Štvrtok po slávnosti Najsvätejšej Trojice je v liturgickom kalendári Rímskokatolíckej cirkvi venovaný slávnosti Najsvätejšieho Kristovho tela a krvi, ktorá sa ľudovo nazýva slávnosť Božieho tela (lat. Corpus Christi). Ide o prikázaný sviatok.
Procesia Božieho Tela v Kolíne nad Rýnom, Nemecko
Pôvod a História Sviatku
Významný podnet pre zavedenie Slávnosti Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi ľudovo nazývaný aj Božie Telo treba vidieť v opakujúcich sa videniach bl. Juliány z Luttichu z roku 1209, ktorá videla žiarivý mesiac s tmavým miestom, čo jej bolo vyložené tak, že v ročnom cykle liturgických sviatkov, chýba sviatok Eucharistie.
Začiatkom 13. storočia mala mníška Juliana z Liège opakovane videnia, z ktorých vyrozumela, že je potrebný osobitný sviatok na počesť Eucharistie. Práve ona naliehala na svojho biskupa Róberta z Luttichu, aby tento sviatok zaviedol, preto sa po prvýkrát slávil v jeho diecéze v roku 1246. V roku 1246 zaviedol takýto sviatok biskup Robert de Thourotte v diecéze Liège.
Neskôr pápež Urban IV., kedysi pôsobiaci v Luttichu, predpísal bulou Transiturus de hoc mundo pre slávenie tohto sviatku pre celú Cirkev v roku 1264. Sviatok znova potvrdil Klement V. na koncile vo Vienne (1311 - 1312).
Tradícia hovorí, že na jeho prianie pripravil liturgické texty na tento sviatok pre omšu a Liturgiu hodín sv. Tomáš Akvinský. Sv. Tomáš Akvinský je ďalší svätec, ktorý sa významnou mierou zaslúžil o úctu Najsvätejšej Euchariste. Sám je známy tým, že napriek svojej učenosti a múdrosti, dokázal veľmi dlho rozjímať o tajomstve Eucharistie. Napísal niekoľko oslavných hymnov, ktoré doteraz Cirkev používa ako piesne alebo hymny k oslave Sviatosti Oltárnej.
Od pápeža dostal poverenie, aby napísal ofícium, ktoré dostalo pomenovanie „zlatá brošňa“ jeho spisov.
CORPUS CHRISTI: VÝZNAM, PÔVOD, TRADÍCIE
Vývoj a Slávenie Sviatku
Spočiatku sa slávnosť konala len v chrámoch. Pápež Ján XXII. upravil slávenie sviatku tak, aby sa slávnosť konala so slávnostným sprievodom, pri ktorom sa má niesť ulicami Oltárna sviatosť.
Postupne sa na Slávnosť Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi na mnohých miestach konali triumfálne sprievody s Najsvätejšou sviatosťou v monštrancii, pri ktorých oslavujeme Krista Spasiteľa. Procesia prináša Krista a jeho požehnanie do miest a dedín. Procesia „demonštruje“ Kristovu prítomnosť.
Tu je veľmi dôležité si uvedomiť, že procesie sú v Cirkvi starobylou formou oslavy Boha. Cirkev v Enchiridion liturgicum z roku 1960 hovorí, že slávnostné verejné modlitbové pobožnosti veriaceho ľudu, ktoré sú vedené duchovnými podľa svojho poriadku z jedného posvätného miesta na iné posvätné miesto, majú sa konať ako pripomienky obsiahnutého Božieho dobrodenia, tiež ako vďaky za obsiahnutú Božiu pomoc.
Preto poznáme procesie na sviatok Obetovania Pána, Palmovú (Kvetnú) nedeľu, v Nedeľu Pánovho zmŕtvychvstania (v rámci slávenia Veľkonočnej vigílie alebo v samotnú nedeľu cez deň ) na sv. Marka, Prosebné dni, Patrocínia, atď.
Procesie poznali už pohania v Egypte i Babylone najmä z psychologických dôvodov. V Starom zákone židovský národ konal procesie s Archou zmluvy, pred ktorou kráľ Dávid dokonca tancoval na oslavu Boha. Nie je prekážkou, že Cirkev prebrala tento spôsob oslavy Boha.
V 5. storočí sa konala procesia na sviatok Obetovania Pána. Tiež v tomto storočí sa konali v Jeruzaleme podľa výpovede pútničky Egérie iné procesie. V Ríme sú známe Stationes procesie, ktoré sa konajú z rôznych rímskych kostolov. Už sv. Ambróz a sv. Augustín spomínajú procesie s relikviami mučeníkov.
Termín tohto sviatku, štvrtok, pripomína Zelený štvrtok a s ním spojené ustanovenie Eucharistie samotným Ježišom Kristom. Z dôvodu tichého charakteru Veľkého týždňa Zelený štvrtok nedovoľuje veľkolepé oslavy. Z tohto dôvodu bola slávnosť Božieho tela pri svojom zavedení stanovená na prvý štvrtok po oktáve slávnosti Zoslania Ducha Svätého.
Tradícia procesií sprevádza aj jeden z najväčších cirkevných sviatkov, ľudovo nazývaný Božie telo, je zviditeľnením viery v skutočnú prítomnosť Krista v Eucharistii, tajomstvo Ježišovho Tela a Krvi, na ktoré sa pri každej omši premieňa chlieb a víno.
Slávenie v Súčasnosti
Po Druhom vatikánskom koncile nastali viaceré liturgické zmeny, a tie sa dotkli aj slávenia tajomstiev Kristovho Tela a Kristovej Krvi. Popri sviatku Božieho tela sa od 17. storočia slávil aj sviatok Predrahej Krvi. Bl. Pius IX. v roku 1849 rozšíril tento sviatok na celú Cirkev a ustanovil, aby sa svätil na prvú nedeľu mesiaca júla. V roku 1914 sv. Pius X. ustanovil jeho slávenie na 1. júla.
Posledná reforma liturgického kalendára spojila oba sviatky a zaviedla spoločné slávenie Božieho Tela a Krvi na štvrtok po slávnosti Najsvätejšej Trojice, alebo v nasledujúcu nedeľu. Spojením sviatkov Kristovho Tela a Krvi sa vyjadruje pôvodný úmysel pápeža Urbana IV., ktorý vo svojej bule písal o jednotnom tajomstve Eucharistie, ktoré zahŕňa tak Ježišovo Najsvätejšie Telo ako aj jeho Krv.
Slávenie tejto slávnosti v súčasnosti nám chce pripomínať veľké tajomstvo Kristovej lásky k nám. Každá svätá omša je vlastne obetou, pri ktorej sa premieňa chlieb na Kristovo Telo a víno na Kristovu Krv. Tak to chcel samotný Ježiš Kristus.
Účastníci procesie sa postupne zastavujú pri štyroch oltároch, symbolizujúcich štyri svetové strany. Sprievod tak naznačuje Božiu ochotu a ústretovosť aj voči tým, čo ho nepoznajú. „Oltáriky“ vytvoria rodiny zo zelene, kvetov a domácich devocionálií (predmety, ktoré sa používajú na prehĺbenie nábožnosti: obrázky, krížiky, ruženec, medailóny a podobne) pred svojimi domami.
Na týchto miestach sa koná bohoslužba, verejná poklona a udelenie požehnania Eucharistiou. Deti na znak svojej úcty a lásky k Bohu rozsypávajú na cestu lupene kvetov a veriaci zhromaždení v procesii spievajú náboženské piesne.
Veriaci, ktorí sa zúčastnia na Eucharistickej procesii tak vonku, ako aj vo vnútornom priestore chrámu, môže získať za zvyčajných podmienok úplné odpustky ( udeľujú sa veriacemu, ktorý sa nábožne zúčastní na eucharistickej procesii konanej vnútri posvätnej budovy alebo mimo nej, ktorá má veľký význam zvlasť na slavnosť Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi.
Slávnosť Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi teda zdôrazňuje reálnu prítomnosť Ježiša Krista ako Boha i ako Človeka v Eucharistii.
Svätá Eucharistia
Najvznešenejšou sviatosťou je najsvätejšia Eucharistia, v ktorej sám Kristus Pán je prítomný, obetuje sa a je prijímaný a ktorou Cirkev ustavične žije a rastie.
Eucharistická obeta, pamiatka smrti a zmŕtvychvstania Pána, v ktorej obeta kríža naveky pretrváva, je vrcholom a prameňom celého kultu a kresťanského života, ňou sa naznačuje a uskutočňuje jednota Božieho ľudu a dovršuje budovanie Kristovho tela.
Svätá Eucharistia završuje uvádzanie do kresťanského života. Pán Ježiš, keď vedel, že nadišla hodina odísť z tohto sveta, aby sa vrátil k Otcovi, pri (poslednej) večeri učeníkom umyl nohy a dal im prikázanie lásky. Eucharistické slávenie je úkon samého Krista a Cirkvi, v ktorom Kristus Pán službou kňaza obetuje seba samého, podstatne prítomného pod podobami chleba a vína Bohu Otcovi a veriacim, zapojeným do jeho obetovania, sa dáva ako duchovný pokrm.
V eucharistickej obete je celé stvorenie milované Bohom, predložené Otcovi skrze Kristovu smrť a jeho zmŕtvychvstanie. Cirkev môže skrze Krista prinášať obetu chvály na vzdávanie vďaky za všetko dobré, krásne a spravodlivé, čo Boh urobil v stvorení a v ľudstve.
Svätá omša je súčasne a neoddeliteľne obetnou pamiatkou, v ktorej pretrváva obeta kríža, a posvätnou hostinou účasti (communio) na Pánovom tele a jeho krvi. Slávenie eucharistickej obety je celé zamerané na dôverné zjednotenie veriacich s Kristom prostredníctvom svätého prijímania (communio). Prijímať znamená prijať samého Krista, ktorý sa obetoval za nás.
Najsvätejšia eucharistická obeta sa musí prinášať z chleba a vína, do ktorého treba primiešať trocha vody. Chlieb musí byť čisto pšeničný a nedávno upečený, tak aby nebolo nijaké nebezpečenstvo pokazenia. prijímanie prehlbuje naše zjednotenie s Kristom. prijímanie nás odlučuje od hriechu. (Kristovo telo, ktoré prijímame vo svätom prijímaní, „je obetované za nás“ a krv, ktorú pijeme, „je vyliata za všetkých na odpustenie hriechov“. Eucharistia utvára Cirkev. Eucharistia zaväzuje voči chudobným. Eucharistia a jednota kresťanov.
Vysluhovateľom, ktorý v osobe Krista môže utvoriť sviatosť Eucharistie, je jedine platne vysvätený kňaz. Každý pokrstený, ktorému to právo nezakazuje, môže a musí byť pripustený na sväté prijímanie. Aby sa najsvätejšia Eucharistia mohla vysluhovať deťom, vyžadujú sa od nich dostačujúce vedomosti a dôkladná príprava, tak aby primerane svojim schopnostiam chápali Kristovo tajomstvo a s vierou a nábožne mohli prijímať Pánovo telo.
Je povinnosťou predovšetkým rodičov!!! Kto si je vedomý ťažkého hriechu, bez predchádzajúcej sviatostnej spovede nesmie prijímať Pánovo telo. Kto najsvätejšiu Eucharistiu už prijal, môže ju v ten istý deň prijať po druhý raz iba pri eucharistickom slávení, na ktorom sa zúčastňuje.
Zázrak v Bolsene
V Bolsene, v kostole sv. Kristíny, sa udial eucharistický zázrak. Istý český kňaz, Peter z Prahy, pricestoval do Talianska v roku 1264, aby sa zúčastnil na audiencii u pápeža Urbana IV., ktorý sa v tom čase cez letné mesiace nachádzal v Orviete. Spolu s ním tam bol aj sv. Tomáš Akvinský a mnohí ďalší teológovia a kardináli. Po stretnutí s pápežom sa kňaz Peter cestou späť do Čiech zastavil v Bolsene, kde slávil svätú omšu v Kostole sv. Kristíny.
Počas vyslovenia slov premenenia sa udial zázrak, ktorý popisuje kamenná tabuľa umiestnená na tomto mieste: „Zrazu sa hostia viditeľne premenila na skutočné mäso pokropené červenou krvou, okrem časti, za ktorú ju držal kňaz v rukách: nemohlo sa to udiať bez tajomstva, ale stalo sa tak preto, aby aj ostatní mohli vidieť, že je to naozaj hostia, ktorú drží v rukách celebrujúci kňaz nad kalichom.“
Raffaello Sanzio: Omša v Bolsene
Vďaka tomuto zázraku posilnil Pán Boh vieru kňaza, ktorý napriek známej zbožnosti a morálnemu životu, mával často pochybnosti ohľadom skutočnej prítomnosti Krista pod spôsobom premeneného chleba a vína. Zvesť o zázraku sa ihneď rozšírila a tak samotný pápež, ako aj sv. Tomáš Akvinský, mohli okamžite potvrdiť tento zázrak.
Po dôkladnom preskúmaní pápež Urban IV. povolil jeho uctievanie a rozhodol o rozšírení sviatku Božieho tela, ktorý bol predtým lokálnym sviatkom diecézy Liegi, na celú Katolícku cirkev: „Aby táto vznešená a úctyhodná sviatosť bola pre všetkých pamiatkou mimoriadnej lásky Boha k nám.“
tags: #sviatost #najvacsiehi #kristovno #tela