Sviatosť Krstu: Zvyky a Tradície

Svätý Krst je základom celého kresťanského života, vstupnou bránou do života v Duchu (vitae spiritualis ianua), ako aj bránou, ktorá otvára prístup k ostatným sviatostiam. Táto sviatosť sa volá Krst (po latinsky baptismus) podľa hlavného obradu, ktorým sa udeľuje: Krstiť je po grécky baptizein, čo znamená „ponoriť“, „pohrúžiť“.

Sám Pán Ježiš tvrdí, že Krst je nevyhnutne potrebný na spásu. Preto prikázal svojim učeníkom, aby ohlasovali evanjelium a Krstili všetky národy. Krst je nevyhnutne potrebný na spásu tým, ktorým sa ohlasovalo evanjelium a mali možnosť požiadať o túto sviatosť.

Cirkev nepozná nijaký iný prostriedok na zaistenie vstupu do večnej blaženosti, iba Krst. Preto sa chráni, aby nezanedbala poslanie, ktoré dostala od Pána, čiže postarať sa, aby boli „znovuzrodení z vody a z Ducha“ všetci, ktorí môžu byť pokrstení.

Krst udeľuje tomu, kto ho prijíma, milosť očistenia od všetkých hriechov. Ale pokrstený musí naďalej bojovať proti žiadostivosti tela a nezriadeným túžbam.

Ten, kto prijal krst, spája sa s Ježišom Kristom. Toto začlenenie do Krista privádza k hlbokému pretvoreniu osobného života každého pokrsteného. Človek sa stáva celým človekom tým, že sa úplne oddáva Ježišovi Kristovi.

Keďže sa deti rodia s padlou a dedičným hriechom poškvrnenou ľudskou prirodzenosťou, aj ony potrebujú znovuzrodenie v Krste, aby boli vyslobodené z moci tmy a prenesené do kráľovstva slobody Božích detí, ku ktorej sú povolaní všetci ľudia. Prax Krstiť malé deti je od nepamäti tradíciou Cirkvi. Od druhého storočia sú o nej výslovné svedectvá.

Cirkev, nasledujúc svätého Pavla, vždy učila, že nesmiernu biedu, ktorá dolieha na ľudí, ich náklonnosť na zlé a ich podrobnosť smrti nemožno pochopiť bez ich spojitosti s Adamovým hriechom a so skutočnosťou, že Adam na nás preniesol hriech, ktorým postihnutí sa všetci rodíme a ktorý je „smrťou duše“.

Krst tým, že dáva život v Kristovej milosti, zotiera dedičný hriech a obracia človeka k Bohu.

Začiatkom Ježišovho verejného života je jeho Krst, ktorý prijal od Jána v Jordáne. Ján „hlásal Krst pokánia na odpustenie hriechov“ (Lk 3,3). Prichádzali zástupy hriešnikov, mýtnikov a vojakov, farizejov a saducejov i prostitútok, aby sa mu dali poKrstiť.

„Vtedy prišiel Ježiš.“ Krstiteľ váha, Ježiš nalieha - a prijíma Krst. Vtedy zostupuje na Ježiša Duch Svätý v podobe holubice a z neba zaznieva hlas: „Toto je môj milovaný Syn“ (Mt 3,13-17).

Pre Ježiša je jeho Krst prijatím a začiatkom jeho poslania ako trpiaceho Služobníka. Dáva sa započítať medzi hriešnikov. Už je „Boží Baránok, ktorý sníma hriech sveta“ (Jn 1,29). Už anticipuje „Krst“ svojej krvavej smrti. Už prichádza splniť „všetko, čo je spravodlivé“ (Mt 3,15), čiže úplne sa podriaďuje vôli svojho Otca: z lásky súhlasí s týmto Krstom smrti na odpustenie našich hriechov.

Na tento súhlas odpovedá hlas Otca, ktorý vkladá do svojho Syna všetko svoje zaľúbenie. Zostupuje Duch Svätý, ktorého má Ježiš v plnosti už od svojho počatia, a „spočinie“ na ňom. Ježiš bude prameňom Ducha pre celé ľudstvo. Pri jeho Krste „sa… otvorilo nebo“ (Mt 3,16), ktoré zatvoril Adamov hriech.

Krst sviatostne pripodobňuje kresťana Ježišovi, ktorý vo svojom Krste anticipuje svoju smrť a svoje zmŕtvychvstanie.

Evanjeliá hovoria o čase Ježišovej samoty na púšti hneď po tom, ako prijal Krst od Jána. Ježiš „pobádaný Duchom“ na púšť zostáva tam štyridsať dní bez jedla; žije medzi divou zverou a anjeli mu posluhujú. Nakoniec Duch Svätý začína s Jánom Krstiteľom v predobraze to, čo uskutoční s Kristom a v Kristovi: navrátenie Božej „podoby“ človekovi.

Náš Pán spojil odpustenie hriechov s vierou a Krstom: „Choďte do celého sveta a hlásajte evanjelium všetkému stvoreniu. Kto uverí a dá sa pokrstiť, bude spasený“ (Mk 16,15-16).

Odo dňa Turíc Cirkev slávila a vysluhovala svätý Krst. A skutočne svätý Peter vyhlasuje zástupu vzrušenému jeho kázaním: „Robte pokánie a nech sa každý z vás dá pokrstiť v mene Ježiša Krista na odpustenie svojich hriechov a dostanete dar Svätého Ducha“ (Sk 2,38). Apoštoli a ich spolupracovníci udeľujú Krst každému, kto verí v Ježiša: židom, bohabojným i pohanom.

Krst sa vždy javí ako spojený s vierou: „Ver v Pána Ježiša a budeš spasený ty aj tvoj dom,“ hovorí svätý Pavol strážcovi väzenia vo Filipách. „Neviete, že všetci, čo sme boli pokrstení v Kristovi Ježišovi, v jeho smrť sme boli pokrstení? Pokrstení si „obliekli Krista“.

Krst je teda kúpeľom vody, v ktorom „neporušiteľné semeno“ Božieho slova spôsobuje svoj oživujúci účinok.

Kde sa Krst detí stal bežne zaužívanou formou slávenia tejto sviatosti, tento spôsob slávenia sa stal jediným úkonom, ktorý veľmi skrátene zahŕňa aj etapy, ktoré predchádzajú uvádzanie do kresťanského života. Krst detí už svojou povahou vyžaduje katechumenát po Krste.

Hlásanie Božieho slova objasňuje zjavenú pravdu kandidátom Krstu i zhromaždeniu a vzbudzuje odpoveď viery, ktorá je neoddeliteľná od Krstu. Keďže Krst znamená oslobodenie od hriechu a od jeho podnecovateľa diabla, nad kandidátom sa vyslovuje exorcizmus (alebo viacero exorcizmov). Celebrant ho pomaže olejom katechumenov alebo vloží na neho ruku a on sa výslovne zrieka satana.

Potom nasleduje podstatný obrad sviatosti: Krst v pravom zmysle slova, ktorý naznačuje a spôsobuje odumretie hriechu a vstup do života Najsvätejšej Trojice, a to pripodobnením Kristovmu veľkonočnému tajomstvu. Krst sa najvýraznejšie udeľuje trojitým ponorením do Krstnej vody.

Od začiatkov Cirkvi je Krst dospelých najbežnejší tam, kde sa iba nedávno začalo hlásanie evanjelia. Katechumenát (príprava na Krst) má v tomto prípade dôležité miesto.

Krst je sviatosťou viery. Viera si však vyžaduje spoločenstvo veriacich. Jednotliví veriaci môžu veriť iba vo viere Cirkvi. Viera, ktorá sa vyžaduje na Krst, nie je viera dokonalá a zrelá, ale je začiatkom, ktorý sa má rozvíjať. U všetkých pokrstených, u detí i dospelých, má viera po Krste rásť. Preto Cirkev každý rok na Veľkonočnú vigíliu slávi obnovenie Krstných sľubov.

Príprava na Krst privádza iba na prah nového života.

Cirkev bola vždy pevne presvedčená, že tí, čo podstúpia smrť pre vieru, aj keď neprijali Krst, sú poKrstení svojou smrťou za Krista a s Kristom.

Krst nás robí údmi Kristovho tela. „Preto… sme si navzájom údmi“ (Ef 4,25). Krst včleňuje do Cirkvi. Pokrstení sa stali „živými kameňmi“ na vbudovanie „do duchovného domu, do svätého kňazstva“ (1Pt 2,5). Krstom majú účasť na Kristovom kňazstve a na jeho prorockom a kráľovskom poslaní, sú „vyvolený rod, kráľovské kňazstvo, svätý národ, ľud určený na vlastníctvo, aby… zvestovali slávne skutky toho, ktorý“ ich „z tmy povolal do svojho obdivuhodného svetla“ (1Pt 2,9).

Pokrstený, včlenený Krstom do Krista, je pripodobnený Kristovi. Krst vtláča kresťanovi nezmazateľný duchovný znak (charakter), ktorý znamená, že patrí Kristovi. Nijaký hriech nemôže tento znak zotrieť, hoci hriech zabraňuje Krstu prinášať ovocie spásy. Krst je narodením pre nový život v Kristovi.

Krst vtláča do duše nezmazateľný duchovný znak, charakter, ktorý určuje pokrsteného na kresťanský náboženský kult. Už od najstarších čias sa Krst udeľuje deťom, lebo je Božou milosťou a Božím darom, ktorý nepredpokladá ľudské zásluhy; deti sú Krstené vo viere Cirkvi.

Aby sa lepšie naznačil dar Ducha Svätého, čoskoro sa ku vkladaniu rúk pridalo pomazanie voňavým olejom (krizmou). Toto pomazanie objasňuje meno „kresťan“, ktoré znamená „pomazaný“ a je odvodené od mena samého Krista (grécke Christos značí Pomazaný), ktorého „Boh pomazal Duchom Svätým“ (Sk 10,38). Obrad pomazania jestvuje až podnes na Východe aj na Západe. Preto sa táto sviatosť na Východe volá krizmácia, t. j. pomazanie krizmou, alebo (po grécky) myron, čo značí „krizma“.

Jeden zvyk rímskej cirkvi - dvojité pomazanie krizmou po Krste - uľahčil rozvoj západnej praxe: prvé pomazanie, ktoré na novopokrstenom, keď vyšiel z Krstného kúpeľa, vykonal už kňaz, bolo dovŕšené druhým pomazaním, ktoré vykonal biskup na čele každého novopokrsteného. Prvé pomazanie svätou krizmou, ktoré udeľuje kňaz, ostalo spojené s Krstným obradom a znamená účasť pokrsteného na Kristovom prorockom, kňazskom a kráľovskom poslaní.

Ježiš vyzýva na obrátenie. Táto výzva je podstatnou zložkou ohlasovania Kráľovstva: „Naplnil sa čas a priblížilo sa Božie kráľovstvo. Kajajte sa a verte evanjeliu.“ (Mk 1,15). V kázaní Cirkvi sa táto výzva obracia predovšetkým na tých, ktorí ešte nepoznajú Krista a jeho evanjelium. Preto je Krst hlavným miestom prvého a základného obrátenia. Vnútorné pokánie kresťana sa môže prejavovať veľmi rozmanitým spôsobom. Písmo a Otcovia zdôrazňujú najmä tri formy: pôst, modlitbu a almužnu, ktoré vyjadrujú obrátenie vo vzťahu k sebe samému, vo vzťahu k Bohu a vo vzťahu k iným.

Krstom sa človek stáva Božím synom či dcérou, čo v sebe zahŕňa zrieknutie sa akejkoľvek moci diabla. Je smrteľným hriechom, ktorý priamo odporuje podstate krstu, vykonávať rôzne magické rituály či používanie amuletov a iných predmetov, „aby sa dieťaťu darilo“.

Myropomazanie je sviatosť, ktorá dopĺňa krst. Je sviatosť, pri ktorej krstenec dostáva dary Svätého Ducha na užšie primknutie sa ku Kristovi a ľahšie zachovanie si posväcujúcej milosti v každej situácii. Spolu s krstom a Eucharistiou, ktorá sa vo východnej cirkvi udeľuje hneď po krste, tvorí jeden celok „sviatostí uvádzania do kresťanského života“.

V dobe cirkevných otcov sa myropomazanie označovalo ako korunovanie a zavŕšenie krstu. Otcovia mu pripisovali plnosť Svätého Ducha a vyniesli tak na povrch osobný aspekt. Súčasne videli v myropomazaní zdokonalenie účasti na úlohách Ježiša Krista.

Keďže však je krst začlením do Cirkvi, je vhodné dieťa krstiť v miestnej Cirkvi, v ktorej bude vyrastať.

Krst zveril Kristus svojej Cirkvi, keď poslal apoštolov do celého sveta a keď im prikázal: Iďte a učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého. Cirkev "kázaním a krstom rodí pre nový a nesmrteľný život deti počaté z Ducha Svätého a splodené z Boha" (Lumen gentium 64). Krstom sa teda dieťa stáva Božím dieťaťom a dostáva záloh večného života. Sviatosťou krstu "človek sa skutočne privteľuje k ukrižovanému a oslávenému Kristovi a preporodzuje sa k účasti na Božom živote (Unitatis redintegratio 22). Aká krásna bude za chvíľku duša tohto dieťaťa, keď v nej zažiari svetlo posväcujúcej milosti, keď Duch Svätý vtlačí do nej nezmazateľný znak Božieho dieťaťa. Krst však aj zaväzuje. "Veriaci, začlenení krstom do Cirkvi, sú na základe krstného charakteru povolaní uctievať Boha v kresťanskom náboženstve a, preporodení v Božie deti, sú povinní vyznávať pred ľuďmi vieru, ktorú dostali od Boha prostredníctvom Cirkvi" (Lumen qentium.

Krst nech sa podľa možnosti udeľuje v nedeľu. Vtedy si totiž Cirkev pripomína veľkonočné tajomstvo. Dieťa majú dať pokrstiť otec a matka. Veriaci môžu spievať vhodný žalm alebo inú vhodnú pieseň. Kňaz pozdraví prítomných, najmä rodičov a krstných rodičov, a vyjadrí radosť nad tým, že rodičia prijali dieťa ako Boží dar. Veď Boh je prameňom všetkého života a teraz chce dieťaťu uštedriť aj svoj vlastný život. Pán s vami. (Alebo: Milosť nášho Pána Ježiša Krista ... R. Milí rodičia a krstní rodičia, drahí bratia a sestry, s radosťou vás vítam v tomto Božom chráme. Zhromaždili ste sa, aby ste boli svedkami krstnej slávnosti, pri ktorej sa duchovne znovuzrodí toto dieťa a stane sa dieťaťom Božím a členom Kristovej Cirkvi. Vy, milí rodičia, prijali ste dieťa s radosťou ako Boží dar, lebo Boh je prameňom všetkého života. Kňaz: Čo si žiadate od Božej Cirkvi pre M. Milí rodičia, žiadate krst pre svoje dieťa. Tým beriete na seba povinnosť vychovávať ho vo viere, aby potom zachovávalo Božie prikázania a milovalo Pána Boha a svojho blížneho, ako nás o tom poučil Kristus. A vy, krstní rodičia, máte pomáhať rodičom plniť túto povinnosť. M. (Milé dieťa), svätá matka Cirkev ťa prijíma s veľkou radosťou. A bez slova poznačí dieťa krížom na čele.

Idú na miesto, kde sa bude konať bohoslužba slova. Spievajú primeranú pieseň, napr. žalm 84, 7-9ab alebo prvý verš z piesne JKS č. II. Číta sa jedna alebo aj dve z perikop určených pre slávnosť krstu. Z evanjeliových čítaní sú to predovšetkým: Jn 3, 1-6; Mt 28, 18-20; Mk 1,9-11; Mk 1, 13-16. Ak sú dve čítania, možno spievať aj responzóriové žalmy a verše, ako sú uvedené v dodatku, str. Čítanie zo sv. V tých dňoch prišiel Ježiš z galilejského Nazareta a Ján ho pokrstil v Jordáne. Len čo vystúpil z vody, videl, ako sa otvorili nebesia a Duch ako holubica zostúpil na neho. Po čítaní povie kňaz krátku homíliu. Po homílii alebo po prosbách, prípadne medzi nimi, sa odporúča chvíľka ticha. Krstiteľ vyzve všetkých, aby sa v srdci modlili. Možno pripojiť aj vhodnú pieseň na slová aklamácií, hymnov a tropárií, ako sú uvedené v dodatku, prípadne spievať druhý verš piesne JKS č. Bratia a sestry, prosme nášho milosrdného Pána Ježiša za toto dieťa, ktoré má prijať milosť krstu. 1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. Aj u nás sa toto predkrstové pomazanie môže vynechať, a to v jednotlivých prípadoch, ak sú na to určité dôvody, napr. III. Pri krstiteľnici kňaz krátko pripomenie prítomným obdivuhodný úmysel Pána Boha, ktorý chce vodou posvätiť dušu i telo človeka.

Kňaz: Požehnaj, Bože, túto vodu, ktorou pokrstíme tvojho služobníka M. (tvoju služobnicu M.). Veď si ho (ju) vo viere Cirkvi povolal k prameňu znovuzrodenia, aby mal (a) život večný. Vo veľkonočnej dobe, ak má kňaz krstnú vodu posvätenú pri Veľkonočnej vigílii, vynecháva sa formula posvätenia vody (Požehnaj, Bože, túto vodu) a namiesto ne) sa povie nasledujúca modlitba. Bože, daj, aby sa z tejto posvätenej vody duchovne znovuzrodil (a) tvoj služobník M. (tvoja služobnica M.). Veď' si ho (ju) vo viere Cirkvi povolal k prameňu znovuzrodenia, aby mal (a) život večný. Milí rodičia a krstní rodičia, priniesli ste toto dieťa na krst. Dobrý Pán Boh mu dá v tejto sviatosti nový život. Dieťa sa znovuzrodí z vody a z Ducha Svätého. Usilujte sa vychovávať toto dieťa tak, aby sa v ňom božský život stále zveľaďoval. Ak ste teda v duchu viery ochotní vziať na seba túto úlohu, pripomeňte si, že aj vy sami ste boli pokrstení; zrieknite sa hriechu a vyznajte vieru v Ježiša Krista, ako v neho verí Cirkev. Toto je viera naša, toto je viera Cirkvi. (U nás pieseň č. Kňaz vyzve rodinu, aby pristúpila ku krstiteľnici. My všetci sme teraz s vami vyznali vieru Cirkvi. Chcete teda, aby M. Po krste dieťaťa sa odporúča zvolanie, ako je v dodatku, (str. 81-84). Keď sa krst udeľuje liatím vody, dieťa má držať matka alebo otec. Kde je však zvykom, že dieťa drží krstná matka alebo krstný otec, môže sa tento zvyk ponechať. IV. Tu kňaz mlčky pomaže sv. M., stal (a) si sa novým stvorením a obliekol (obliekla) si sa v Krista. Toto biele rúcho nech ti je znakom tejto hodnosti. A položí na dieťa biele rúcho. Iná farba sa nepripúšťa, iba ak by to vyžadoval miestny zvyk. Milí rodičia a krstná matka (krstný otec, krstní rodičia), vám sa zveruje toto svetlo. Dbajte o to, aby vaše dieťa kráčalo vždy vo svetle Kristovom ako dieťa svetla a vytrvalo vo viere až do konca. V. Ak sa krst nekonal v presbytériu, ide sa teraz k oltáru. v Krista ste sa obliekli. Bratia a sestry, toto dieťa sa teraz krstom znovuzrodilo a stalo sa Božím dieťaťom. Keď neskôr prijme sviatosť birmovania, dostane plnosť darov Ducha Svätého a bude svedčiť o Kristovi. A keď' prijme Sviatosť Oltárnu, bude mat účasť na oltárnej obete a v Cirkvi bude volať Pána Boha svojím Otcom. Aj my sme boli prijatí za Božie deti.

Kňaz žehná matku, ktorá drží v náručí svoje dieťa. Po požehnaní sa môže zaspievať pieseň, ktorá by vyjadrovala veľkonočnú radosť a poďakovanie, napr.

Nasledujúca tabuľka sumarizuje dôležité aspekty sviatosti krstu:

Príprava na krst obnáša jedno vopred dohodnuté stretnutie, na ktoré je potrebné doniesť rodný list dieťaťa a krstné listy rodičov a krstných rodičov nie staršie ako 3 mesiace. Pre dohodnutie stretnutia a termínu krstu nás kontaktujte telefonicky alebo osobne v čase úradných hodín.

Je však obtiažnejšie podstúpiť túto prípravu po narodení dieťaťa, keďže v tom čase pribúda veľa nových povinností. Človek, ktorý nespĺňa niektorú z podmienok sa nemôže stať krstným rodičom. Je potrebné brať na vedomie, že krstný rodič sľubuje krstné sľuby namiesto krstenca, teda sľubuje pred Cirkvou i Bohom samotným, že urobí všetko, aby z krstenca vyrástol zrelý kresťan, ktorý pozná a miluje Boha i jeho Cirkev.

Krst je sviatosťou viery. (1123) Viera si však vyžaduje spoločenstvo veriacich. Jednotliví veriaci môžu veriť iba vo viere Cirkvi. Viera, ktorá sa vyžaduje na Krst, nie je viera dokonalá a zrelá, (168) ale je začiatkom, ktorý sa má rozvíjať.

U všetkých pokrstených, u detí i dospelých, má viera po Krste rásť. Preto Cirkev každý rok na Veľkonočnú vigíliu (2110) slávi obnovenie Krstných sľubov.

Mozaika zobrazujúca krst Krista.

Krst dieťaťa.

tags: #sviatost #svateho #krstu #prianie