 bola opravená škola. Oprava stála 646,50 florénov z darov veriacich a 105 florénov z bratislavskej kapituly. Napísal dielo: O úcte Pána Boha, Viedeň - Rakúsko 8. augusta 1856, strán 352. Druhé dielo: Spomienky - zo seminára.
Predstavenie farského kostola Nanebovzatia Panny Márie v Topoľčanoch
1866 - 1894: Kňaz, ktorý sa venoval regionálnej histórii
Narodil sa 1. decembra 1839 v Jacovciach. Filozofiu vyštudoval v seminári v Trnave, teológiu v Pazmáneu. Ordinovaný bol 14. decembra 1862. Bol kaplánom v Okoči a v Suchej. 1. apríla 1866 bol ustanovený za administrátora farnosti Zeleneč a po vykonaní synodálnej skúšky bol 4. januára 1867 ustanovený za farára tiež v Zelenči. Zomrel 26. októbra 1894 po dlhšej chorobe a je pochovaný na zelenečskom cintoríne vedľa veľkého kríža. Pohrebné obrady vykonal vsdp, Jozef Fridsich, okresný dekan a farár v Hrnčiarovciach. Otec sa volal Ján a bol správcom majetku, matka sa volala Jozefína, rodená Súľovská. Základnú školu navštevoval v Hlohovci, študoval na gymnáziu v Trnave, kde absolvoval aj filozofiu. Teológiu ukončil v Pazmáneu vo Viedni. Venoval sa regionálnej histórii, dejinám katolíckej literárnej tvorby, ľudovému zvykosloviu, zbieral starožitnosti a ľudovú slovesnosť, do Písní slovenských prispel okolo 150 ľudovými piesňami z Bratislavskej a Nitrianskej župy. Prispieval do do časopisu Cyrila a Metoda, Slovenského letopisu, Literárnych listov, Kazateľne, Katolíckych novín, Národných novín, Orla, Pútnika svätovojtešského, Slovesnosti. Zborníka Tovaryšstvo.
Dielo. Trnava. In: Pamätná kniha Spolku sv. Vojtecha, Viedeň 1886, s. 135 - 144; Pod Malými Karpatmi (Národnosť, náboženstvo, povery a obyčaje). Slovenský letopis, 2, 1877, s. 140 - 146; K topografii Slovenska. Tamže, 5, 1881, s. 300 - 314; Svadobné obyčaje Slovákov z okolia trnavského. Tamže, 6, 1882, s. 287 - 291; Činnosť slovenských katolíkov na poli literatúry slovenskej od 17. stor. do roku 1850. Kat. noviny, 18, 1887, č. 12 - 19; 19, 1888, č. 15, 16, 18, 20, 21; Katechéti a katechetické diela katolícke slovenské, Literárne listy, 1, 1891 č. 3 - 6; 2 1892, č. 2; Novokrstenci, Habáni v Hornom Uhorsku, Pútnik svätovojtešský, 20, 1891, s. 66 - 71; Zámok a mestečko Frašták. Tamže 21, 1892, s. 81 - 99; Šintava, mestečko a zámok. Tamže, 22, 1893, s. 121 - 125; Dejepis pestovania zemiakov v Uhrách a dedičných zemiach rakúskych. Tamže, 23, 1894, s. 127 - 129.
1894 - ?: Kňaz a nový organ
Narodil sa 13. januára 1852 v Igrame. Teológiu ukončil v Ostrihome a 16. júla toho istého roka bol Najosvietenejším a najdôstojnejším pánom Jánom Šimorom, sv. Cirkvi kardinálom, Prímasom a ostrihomským arcibiskupom vysvätený za kňaza. Bol kaplánom vo Voderadoch od septembra 1876 do 31. júla 1878. V Topoľčanoch bol kaplánom od 1. augusta 1878 do 16. septembra 1889. V Závade bol administrátorom od 16. septembra 1889, kde v tom istom roku sa stal farárom, do roku 1894. Od 7. decembra 1894 sa stal farárom v Zelenči. Za jeho pôsobenia bol postavený nový organ, ktorý zhotovil organár z Brezovej Gustav Adolf Molinár. Organ stál 1200 florénov.
1909 - 1939: Kňaz a odchod na dôchodok
Narodil sa 2. novembra 1874 v Skalici. Na kňaza bol vysvätený 12. júna 1897. Bol kaplánom v Urmíne, od roku 1899 v Dolnej Krupej a od roku 1901 v Piešťanoch. V roku 1902 bol administrátorom v Drahovciach a od roku 1903 bol farárom vo farnosti Malé Hoste. Od roku 1909 bol farárom v Zelenči až do odchodu na dôchodok. O svojom odchode na dôchodok píše: "Od prvého septembra 1939 bol na svoju žiadosť penzionovaný, poneváč pre chorobu nebol v stave zastávať povinnosti s úradom farára spojené. Súbeh na takto uprázdnenú faru bol do konca septembra vypísaný. Kto bude novým farárom v Zelenči je stálou rozpravou tunajších farníkov. Zvedavosť sa stupňuje a je stredobodom zaujímavosti." Vážnosť jeho choroby podľa doterajších pamätníkov spočívala v tom, že bohoslužby už vykonával s veľkými obtiažami. Aj sám to vyjadril poznámkou o svojom vážnom zdravotnom stave. Bol strednej postavy a kým ho choroba neobrala o vitalitu bol veľmi aktívny.
Títo kňazi a mnohí ďalší zanechali v Zelenči nezmazateľnú stopu. Ich práca, obetavosť a oddanosť Bohu formovali duchovný život obce a zanechali odkaz pre budúce generácie.
