Sviatosť birmovania je jednou z najdôležitejších udalostí v živote veriaceho človeka. Mnohí ju nazývajú sviatosťou kresťanskej dospelosti, pretože dobrovoľne a vedome prijíma vieru ako svoju vlastnú. Kým krst dieťa absolvuje z vôle rodičov, pri birmovke už ide o osobné rozhodnutie - vystúpenie z detského sveta viery do aktívneho života v spoločenstve. Patrí medzi sviatosti uvádzania do kresťanského života a tvorí spolu s krstom a Eucharistiou jeden celok takzvaných sviatostí uvádzania do kresťanského života, ktorých jednotu treba zachovať.
Sviatosť birmovania, ľudovo nazývaná birmovka, patrí medzi tzv. iniciačné sviatosti. Prislúcha jej aj pomenovanie sviatosť kresťanskej dospelosti. Birmovanec pri jej vysluhovaní získava pečať darov Ducha Svätého.
Mladí ľudia pri sviatosti birmovania často nemajú ani hmlistú predstavu o viere, Cirkvi a Bohu. Veľakrát sa stáva, že mladí príjmu sviatosť birmovania, a tým sa zároveň rozlúčia s Cirkvou. Práve preto by mala byť príprava na sviatosť birmovania jednou z najväčších potrieb katolíckej Cirkvi, a zároveň jej základom.
Sviatosť birmovania patrí medzi sviatosti uvádzania do kresťanského života. Sviatosť birmovania patrí medzi sedem sviatostí Nového zákona, ktoré ustanovil sám Ježiš. Tieto sviatosti sa týkajú všetkých etáp a dôležitých chvíľ života kresťana. Dávajú životu viery vznik a rast, uzdravenie a poslanie.
Birmovaniu predchádzajú krst, spoveď a sväté prijímanie. V prvých storočiach birmovanie zvyčajne tvorilo jedno slávenie s krstom. Keďže na Západe chceli vyhradiť dovŕšenie krstu biskupovi, zaviedli časové oddelenie týchto dvoch sviatostí. Kňazi krstili a biskup neskôr birmoval. Východ si zachoval obidve sviatosti spojené, takže birmovanie udeľuje kňaz, ktorý krstí. Prax východných cirkví vyjadruje viac jednotu uvádzania do kresťanského života.
Teologický základ birmovania
Ježiš prisľúbil apoštolom Ducha Svätého. V Starom zákone proroci zvestovali, že na očakávanom Mesiášovi spočinie Pánov Duch vzhľadom na jeho spasiteľné poslanie. Ježiš sa počal z Ducha Svätého a celý jeho život a celé jeho poslanie sa uskutočňujú v plnom spoločenstve s Duchom Svätým, ktorého mu Otec dáva bez miery.
Ježiš viac ráz prisľúbil zoslanie Ducha. Toto prisľúbenie splnil najskôr v deň svojho zmŕtvychvstania a potom oveľa zjavnejšie v deň Turíc, na päťdesiaty deň po Veľkej noci. Na apoštolov zostúpil Duch Svätý a oni naplnení týmto Duchom začínajú ohlasovať „veľké Božie skutky“ (Sk 2, 11). Peter vysvetľuje, že toto vyliatie Ducha je znamením mesiášskych čias. Od tých čias apoštoli, plniac Kristovu vôľu, vkladaním rúk udeľovali novopokrsteným dar Ducha Svätého, ktorý dovršuje krstnú milosť.
Aby sa lepšie naznačil dar Ducha Svätého, čoskoro sa ku vkladaniu rúk pridalo pomazanie vonným olejom (krizmou). Toto pomazanie objasňuje meno „kresťan“, to znamená „pomazaný“ a je odvodené od mena samého Krista (grécke Christos - Pomazaný), ktorého „Boh pomazal Duchom Svätým“ (Sk 10, 38). Obrad pomazania jestvuje až podnes na Východe aj na Západe. Preto sa táto sviatosť na Východe volá krizmácia, t.j. pomazanie krizmou.
AKO SPOZNÁM, ŽE VO MNE PÔSOBÍ DUCH SVÄTÝ?
Obrad birmovania
Birmovanie prebieha počas svätej omše, ktorú slúži biskup alebo ním poverený kňaz. Už od príchodu do kostola cítiť slávnostnú atmosféru - spev, sviatočné oblečenie, nervózne pohľady birmovancov, ktorí sa pomaly zoradia v laviciach spolu so svojimi birmovnými rodičmi. Niektoré farnosti pripravujú aj špeciálny sprievod biskupa na úvod.
Sláveniu samotného birmovania predchádza posvätenie svätej krizmy. Keď sa birmovanie slávi oddelene od krstu, ako je to v rímskom obrade, liturgia sviatosti sa začína obnovením krstných sľubov a vyznaním viery birmovancov. Pri krste dieťa ešte nevedelo vyznať osobne svoju vieru, ktorá sa žiadala od rodičov, a krstných rodičov pri krste dieťaťa, aby vo viere Cirkvi mohlo byť pokrstené. Teraz birmovanec dokazuje, že si túto vieru osvojil. Biskup najprv vyzve ľud na modlitbu. Po chvíli ticha vystrie spolu s kňazmi, čo mu budú pomáhať pri birmovaní, ruky nad birmovancov a potom sa modlí veľmi dôležitú modlitbu, v ktorej prosí Otca, aby na tých, ktorých už znovuzrodil z vody a z Ducha Svätého, zoslal Ducha Obhajcu, Tešiteľa s jeho siedmimi darmi. Tento úkon je už od čias apoštolov znakom daru Ducha.
Nasleduje podstatný obrad sviatosti. V latinskom obrade „sa sviatosť birmovania udeľuje pomazaním krizmou na čele, ktoré sa koná vkladaním rúk a slovami: „Prijmi znak Daru Ducha Svätého.“ Birmovanec odpovie: Amen. Biskup pozdraví birmovanca: Pokoj s Tebou. Pozdrav pokoja je veľkonočným pozdravom, ktorým vzkriesený Pán pozdravil apoštolov.
Mladí sú aktívne zapojení - čítajú úryvky z Písma, prednášajú spoločné prosby veriacich a v niektorých prípadoch spievajú. Obrad birmovania spočíva v tom, že biskup si zavolá každého birmovanca po mene - jeho občianskom aj novozvolenom birmovnom. V sprievode birmovného rodiča, ktorý mu položí ruku na plece, pristúpi birmovanec k biskupovi. Ten ho pomazáva posväteným olejom (krizmou) na čele a vyslovuje slová: „Prijmi znak daru Ducha Svätého.“ Celý tento moment je veľmi osobný a zároveň spoločný - z birmovancov sa stávajú plnoprávni členovia Cirkvi, pripravení niesť vieru ďalej. Po skončení obradu často nasleduje modlitba veriacich, eucharistická časť svätej omše a na konci slávnostné požehnanie.
Eucharistická obeta je vyvrcholením uvedenia do kresťanského života. Svätým prijímaním sa spečaťuje vernosť a láska ku Kristovi, ktorú v nás rozlieva Duch Svätý. Eucharistia bude pre pobirmovaného človeka centrom jeho duchovného života, lebo v nej je všetko dobro.
Účinky sviatosti birmovania
Zo slávenia sviatosti birmovania je zrejmé, že jej účinok spočíva v osobitnom vyliatí Ducha Svätého, aké kedysi dostali apoštoli v deň Turíc. Potom sa aj na našom živote prejaví to, čo opisuje svätý apoštol Pavol: „Ale ovocie Ducha je láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, vernosť, miernosť, zdržanlivosť“ (Gal 5, 22-23). Nie je toto pekný a hodnotný život?
Medzi hlavné účinky birmovania patria:
- Vzrast a prehĺbenie krstnej milosti
- Rozmnoženie posväcujúcej milosti
- Zveľadenie darov Ducha Svätého v nás
- Pevnejšie zjednotenie s Kristom
- Zdokonalenie spojenia s Cirkvou
- Osobitná sila Ducha Svätého, aby sme ako praví Kristovi svedkovia slovom i skutkom šírili a bránili vieru
- Odvážne vyznávanie Kristovho mena
- Vtláča do duše nezmazateľný duchovný znak „charakter“, ktorý znamená, že Ježiš Kristus označil pečaťou svojho Ducha a obdaril ho mocou z výsosti, aby bol jeho svedkom
Birmovanie, takisto ako krst, ktorého je dovŕšením, sa udeľuje iba raz. Birmovanie totiž vtláča do duše nezmazateľný duchovný znak, „charakter“, ktorý znamená, že Ježiš označil kresťana pečaťou svojho Ducha a obdaril ho mocou z výsosti, aby bol jeho svedkom.
Dary Ducha Svätého
Morálny život kresťanov posilňujú dary Ducha Svätého. Sú darmi Boha duši, aby mohla dokonalejšie a bez námahy konať dobré skutky, v ktorých sa odráža jej láska k Bohu - jej svätosť: pripomínanie si Božej prítomnosti, láska k blížnemu, obetovanie práce, malé umŕtvovania v priebehu celého dňa. Dary Ducha Svätého sú stále dispozície, ktoré robia človeka ochotným riadiť sa vnuknutiami Ducha Svätého… Duch Svätý nás cez ne povzbudzuje k túžbe po dosiahnutí evanjeliových blahoslavenstiev, ktoré sú - ako puky rozvíjajúcich sa jarných kvetov - závdavkom nebeskej krásy. Dávajú duši jemnocit pre Boha, vnímavosť pre jeho hlas, pre jeho ruku, pre jeho vôľu.
Je sedem darov Ducha Svätého:
- Dar múdrosti
- Dar rozumu
- Dar rady
- Dar sily
- Dar poznania
- Dar nábožnosti
- Dar bázne pred Pánom
A keďže všetci veriaci pokrstení v Kristovi tvoria jeho tajomné telo, majú skrze Ducha aj účasť na Kristových daroch.
| Dar Ducha Svätého | Popis |
|---|---|
| Dar múdrosti | Nadprirodzená vliata schopnosť chápať zmysel života a vzťah človeka k Bohu. |
| Dar rozumu | Osvietenie rozumu, odhaľuje Božiu vôľu. |
| Dar rady | Zdokonaľuje čnosť opatrnosti. |
| Dar sily | Dáva silu odporovať zlu a odvahu svedčiť o Kristovi. |
| Dar poznania | Zdokonaľuje čnosť lásky k Bohu a k blížnemu. |
| Dar nábožnosti | Vedie k Bohu v synovskej dôvere, láske a nežnosti. |
| Dar bázne pred Pánom | Zdokonaľuje čnosť nádeje, strach uraziť Božiu velebu. |
Príprava na sviatosť birmovania
Pred samotnou birmovkou prebieha niekoľkomesačná príprava, často v podobe pravidelných stretnutí s kňazom alebo animátormi vo farnosti. Nejde len o „naučenie sa“ správnych odpovedí, ale o hľadanie toho, čo pre mladého človeka znamená viera, spoločenstvo, láska a zodpovednosť. Súčasťou bývajú aj víkendové duchovné obnovy, spovedanie, spoločná modlitba či aktivity, ktoré prepájajú vieru s každodenným životom.
Príprava na sviatosť birmovania v spočíva aj v nadobudnutí, resp. pripomenutí si základných právd viery, kresťanskej morálky a chápania sviatostí. Zvládnutie základných vedomostí je predpokladom na dobré a hodné prijatie sviatosti birmovania.
Výber birmovného mena
Jedným z krásnych a symbolických krokov prípravy na birmovku je výber mena svätca, ktorý sa stane vaším birmovným patrónom. Nejde len o doplnkové meno do cirkevnej matriky, ale o osobné duchovné spojenie - svätec, ktorého si vyberiete, sa stáva vaším orodovníkom u Boha, patrónom na celý život a podľa viery Cirkvi aj tým, kto sa vás ujme v hodine smrti.
Výber by teda mal byť vedomý, nie náhodný. Vníma sa ako gesto - „Tento svätec je mi blízky, chcem sa ním inšpirovať.“ Môže to byť niekto, kto žil podobný život ako vy, kto bojoval s rovnakými výzvami, alebo niekto, koho príbeh vás jednoducho oslovil. Dobrým spôsobom, ako si meno vybrať, je prečítať si o viacerých svätcoch, pomodliť sa za vedenie a nechať si čas na rozhodnutie.
Birmovný rodič
Birmovný rodič (alebo „svedok birmovania“) je duchovným sprievodcom birmovanca. Jeho úlohou nie je len stáť pri ňom počas slávnosti, ale najmä byť mu vzorom viery a života - niekto, ku komu sa birmovanec môže v živote obrátiť, keď bude hľadať odpovede, povzbudenie alebo len obyčajné pochopenie.
Aby však niekto mohol túto rolu prevziať, Cirkev kladie na birmovného rodiča niekoľko jasných požiadaviek. Mal by to byť človek, ktorý:
- dovŕšil aspoň 16 rokov,
- bol pokrstený, birmovaný a pristupuje k Eucharistii,
- žije životom viery - to znamená, že berie svoju vieru vážne, a to aj v praktickej rovine (napr. ak žije v partnerskom vzťahu, mal by byť zosobášený v Cirkvi),
- nie je rodičom birmovanca.
Ideálne je, ak si birmovanca a jeho birmovného rodiča spája nejaký skutočný vzťah - nie je to len „formálny známy z kostola“. Často túto úlohu preberá krstný rodič, a to aj preto, že birmovka je akýmsi duchovným pokračovaním krstu. Ale pokojne to môže byť aj učiteľ, rodinný priateľ alebo súrodenec, ak spĺňa vyššie uvedené podmienky.
tags: #sviatost #birmovania #obrad