Vo sviatosti pokánia alebo svätej spovedi môžu veriaci získať odpustenie hriechov spáchaných po krste. Túto sviatosť ustanovil sám Pán Ježiš, keď svojim apoštolom udelil právomoc odpúšťať hriechy: „Prijmite Ducha Svätého. Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané (Jn 20, 22-23).“
Pán Ježiš už od samého začiatku svojho verejného účinkovania vyzýval na pokánie, keď povedal: „Naplnil sa čas a priblížilo sa Božie kráľovstvo. Kajajte sa a verte evanjeliu“ (Mk 1,15). Svoju božskú moc vykonával aj tým, že odpúšťal hriechy (Lk 5, 20-26). Kristova výzva na obrátenie neprestáva zaznievať v živote Cirkvi.
Hoci hriech odlučuje človeka od Boha, milosrdný Boh hľadá hriešnika a volá ho, aby sa skrze pokánie navrátil k nemu. Vo sviatosti pokánia alebo svätej spovedi môžu veriaci získať odpustenie hriechov spáchaných po krste. Aj keď veriaci v krste dostáva nový život a odpúšťajú sa mu všetky hriechy, ale krst neodstráni krehkosť ľudskej prirodzenosti ani náklonnosť na hriech. Pretože je človek slabý, znova a znova upadne do hriechu, niet takého, kto by nezhrešil, ako aj Svätý Ján apoštol píše: „Ak hovoríme, že nemáme hriech, klameme sami seba a nie je v nás pravda“ (1Jn 1,8).
Čo je hriech?
Katechizmus Katolíckej cirkvi (KKC) píše o hriechu, ako o previnení proti rozumu, proti pravde a proti správnemu svedomiu. Hriech je urážka Boha, neposlušnosť a vzbura proti nemu (1849-1850). Na hriech navádza predovšetkým zlý duch, ale aj ľudská náklonnosť na hriech, naše zlé návyky a slabosti.
Obrátenie a zmierenie
Obrátenie je zanechanie hriechu, odvrátenie sa od zla a návrat k Bohu spojené s odporom k zlým skutkom, ktorých sme sa dopustili. Zároveň zahŕňa v sebe túžbu a rozhodnutie zmeniť život s nádejou na Božie milosrdenstvo a s dôverou v pomoc Božej milosti (KKC 1431). Keďže hriech narúša spoločenstvo aj s Cirkvou, preto obrátenie musí byť aj zmierenie s Cirkvou (KKC 1440). Sviatosť pokánia teda zmieri hriešnika s Bohom aj s Cirkvou zároveň.
Úkony kajúcnika
„Sviatosť pokánia sa skladá z troch úkonov kajúcnika, ktoré tvoria jeden celok, a z kňazovho rozhrešenia.“ Keď si hriešnik uvedomí, že jeho hriech je veľké zlo, ktorým urazil Boha, prebudí sa v ňom ľútosť, čo je bolesť duše nad spáchaným hriechom. Ak táto ľútosť pochádza z lásky k Bohu, volá sa dokonalá ľútosť a dosiahne odpustenie aj smrteľných hriechov, ak zahŕňa pevné predsavzatie pristúpiť k sviatostnej spovedi, len čo to bude možné.
Samotná svätá spoveď je vynanie hriechov pred spovedníkom: toto musí obsiahnuť všetky doteraz nevyznané a nerozhrešené smrteľné hriechy ako aj ich počet. Hoci vyznanie všedných hriechov nie je povinná, Cirkev ju veľmi odporúča, lebo to pomáha formovať si svedomie a bojovať proti nezriadeným náklonnostiam. Kto sa dopustil smrteľného hriechu, nesmie pristúpiť k svätému prijímaniu prv ako by prijal sviatostné rozhrešenie. Deti majú pristúpiť k sviatosti pokánia skôr, ako pristúpia k prvému svätému prijímaniu. Každý veriaci, ktorý už bol uvádzaný do kresťanského života, je povinný úprimne sa vyspovedať zo svojich ťažkých hriechov aspoň raz do roka (KKC 1456-1458).
Treba urobiť všetko, čo je možné, aby sa škoda spôsobená hriechmi napravila. Táto náprava sa nazýva zadosťučinenie. Kódex kanonického práva (KKP) určuje, že podľa závažnosti a povahy hriechov, ale so zreteľom na stav kajúcnika, spovedník má uložiť spasiteľné a primerané zadosťučinenia; ktoré kajúcnik je povinný sám osobne splniť (kán. 981).
Rozhrešenie
Rozhrešenie, ktoré dá spovedník, je pôsobenie Boha službou Cirkvi. Kňaz tu koná v osobe Krista a sám Boh, milosrdný Otec je ten, kto skrze smrti a zmŕtvychvstania svojho Syna zmieri hriešnika so sebou (KKC 1449). Vysluhovateľom sviatosti pokánia je kňaz, avšak rozhrešenie niektorých obzvlášť závažných hriechov je vyhradené biskupovi (napr. prerušenie tehotenstva, verejný odpad od viery, znesvätenie Eucharistie).
Spoveď sa väčšinou odohráva v spovednici a jej priebeh je zvyčajne takýto: kajúcnik pri vstupe do spovednice pozdraví kňaza, kľakne si, následne úprimne vyzná svoje hriechy, pozorne počúva poučenie spovedníka a odpovedá na prípadné otázky. Potom spovedník uloží zadosťučinenie a kajúcnik oľutuje svoje hriechy, kňaz ho následne rozhrešuje a prepustí. Ak by spovedajúci úmyselne zamlčal nejaký svoj ťažký hriech, aj keby dostal rozhrešenie, je takáto spoveď neplatná, ba svätokrádežná.
Keď spovedajúci nie je dostatočne disponovaný (napr. nemá v úmysle zanechať svoj ťažký hriech), spovedník má právo rozhrešenie odoprieť alebo oddialiť. Každý kňaz, ktorý spovedá, je pod veľmi prísnymi trestami viazaný zachovať absolútne tajomstvo, čo sa týka hriechov, z ktorých sa mu jeho kajúcnici vyznali - toto spovedné tajomstvo je za každých okolností nedotknuteľné (KKC 1467, KKP kán.
Táto individuálna spoveď je jediným riadnym spôsobom, ktorým veriaci dosiahne odpustenie hriechov. Rozhrešenie oslobodzuje človeka od večného trestu za hriechy, ale časné tresty mu aspoň čiastočne ostávajú, keďže každý hriech potrebuje očistenie či už tu na zemi, alebo po smrti, v stave nazývanom očistec. Odpustky sú odpustenie časného trestu pred Bohom za hriechy, ktoré sú už odpustené.
Vo sviatosti zmierenie resp. pokánia veriaci vyznávajú hriechy zákonnému vysluhovateľovi, ľutujú ich a majú predsavzatie polepšiť sa, rozhrešením, ktoré im ten istý vysluhovateľ udelil, dostávajú od Boha odpustenie hriechov, ktoré spáchali po krste, a súčasne sa zmierujú s Cirkvou, ktorú zhrešením ranili. (Kán.
Spovedné zrkadlo
Na svätú spoveď choď iba vtedy, ak je ti všetko úprimne ľúto a chceš sa polepšiť. Potom sa dobre priprav! Priprav sa najprv tým, že požiadaš Boha o pomoc, aby si dobre spoznal, čo je v tvojom živote zlé a hriešne. Môže ti k tomu pomôcť spovedné zrkadlo - otázky, aby si sa lepšie spoznal:
- Spovedné zrkadlo pre deti
- Spovedné zrkadlo pre mládež a snúbencov
- Spovedné zrkadlo pre dospelých
Forma sviatosti zmierenia
Milosrdný Boh Otec, ktorý smrťou a zmŕtvychvstaním svojho Syna zmieril svet so sebou a zoslal Ducha Svätého na odpustenie hriechov, nech ti službou Cirkvi udelí odpustenie a pokoj. A ja ťa rozhrešujem od tvojich hriechov v mene Otca i Syna i Ducha Svätého.
5 častí sviatosti zmierenia
- Spytovanie svedomia - Spytovanie svedomia si má kajúcnik vykonať ešte pred pristúpením k samotnej spovedi. Odporúča sa pred ním poprosiť o pomoc Ducha Svätého. Hriechy si kajúcnik môže zapísať na papier, alebo zapamätať. Ako pomôcku pre spoznanie svojich hriechov môže použiť tzv. spovedné zrkadlo (napr. v modlitebnej knižke)
- Vyznanie hriechov - Kajúcnik kňazovi vyzná svoje hriechy stručne a zrozumiteľne. Je potrebné vyznať všetky ťažké hriechy a ich počet, resp. frekvenciu vykonávania a všetky „priťažujúce okolnosti“ (nestačí vyznať napr. „smilstvo“, ale treba upresniť, či s osobou rovnakého / opačného pohlavia, či s osobou slobodnou, alebo viazanou manželským, či rehoľným sľubom a pod.). Odporúča sa vyznať aj ľahké hriechy, pre platnosť spovede to však nie je nutné. Ak kajúcnik v spovedi zabudne vyznať hriech, vyzná ho pri najbližšej spovedi. Ak však nejaký hriech naschvál zamlčí, dopúšťa sa hriechu svätokrádeže.
- Ľútosť - Ľútosť je podstatným elementom Sviatosti zmierenia a má byť úprimná. Možno ju vyjadriť vlastnými slovami, slovami žalmu, alebo modlitbou (možno ju nájsť aj v modlitebnej knižke).
- Kajúci skutok - Po vyznaní hriechov kňaz uloží kajúcnikovi kajúci skutok (modlitba, sebazápor, pôst, dobrý skutok, …). Kajúcnik musí tento skutok vykonať do najbližšej spovede. Ak v danej spovedi mal kajúcnik ťažký hriech, nesplnenie kajúceho skutku je tiež ťažkým hriechom. Ak mal kajúcnik v spovedí len ľahký hriech, aj nesplnenie kajúceho skutku sa považuje za ľahký hriech.
- Silné predsavzatie - Človek si má v srdci zaumieniť zmenu svojho života, vzbudiť si snahu byť lepším človekom a odpor k hriechu. Má zo svojej blízkosti odstrániť predmety, ktoré ho zvádzajú na hriech, či vyhýbať sa spoločnosti, ktoré ho môžu priviesť k hriechu (napr. vyhodiť z domácnosti alkohol, okultistickú literatúru, vyhýbať sa nemravnej spoločnosti a pod.)
Účinky sviatosti pokánia
Sviatosť zmierenia s Bohom spôsobuje totiž pravé „duchovné vzkriesenie“, prinavracia dôstojnosť a dobrá života Božích detí, z ktorých najvzácnejším je priateľstvo s Bohom. (KKC 1468)
- Navracia nám Božiu milosť a spája nás s Bohom v dokonalom priateľstve. Cieľom a účinkom tejto sviatosti je teda zmierenie s Bohom.
- Zmieruje nás s Cirkvou.
- Nielen uzdravuje toho, kto je znovu plne zapojený do ekleziálneho spoločenstva, ale má aj oživujúci účinok na život Cirkvi, ktorá trpela pre hriech jedného zo svojich členov. Hriešnika, ktorý bol znovu plne zapojený do spoločenstva svätých alebo v ňom bol upevnený, posilňuje výmena duchovných dobier, ktorá jestvuje medzi všetkými živými údmi Kristovho tela, či sú ešte na pozemskej púti, alebo sú už v nebeskej vlasti: (KKC 1469)
- Odpúšťajú sa nám hriechy - ťažké i ľahké - odpúšťa i večný trest.
- Môžeme pristupovať k sviatostiam.
- Sme v stave milosti posväcujúcej, môžeme získavať odpustky a konať záslužné skutky.
- Odpúšťajú sa nám i NIEKTORÉ časné tresty.
V žiadnom prípade to nie je snaha o svätosť! Tá sa prejavuje v prijatí seba ako hriešnika, ktorému Boh odpustil.
Sviatosť pokánia je sviatosť, v ktorej sa ľuďom odpúšťajú hriechy spáchané po krste. Krst a sviatosť pokánia sú sviatosti mŕtvych, čo znamená, že duchovne oživujú človeka a udeľujú mu milosť posväcujúcu, ak ju nemal alebo stratil. Vo sviatosti pokánia pokrstený človek za riadnych okolností dosahuje „ospravodlivenie", keď upadol do ťažkého hriechu. Túto sviatosť Pán Ježiš ustanovil v deň svojho slávneho zmŕtvychvstania. Zjavil sa svojim apoštolom a povedal im: „Prijmite Ducha Svätého. Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané." (Jn 20, 22-23) Takto Pán Ježiš ustanovil sviatosť pokánia, týmito slovami apoštoli dostali moc odpúšťať hriechy.
Preto aj kňazi majú na základe posvätnej vysviacky moc odpúšťať hriechy.