Birmovanie je sviatosť, ktorá uvádza do kresťanského života a bez nej by bol kresťanský život neúplný. Podobne ako krst, aj birmovanie je sviatosťou uvádzajúcou do kresťanského života.
Význam Sviatosti Birmovania
Birmovanému sa vtláča duchovná pečať - pečať Ducha Svätého. Pomazanie je znakom posvätenia. Pri birmovaní sa na birmovaného vkladajú ruky a pomaže sa posvätenou krizmou, pričom sa vyslovuje: “Prijmi znak daru Ducha Svätého.” Riadnym vysluhovateľom tejto sviatosti je biskup, no ak je kresťan v nebezpečenstve smrti, birmovanie môže udeliť aj kňaz. Kňaz je v tomto prípade mimoriadnym vysluhovateľom, ako uvádza Katechizmus katolíckej cirkvi (1314).
Príprava na Prijatie Sviatosti
Sviatosť birmovania môže prijať každý pokrstený, ktorý ešte nebol pobirmovaný. Dary Ducha Svätého, ktoré dostávajú birmovanci pri tejto sviatosti, vedú pokrsteného človeka k zrelosti kresťanského vyznania a dávajú mu silu k svedectvu. Príprava na prijatie sviatosti birmovania trvá rok a túto prípravu si robia žiaci od 1. Birmovanec si pozýva aj birmovného otca alebo birmovnú mamu, obvykle chlapci majú birmovných otcov, dievčatá birmovné mamy. Je veľmi vhodné, ak birmovným rodičom je krstný rodič, tým sa vyjadruje aj súvis medzi krstom a birmovaním.
Video o príprave na potvrdenie
Duchovné Projekty Farnosti Kráľovnej Pokoja Prešov
Okrem prípravy na birmovanie, farnosť Kráľovnej pokoja Prešov sa aktívne zapája do rôznych duchovných projektov. Duchovný projekt Extrémna Krížová Cesta, môžete spoluvytvárať aj vy a to zdieľaním svojich fotografií, videí a príbehov. Môžete sa stať inšpiráciou pre mnohých. Spolu s nami môžete zmeniť svet k lepšiemu.
Čo môžete urobiť?
- Fotografie: Chceme charakteristické fotografie, ktoré ukazujú dynamiku udalostí. Žánrové fotografie. Nie také, aké fotí každý. Milujeme kvalitné fotografie.
- Filmy: Môžete nám poslať hotový film s vlastným rozprávaním motivujúcim ísť za seba, tak aj jednotlivé zábery z trasy EKC, zo značenia trasy a podobne. Potom sa stanú súčasťou pre ďalšie filmy.
- Svedectvá: Váš príbeh. O úsilí, o prelome, o zmene. Dĺžka textu od 2 do 4 tisíc slov. znaky s medzerami. Potom na nás prevediete vlastnícke práva.
Jeden z príbehov, svedectvo Janka: ODPUSTENIE. Volám sa Peter a chcem Vám tu priblížiť príbeh jedného veľkého hrdinu EKC. Volať ho budem "Janko"a to kvôli jeho anonymite. EKC som absolvoval už po štvrtý krát.
Všetky trasy som absolvoval na trase Zborov/Bardejov. Stále sa teším na každý nový ročník, lebo táto Extrémna Krížová Cesta ma dokáže posilniť a dodať duchovnej sily naozaj na dlhú dobu. Zakaždým je pre mňa niečím novým a zakaždým ma posúva ďalej. Od lídra trasy som prijal tú najťažšiu úlohu - aby som išiel na trase ako posledný pútnik, takzvaný zberač. Je to veľmi dôležitá a aj veľmi namáhavá úloha. Je totiž veľmi dôležité aby sa vedelo, že na trase nikto nezostal. Mojou úlohou bolo pomôcť pútnikovi ktorý už ďalej nemôže.
Dostať ho na miesto, odkiaľ si môže zavolať nejaké auto, ktoré by už nemalo problém tam prísť po neho. Tak isto aj poskytnutie zdravotnej pomoci ako aj psychickej podpory. Je to aj veľká pomoc pre dobrovoľníkov, ktorí sú pri občerstvovacích staniciach, lebo takto už vedia že za mnou už nikto neide a oni sa môžu presunúť ďalej. Nastal deň D: Po svätej omši čakám na posledného účastníka ktorý vyjde z kostola a idem pomaličky za ním. Ešte raz kontrolujem či nikto nezostal a pripájam sa k poslednej skupinke. Oboznamujem ich, že idem ako posledný a že za nami už nikto neide. Asi po dvoch kilometrov prechádzame cez hlavnú cestu, ďalej k prvému zastaveniu, ktoré je na vojenskom cintoríne z prvej svetovej vojny.
Šľapeme hore do kopca, rovno cez obrovský vysvietený kríž z faklí, ktorý bol nádherné vysvietený na celej lúke. Zimomriavky. Po celej velikánskej lúke bolo "roztrasených"cez 500 ´pútnikov, ktorí sa už modlili svoje prvé rozjímanie. Niektorí kľačali, niektorí sedeli, niektorí stáli a niektorí už odchádzali pomaličky smerom na Stebnícku Maguru.
Magura je inak najväčší kopec (900m), cez ktorý prechádza červená 42km trasa sv.Don Bosca. Pozorovať takú masu ľudí ako sa modlí, bolo niečo nádherné. Uvedomoval som si, že tu si každý z nich nesie sám svoj vlastný kríž a že určite prišli prosiť Pána Boha, aby ho dokázali v svojom živote niesť z láskou, plus ktomu že majú pripojené určite aj rôzne úmysly. Skontroloval som spoločne s partiou skautov čo pripravovali tento horiací kríž, či nikto nezostal a pohol som sa ďalej vpred. Hneď na začiatok nás čakolo najväčšie stúpanie a pre mnohých tá najväčšia skúška. Viac ako 5km stúpanie po starej lesnej ceste, mala byť takou akousi previerkou, ako veľmi chceme priniesť tú našu obetu a či to myslíme ozaj vážne. Polovica stúpania. Asi tu niekde, sa začal písať tento príbeh.
Prišiel som k skupinke mladých ľudí, v ktorej bol aj Janko. O ňom to totiž všetko bude. Sedel na krajnici cesty a opravoval si ponožku v topánke. Videl som, že si nezobral vôbec dobrú obuv. Mal staré, ťažké robotnícke topánky. Hneď som sa mu prihovoril. Počúvaj priateľu, nezvolil si vhodnú obuv, stýmto čo máš na nohách, ďaleko nezájdeš. Nechceš sa vrátiť alebo nemáš náhodou aj nejakú inú obuv na prezutie? Takú tú botaskovú na asfaltovú cestu. Odpovedal aby som sa stoho netrápil, že to je v poriadku. Pokračovali sme pomaličky hore aj s jeho partiou, no stále pomalšie a pomalšie a tak sme sa vzdiaľovali od ostatných účastníkov, čím ďalej tým viac.
S Božou pomocou sme sa dostali až hore na Maguru a Janko si išiel zobuť topánky. Bol som pri ňom, aby som videl ako na tom je. Jeho nohy boli doslova a do písmena také skrvavené, akoby do nich hrýzla nejaká zver. Prišlo mi stoho tak trošku zle. Snažil som zachovať kľud, myslím ten svoj. Janko, ten sa správal akoby žiadnu bolesť necítil, napil sa ešte vody, opravil si ruksak na chrbte a ešte sa nás opýtal. Vy na koho čakáte? Navrhovali sme mu viackrát pomoc, že ho vezmeme popod pazuchu a pomôžeme takto sním zísť dole do Bardejovských Kúpeľov. Videli sme že kríva a nedustupuje celými chodidlami na zem, ale on rázne odmietal našú pomoc a stále len vravel že je to ok a že jediné čo potrebuje, je ísť ďalej.
Nerozumel som tomu. Ako potrebuješ ísť ďalej chlapče, keď nemôžeš. Veď počujem ako šmykáš topánky po zemi a keď si predstavím ešte tvoje nohy... O tom že má skončiť, nechcel vôbec počuť. Po ceste do Bardejova mi povedal, že on presne vedel čo ho čaká a že tak je to v poriadku. Povedal mi, - mohol som si zobrať kvalitnú obuv, ale naschvál som si ju nezobral. Vieš ja mám so svojím otcom veľmi zlý vzťah. Otec je alkoholik, bije nás doma a ja ho nenávidím. Ide o to, že som bol na spoveď a spovedal som sa samozrejme stoho čo k nemu cítim, ako aj stoho že mu neviem odpustiť. Kňaz mi povedal: Tu pomôže len obrovské pokánie. Nevedel som čo presne myslí ale keď som sa dozvedel o tomto duchovnom projekte, tak som pochopil a ani na sekundu som neváhal a bol som hneď rozhodnutý, že práve EKC môže naštartovať zmenu v našom vzťahu. Chcem mu práve cez túto obetu, dokázať odpustiť a zase ho mať rád. Prosiť o jeho vyliečenie z alkoholizmu a jeho navrátenie sa k Pánu Bohu.
Plakal som veľmi keď som počúval jeho príbeh. Príbeh len 19 ročného mladíka, ktorý chce priniesť takúto obrovskú obetu. Ide prejsť 42 kilometrovú trasu a ešte k tomu v noci, po lese, po blate a v daždi z obrovskými bolesťami. Prečo??? Preto, lebo mu až tak veľmi záleži na vzťahu s vlastným otcom. Niečo neuveriteľné. Miestami keď som ho pozoroval, mal som pocit, že si nesie na pleciach skutočný Kristov kríž. Tempo som nemal svoje štandartné rýchle a tak toto pomalé tempo a časté prestávky, pôsobili na mňa veľmi vyčerpávajúco. Zakaždým ale keď som sa pozrel na Janka, som sa spamätal, vystrel a šľapal ďalej. Takto sme pokračovali krok po kroku, od jedného zastavenia k tomu ďalšiemu.
K poslednému zastaveniu sme prichádzali až skoro pred obedom. Pri kostole nás ešte čakali dobrovoľníci aj kamarát Vincent, ktorý je lídrom tejto nádhernej trasy. Vybral sa nám pomaličky oproti. Po pomodlení sa posledného rozjímania, sme sa dali tak nejako všetci do kruhu. Predpokladám, že mala začať nejaká "ďakovačka" na moju adresu, lebo tak nejak sa to začalo, keď som počul... Chcel by som sa poďakovať najväčšiemu hrdinovi, Petrovi ... Hneď som to stopol. V sekunde som si predstavil čo zažíval Janko na trase, ako aj celý jeho príbeh. Povedal som mu len stop, stop. Musím ťa Vincent zastaviť. Nie ja. Ja niesom žiaden hrdina, ale tu ti musím niekoho predstaviť. Tým hrdinom je "Janko", to jemu sa poďakuj. To on ťahál nás všetkých, asi desať členú skupinku do cieľa. To jeho obrovská obeta a jeho silný úmysel nás všetkých posúval krok čo krok vpred.
Zostal nemo stať a pozerajúc sa so slzami v očiach na nás, vidiac pri tom naše uplakané ale šťastné oči pochopil, že sme na trase zažili niečo, čo sa tu nijako nedá opísať. Jankovi sme obetovali obrovský potlesk a každý dojatý a šťastný sa pobral domov k svojím rodinám. Prijal som ďalšiu výzvu do môjho života a to takú, že už pre nasledujúci ročník budem zástupcom lídra EKC na tejto trase. Pre mnohých z nás, to bola najkrajšia noc v živote. Vďaka Pane, za túto požehnanú noc. Peter, Bardejov
tags: #sviatost #birmovania #michalovce