Sviatosť birmovania je jednou z najdôležitejších sviatostí uvádzajúcich do kresťanského života. Bez birmovania by bol kresťanský život neúplný.
Birmovanie v Katedrále Meaux
Riadnym vysluhovateľom tejto sviatosti je biskup. Pri birmovaní sa na birmovaného vkladajú ruky a pomaže sa posvätenou krizmou, pričom sa vyslovuje: "Prijmi znak daru Ducha Svätého.". Birmovanému sa vtláča duchovná pečať - pečať Ducha Svätého. Pomazanie je tu znakom posvätenia. Ak je kresťan v nebezpečenstve smrti, birmovanie môže udeliť kňaz. Kňaz je mimoriadnym vysluhovateľom. Sviatosť birmovania sa u nás vysluhuje spravidla raz za tri roky.
Príprava na Sviatosť Birmovania
Príprava na sviatosť birmovania prebieha za normálnych okolností od malička doma, v škole na náboženskej výchove. Celá príprava je sprevádzaním k postupnému prevzatiu zodpovednosti za dar viery, ktorý sa nedá žiť súkromne.
Historické Kontexty Birmovania
Približne do obdobia šesťdesiatych rokov minulého storočia spadajú skúsenosti s katechézou. Informácie o koncile boli tak sporé, že pojem laik v cirkvi neznamenal vtedy nič. V „dubčekovských rokoch“ 1968- 1970, niekde až do 1972 bolo badať posun birmovancov do vyššej vekovej skupiny. Brutálne prenasledovanie cirkvi povolilo a duchovní otcovia mohli presadzovať trend, že mladý kresťan si má už naplno uvedomovať, akú sviatosť prijíma a k čomu ho zaväzuje. Ba smel sa spomínať už aj laický apoštolát, duchovní a zanietení sa postupne oboznamovali s materiálmi, dokumentmi a závermi koncilu.
Práve tejto sfére nového rozvoja, duchovnej obnove mladých, zasadila nasledujúca „normalizácia“ - obnovenie moci komunistov, najtvrdší úder. Drvivú väčšinu birmovancov začali opäť tvoriť deti. Rodičia chceli mať „všetko za sebou“ predtým, ako sa hlásilo ich dieťa na strednú školu v 8., neskôr 9. ročníku základnej školy.
Zmeny po roku 1989
6. decembra 1989 - ešte pred definitívnou abdikáciou prezidenta a rokovaniach o novom usporiadaní štátu ma správca farnosti požiadal prebrať vyučovanie náboženstva na dvoch najbližších sídliskových školách. Po dokončení prác na obnovení seminára na Spišskej Kapitule prišla radostná zvesť. Otec biskup Mons. František Tondra sa rozhodol otvoriť katechetický kurz, ale nie niekoľko týždňový, ako na mnohých iných miestach, ale šesťsemestrový. Už prvé prednášky sú úžasným rozšírením obzoru a prinášajú skvalitnenie práce. Spišská diecéza ako prvá na Slovensku vydáva katechizmy, pripravené „do šuplíka“ v samizdatoch . Príprava v tomto období sa člení tiež na školskú a farskú, ale z iných dôvodov. Počet prihlásených je stále veľmi vysoký. Ojedinelé, ale dojímavé sú prípady, keď deti priviedli k sviatostiam a do spoločenstva cirkvi rodičov a príbuzných.
Na základných (i iných) školách sa vyžaduje, aby katechéta mal úplné vysokoškolské vzdelanie. Absolventi bohosloveckej fakulty sa stávajú na školách kvalifikovanými partnermi učiteľov. V krajine vzniká niekoľko desiatok cirkevných škôl, spočiatku základných. Tam je náboženstvo povinným predmetom a ostatné predmety a výchova by mala byť preniknutá duchom evanjelia.
Kostol svätého Egídia v Poprade
Kostol svätého Egídia je najcennejšou stavebnou pamiatkou Popradu. Nachádza sa v centrálnej časti mesta, v strede Námestia svätého Egídia. Datujeme ho do 2. polovice 13. storočia. Jeho presnejšie datovanie znemožňuje aj skutočnosť, že začiatkom 18. storočia vypukol v Poprade požiar, ktorý zničil väčšiu časť mesta a aj všetky listiny vzťahujúce sa na popradský kostol.
Kostol svätého Egídia v Poprade
21. mája 1326 udelil Ján XXII. návštevníkom Kostola svätého Egídia odpustky. Táto listina je už konkrétnym historickým dokladom viažucim sa k postavenému kostolu.
Vývoj a Architektonické Úpravy
Kostol svätého Egídia vznikol pôvodne ako jednoloďová stavba s rovným uzáverom presbytéria. Na západnej strane pravdepodobne existovala veža. Najneskôr koncom 13. storočia vznikol v južnej stene lode portál. Ten zaisťuje hlavný vstup do lode kostola.
V období okolo rokov 1360-1380 došlo k významným stavebným úpravám kostola. Hlavná loď bola zaklenutá klenbou, čím sa vytvoril dvojloďový priestor. Klenbu nesie desaťboký stĺp, postavený v strede kostola, z ktorého akoby vyrastala rebrová sieť klenby. Na klenbe sú štyri svorníky v podobe reliéfových štylizovaných hláv kvetu a baránka.
V čase reformácie, v rokoch 1575-1671 kostol slúžil evanjelikom. Počas rekatolizácie, roku 1671 bol kostol vrátený katolíkom.
Nástenné Maľby
Vďaka poslednému reštaurovaniu kostola došlo v jeho interiéri k odkrytiu súboru stredovekých nástenných malieb. Z ikonografického hľadiska sa vo výzdobe uplatnili výjavy, ktoré Mária Novotná vo svojej štúdii rozdelila do šiestich tematických okruhov - kristologické výjavy, motív svätcov, Nebeský Jeruzalem, motív prorokov a kráľov, eschatologické témy a samostatné špecifické motívy.
Výjavy zo života svätcov, ktorí sa viažu k patrocíniu kostola a výjavy mučeníckej smrti niektorých apoštolov, sú sústredené na východnej a južnej stene presbytéria. Výjavy na čelnej stene presbytéria sú komponované v troch pásoch nad sebou, okolo stredovej pomyselnej osi, v ktorej je situované ranogotické okno.
Na severnej stene presbytéria sa uplatnili kristologické výjavy. V dolnom rade je to Zvestovanie Pána, Navštívenie, Narodenie Pána, Zvestovanie pastierom, Svätá rodina (Nájdenie Ježiša v chráme), Infantia Christi - obraz Panny Márie vedúcej za ruku malého Krista s košíkom v ruke.
Motív starozákonných prorokov je situovaný na špalete víťazného oblúka. Na východnej stene víťazného oblúka sa uplatnil eschatologický motív Posledného súdu, v podobe pravdepodobne najrozsiahlejšej stredovekej kompozície na našom území.
Samostatný motív predstavuje kompozícia Ukrižovania, spojená s motívom Arma Christi - „zbraní Krista“, nad západným vstupom do lode, na stene v podveží. Arma Christi predstavovali súbor nástrojov utrpenia Pána.
Interiér a Vybavenie
V kostole sa nachádzajú aj dva barokové obrazy, obraz Sedembolestnej Panny Márie a obraz svätého Egídia. Obidva boli v 90-tych rokoch reštaurované. Obraz svätého Egídia bol vytvorený ako solitér.
Zvonica a Okolie
Vedľa kostola bola roku 1592 postavená renesančná zvonica. Postavil ju taliansky murár Ulrich Mauerer z Kežmarku, tesárom bol Bernhard Miller z Podolínca. Blízko zvonice stojí pieskovcový stĺp s barokovou sochou Immaculaty.
Kňazi pôsobiaci vo farnosti Poprad-Veľká
Nižšie je uvedený zoznam kňazov, ktorí pôsobili vo farnosti Poprad-Veľká, spolu s ich dátumami pôsobenia:
- Karol Pollák (1884-1911)
- Alexander Boharčík (1911-1952)
- Gabriel Chlebák (1952-1955)
- Vladimír Študent (1996-2004)
- Jakub Láng (1908-1909)
- Michal Stanko (Sztankó) (1909-1911)
- Andrej Háber (1902-1903)
- Eugen (Eleuterius) Papp (1903-1906)
- Vincent Malinaj (1906-1908)
- Viktor Millan (1906)
- Jozef Hohol (1908)
- František Šofranko (1944-1947)
- Martin Mikulec (1947-1953)
- Ján Prno (1941-1943)
Redemptoristi a ich pôsobenie v Podolínci
Na pozvanie spišského biskup Ján Vojtaššák prišli v júli 1922 do Podolínca redemptoristi. Hneď od svojho príchodu začali konať ľudové misie. Činnosť redemptoristov, ktorá sa sľubne rozvíjala, nemala dlhé trvanie, v apríli 1927 z Podolínca odišli. Druhýkrát sa redemptoristi vrátili v auguste 1940. Kláštor sa stal misijným a exercičným centrom. Redemptoristi konali ľudové misie, väčšinou v Spišskej, Košickej a Rožňavskej diecéze. Predpokladá sa, že pátri z podolínskeho kláštora vykonali okolo 150 misií.
Počas Akcie R 56, likvidovanie ženských reholí, bol v auguste 1956 v budove zriadený Charitný domov - boli tu internované rehoľné sestry. Celkový počet sestier bol asi 330. Po udalostiach v novembri 1989 sa redemptoristi do kláštora vrátili. V súčasnosti v priestoroch budovy pôsobia školské zariadenia - Stredná odborná škola, Špeciálna základná škola a Detský domov. V kláštore je od roku 1993 aj noviciát.
Kláštor v Podolínci
Kláštor v Podolínci je jednou z významných pamiatok Podolínca a Spiša. O jeho založenie sa zaslúžil knieža Stanislav Lubomirski, ktorý bol správcom zálohovaných spišských miest. V centre jednoposchodového objektu je kostol s dvojvežovým priečelím. Kostol je zasvätený svätému Stanislavovi (+1079), krakovskému biskupovi a mučeníkovi. K významným pamiatkam patrí hlavný oltár. Je najväčším oltárnym odrazom na území Slovenska (4×7 metrov).
Apoštolské dielo redemptoristov sa vyznačuje misionárskym dynamizmom. Hybnou silou pre akúkoľvek misijnú činnosť je silné vedomie o bezhraničnej Božej dobrote, ktorá sa prejavuje v hojnom vykúpení, ktoré Boh ponúka ľuďom vo svojom Synovi Ježišovi Kristovi. Redemptoristi neustále hľadajú prostriedky, ktoré slúžia poslaniu spásy.