Okres Svidník, rozprestierajúci sa v Ondavskej a Laboreckej vrchovine, je známy nielen svojou bohatou históriou, ale aj pokladmi cestovného ruchu, ktorými sú drevené chrámy rozosiate po celom jeho území. Jedným z najimpozantnejších je Chrám svätého Mikuláša v obci Bodružal, ktorý je právom považovaný za jeden z najstarších a najkrajších drevených chrámov na Slovensku.
Chrám svätého Mikuláša v Bodružali.
Gréckokatolícky drevený chrám sv. Mikuláša v obci Bodružal je klenotom medzi cerkvami. Je to jeden z najstarších a najkrajších drevených chrámov na Slovensku. Chrám je súčasťou jedinečného urbanistického celku na vyvýšenom mieste v centre obce.
Unikátne drevené chrámy - Hervartov, Ladomírová, Bodružal
História a patrón chrámu
Výstavba chrámu sa datuje do roku 1658. Chrám bol postavený v roku 1658 a naposledy bol významnejšie rekonštruovaný v 90. rokoch minulého storočia a v roku 2004. Od roku 1968 je kostol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.
Patrónom chrámu je biskup a divotvorca Mikuláš. Svätý Mikuláš sa stal okolo roku 300 biskupom v Myre v Malej Ázii a vyznačoval sa nesmiernou dobročinnosťou. Je jedným z najviac obľúbených svätcov. Zomrel v pokročilom veku a pochovali ho v myrskom chráme, kde boli jeho telesné pozostatky uložené do roku 1087, kedy boli prenesené do talianskeho prístavného mesta Bari.
Architektúra chrámu
Samotný chrám je prototypom cerkvi tzv. lemkovského typu. Drevená cerkva je trojdielna drevená zrubová stavba v tvare troch štvorcov rozostavených na jednej osi od východu na západ. Chrám pozostáva z trojdielnej zrubovej stavby, ktorú tvorí presbýrium, štvorcová loď a predsieň pod hlavnou vežou.
Konštrukcia je zrubová v tvare troch štvorcov rozostavených na jednej osi od východu na západ, v exteriéri obložená vertikálne kladeným doštením (doskami). Zrub je použitý aj pri konštrukcii nepravých, akoby priečnelkových stupňovitých klenieb (zrezaného ihlanu) vo svätyni a lodi. Strecha je šindľová. Stanovú strechu nad svätyňou a loďou ukončujú krátke štvorcové konštrukcie, na ktorých sú ukotvené kužeľové telesá.
Vežičky sa zväčšujú postupne od malej východnej nad svätyňou (presbytériom) cez strednú časť, loď (ktorá je najväčšia a má zrubovú otvorenú kupolu) až po západnú najvyššiu, hranolovú vežu (nad predsieňou - tzv. Zrubové brvná cerkvi sú položené na kamennom základe (podmurovke), ktorého najväčšia výška je pod svätyňou a má asi 35-40 cm. V minulosti to boli pieskovcové kamene, ktoré tvorili jej tzv. základ, bez akéhokoľvek pojiva (až do konca 20. storočia). Dnes medzery medzi kameňmi sú vyplnené betónovou zmesou.
Z vonkajšej strany je chrám obložený doskami a šindľovou strechou. Pyramídová strecha je zakončená makovičkami s bohato zdobenými kovanými krížmi. Spodok predsiene, loď a svätyňa sú vertikálne obložené doskami. Hlavná veža je dvojdielna, dohora sa zužujúca, pokrytá doskami a lištami. V podstreší sú malé ozvučné otvory zaujímavého tvaru. Vo veži sa nachádzajú tri zvony, najstarší je z roku 1759.
Okrem chrámu ho tvorí aj samostatná zvonica, priľahlý cintorín a drevená ohrada so šindľovou strieškou a vstupnou bránkou, ktorá je zakrytá kužeľovou strechou s makovičkou. Areál cerkvi obklopuje zrubová ohrada - (palánok so šindľovou strieškou), ktorá bola obnovená v roku 2008. Vstup do priestoru cerkvi je cez drevenú zvonicu, ktorá má kužeľovú strechu a pochádza z 19. Areál chrámu je obohnaný drevenou ohradou so šindľovou strieškou a vstupnou bránkou takmer kruhového pôdorysu.
Zvonica pri Chráme svätého Mikuláša.
Interiér a výzdoba
Vysokú estetickú hodnotu má nielen exteriér, ale aj interiér kostolíka. Baroková výzdoba zahŕňa historické maľby, ikony i ikonostas. Baroková vnútorná výzdoba interiéru lode na severnej celistvej strane je doplnená nástennými maľbami na dreve z 90. rokov 18. storočia, na ktorých sú zobrazené scény zachytávajúce výjavy z Biblie - Apokalypsu (Posledný súd) a Ukrižovanie. V chráme sa nachádza aj štvorradový ikonostas, rozmiestnený na poschodiach s rôznymi ikonami svätých.
Ikonostas je jedinečný a výnimočný tým, že ako jediný známy ikonostas je maľovaný z oboch strán. Na zadnú stranu pôvodného ikonostasu zo 17. storočia bol v 18. storočí namaľovaný súčasný ikonostas. V roku 1968 bola ikona Krista Učiteľa pozdĺžne rozdelená na dve časti. Zadná časť - ikona svätého Pavla s iným učeníkom sa nachádza v lodi na južnej stene. Kvôli možnému nezvratnému poškodeniu ikonostasu sa od oddeľovania jednotlivých ikon upustilo.
Ikonostas je štvorradový rozmiestnený na štyroch poschodiach. Severné diakonské dvere majú na ostení namaľovaného svätého Vavrinca a svätého Vincenta. Centrálne cárske dvere sú dvojkrídlové, zlátené a bohato vyrezávané. Sú osadené šiestimi medailónmi, dvoma ikonami Zvestovania Bohorodičke a štyrmi evanjelistami. Na ostení cárskych dverí sú zobrazení svätý Bazil Veľký a svätý Ján Zlatoústy, nad nimi v hornej časti je Boh Otec.
Hlavný, prvý rad obsahuje ikony, zľava: Krst Krista - Bohozjavenie, Bohorodičku s Ježišom na rukách, takzvanú Hodigitriu, Krista Učiteľa a patróna chrámu svätého Mikuláša. Je tu zachované ikonopisecké pravidlo, kde na každom ikonostase sa ako prvá ikona zľava vždy nachádza ikona svätého Mikuláša ako patróna byzantskej cirkvi. Výnimku tvorí jediný prípad, ak je chrám zasvätený svätému Mikulášovi. Práve vtedy sa ikona Mikuláša presúva na miesto patróna chrámu, to je úplne vpravo, a na jej miesto nastupuje ikona svätého Jána Krstiteľa, patróna Prešovskej archieparchie. V tomto prípade je vľavo zobrazený Ján Krstiteľ pri krste Krista v Jordáne. Na podstavcoch pod hlavným radom sú zobrazené ikony svätého archanjela Michala a svätého biskupa Mikuláša.
Druhý rad obsahuje dvanásť najväčších sviatkov liturgického roka s Poslednou večerou uprostred. Tretí, apoštolský rad, obsahuje ikony svätých apoštolov. V strede sa nachádza ikona Krista Veľkňaza. Štvrtý rad obsahuje šesť medailónov s dvojicami postáv starozákonných prorokov. Uprostred je ikona Krista na kríži. Ikonostas je štylizovaný v miešanom slohu barokovo-rokokovej ornamentiky.
Hlavný oltár za ikonostasom je barokový, so starším obrazom Ukrižovania. V spodnej časti oltára je ikona Krista padajúceho pod krížom. Vzácnosťou je i nástenná maľba z 18. storočia zobrazujúca Posledný súd a Ukrižovanie. Ikonostas a nástenné maľby boli naposledy reštaurované v roku 1995.
Vo veži chrámu sa nachádza i historický zvon, ktorého výroba sa datuje do roku 1759. Na začiatku prvej svetovej vojny boli najmenší a najväčší zvon použité na vojenské účely. Zvony boli nahradené obyvateľmi obce až v druhej polovici dvadsiatych rokov. Najväčší zvon nechal zhotoviť miestny lesník Michal Zelizňák, pracujúci v službách vlastníka lesov, a najmenší zvon zabezpečili verejnou zbierkou občania obce. Vzadu nad chrámom sa nachádza pamätník na počesť 400 vojakov padlých v 1. svetovej vojne.
Rekonštrukcie a UNESCO
Chrám prešiel rekonštrukciou v 18. storočí, potom v roku 1902, po vojne v roku 1945 a naposledy v rokoch 2004 - 2008.
Chrám v Bodružali bol 7. júla 2008 spolu s ďalšími ôsmimi drevenými pamiatkami pod názvom „Drevené chrámy slovenskej časti Karpatského oblúka“ zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO na základe výnimočnej celosvetovej hodnoty.
Drevené chrámy slovenskej časti Karpatského oblúka UNESCO.
Prehľad chrámov a kostolov v okolí Svidníka
Vo Svidníckom okrese si môžete pozrieť i ďalšie výnimočné chrámy, ktorých hlavným a častokrát jediným stavebným prvkom je drevo. Medzi tie najkrajšie patrí Drevený kostolík sv. Michala Archanjela v Ladomírovej, Drevený kostolík v Hunkovciach i Drevený kostolík sv. Paraskievy v obci Potoky.
| Názov | Obec | Typ |
|---|---|---|
| Chrám Najsvätejšej Trojice | Svidník | Pravoslávny chrám |
| Chrám Božej Múdrosti | Svidník | Gréckokatolícky chrám |
| Chrám Narodenia Presvätej Bohorodičky | Svidník | Gréckokatolícky chrám |
| Drevený Chrám sv. Paraskevy | Svidník (skanzen) | Drevený chrám |
| Drevený kostolík sv. Michala Archanjela | Ladomirová | Drevený kostolík |
| Drevený kostolík sv. Michala Archanjela | Šemetkovce | Drevený kostolík |
| Chrám sv. Bazila Veľkého | Krajné Čierno | Drevený chrám |
| Drevený kostolík v Hunkovciach | Hunkovce | Drevený kostolík |
Ak Vás láka čaro drevených sakrálnych pamiatok, určite neváhajte s návštevou východného Slovenska. Ak ste ešte nemali príležitosť pobudnúť v tomto meste, naplánujte si víkendový výlet so svojou rodinou. Určite neobanujete, pretože Svidník ponúka množstvo atraktívnych miest a zaujímavých aktivít, veľa možností na oddych, turistiku, rekreáciu a podobne vo všetkých ročných obdobiach, ktoré umocnia váš zážitok z prírodných a kultúrnych krás tohto regiónu.