Každá krajina má inú históriu a iné tradície, ktoré sa spájajú s Vianocami. Poďme sa pozrieť na niektoré z nich, kde hrajú dôležitú úlohu zvieratá a iné bytosti.
Santa Claus a jeho pomocníci
Čoraz viac rozšíreným sa stáva koncept Santa Clausa, tučného pána v červenom, ktorého vzduchom ťahá na sánkach záprah sobov. Na saniach nesie darčeky pre deti z celého sveta. Deti mu napíšu list, čo by chceli dostať pod stromček a on im to v deň Vianoc doručí domov krásne zabalené.
Zvieratá po celom svete oslavujú Vianoce

Koza Yule
Vo Švédsku neťahá sane záprah sobov, ale koza Yule, ktorá pomáha Santovi doručiť všetky darčeky dobrým deťom. Aj preto je v škandinávskych oblastiach mimoriadne obľúbenou vianočnou ozdobou malá koza vyrobená zo slamy.

Krampus
Démon, ktorý je sčasti kozou, má svoj pôvod v strede Európy, čoraz častejšie sa však stáva námetom hororov po celom svete. Kým 6. decembra Mikuláš rozdáva sladkosti, deň predtým chodí po svete Krampus a zlé deti potrestá alebo unesie.

Ďalšie vianočné postavy a ich zvierací spoločníci
Perchta
S touto postavou sa stretnete v oblasti Rakúska a Nemecka, niekedy je priateľská, inokedy až desivo zlomyseľná. Väčšinou je vyobrazovaná ako nepekná postava v dlhom plášti, pod ktorým má nôž, pričom niekedy má zvieraciu tvár. V období 12 dní počas Vianoc prehľadáva domovy a dobrým deťom zanechá darček. Ak natrafí na zlé dieťa, vytasí svoj nôž, rozpára ho, miesto po vnútornostiach naplní slamou a opäť zašije.
Kallikantzaroi
Malá nezbedná postavička sa vyskytuje najmä na juhu Európy a podobne ako Perchtu, stretnete ju len počas Vianoc na 12 dní. Ináč trávi čas v temnotách - pokusmi zničiť Zem. Podľa legendy svet drží pokope svetový strom a jeho konáre podopierajú aj Zem. A práve tento strom sa Kallikantzaroi pokúša odpíliť. Na Vianoce však svoju bežnú činnosť zanechá tak a príde na zemský povrch. Ako zabrániť, aby sa škriatok vkradol do vašej domácnosti? Za dom zaveste prasačiu čeľusť. Alebo zaveste niekam ľan, pretože škriatok má nutkanie všetko počítať a počítanie ľanových vláken ho na dlho zamestná.
La Befana
La Befana je talianska bosorka, ktorá každý rok 5. januára skĺzne dolu komínom a skúma, ktoré deti boli dobré a ktoré zlé. Okrem toho je nutné pri krbe nechať zavesenú ponožku. Ak ste boli dobrí a máte ponožku, La Befana vám do nej nadelí dobroty. Údajne La Befana kedysi poskytla útočisko Trom kráľom, ktorí išli za Ježišom, keď sa narodil. Volali so sebou aj ju, ale odmietla. Keď si to neskôr La Befana predsa len rozmyslela, Troch kráľov ani Ježiška nemohla nikde nájsť. A tak chodí po svete a dá sladkosť každému dobrému dieťaťu, na ktoré natrafí.

Gryla a Jólakötturinn
Aj keď nejedna vianočná postava obsahuje nepekné prvky, kanibalistická obryňa Gryla so svojou mačkou je skutočne desivá. Od 13. storočia patrí k islandskej vianočnej tradícii a údajne počas sviatkov prenasleduje deti. Aby toho nebolo málo, Gryla má obrovskú beštiálnu mačku Jolakotturinn, ktorá si zas zgustne na deťoch, ktoré nemajú nové šaty. Keď sa Gryla rozhodla, že na mučenie detí jej už nestačí mačka, splodila so svojím mužom 13 potomkov. Po dobu 13 dní pred Vianocami kladie dieťa pod okno topánku. Ak bolo v ten deň dobré, nájde si v nej sladkosť. Ak nie, nájde si zhnitý zemiak.

Zwarte Piet
Zwarte Piet znamená v preklade Čierny Peter a ide o holandskú tradíciu, v rámci ktorej si obyvatelia maľujú tváre na čierno. Možno ste si však domysleli, že okolitý svet vníma túto tradíciu ako pomerne rasistickú. Dokonca aj vláda podnikla kroky na odstránenie tejto postavy.
Caganer
Možno aj vy máte na Vianoce doma postavený malý Betlehem. Malý Ježiško, Mária, Traja králi a zvieratká. V Katalánsku však majú zvláštny zvyk vystavovať okrem iného aj tzv. Caganers, teda postavy vykonávajúce veľkú potrebu. Doslova. Pôvod tradície nie je známy, ak však na Vianoce nebudete mať Caganera, čaká vás nešťastný rok. Kedysi bola postavička Caganera vyobrazená ako farmár.

Mary Lwyd
Vo väčšine krajín by sa u vás pravdepodobne objavila polícia, ak by ste dali susedovi pred dvere konskú lebku. Vo Walese je to však tradícia Mary Lwyd. Na Vianoce a na Nový rok takto chodia ľudia od domu k domu, spievajú a recitujú.
Symboly Vianoc a ich význam
Už pravidelne si zdobíme naše domovy rôznymi vianočnými symbolmi a pri tom sa ani nezamýšľame nad tým, odkiaľ vlastne pochádzajú a aký je ich skutočný význam. Pritom deťom by ste aj prostredníctvom nich mohli sprostredkovať dôležité informácie o ich pôvode a symbolike. Práve vďaka tomu ich môžete lepšie pripraviť na prichádzajúce sviatky a lepšie ich navnadiť na prichádzajúce dni.
Vianočný stromček
Zvyk zdobenia vianočných stromčekov pochádza zo 16. storočia, keď sa prvé zmienky o nich objavili v Nemecku. Tie boli najprv výsadou iba bohatých mešťanov, ktorí takto demonštrovali svoje postavenie, pretože nákup veľkých stromčekov bol finančne nároční. Chudobní si zdobili svoje príbytky iba vetvičkami v malých vázach. Postupne sa táto tradícia presunula aj do Rakúsko-Uhorska, vďaka čomu patrilo i Slovensko medzi jedny z prvých krajín, ktoré ozdobovali svoje domovy týmto spôsobom. Vlastný vianočný stromček sa začal objavovať v Alsasku v 16. storočí. V 19. storočí sa výraznejšie rozšíril takmer do všetkých kresťanských štátov sveta. Na naše územie sa tradícia zdobiť vianočný stromček dostala až koncom 18. storočia z Nemecka. Najprv sa udomácnil v mestskom prostredí a až koncom 19. storočia začal prenikať na vidiek. Na východné Slovensko sa dostal dokonca až medzi vojnami. Dovtedy sa v izbách vešali rôzne slamené predmety, snopy obilia a zelené vetvičky.

Ozdoby vianočného stromčeka
Tie boli v počiatkoch veľmi prosté. Stromčeky sa najprv zdobili iba sušeným ovocím alebo orieškami, niekedy sa pridala cezmína. Neskôr sa pridávali aj prvé cukrovinky ako napríklad ozdobené medovníčky alebo malé koláčiky.
Adventný veniec
I jeho tradícia pochádza z Nemecka. Keď sa v sirotinci jedného zo zamestnávateľov drobci neustále vypytovali kedy už prídu Vianoce, rozhodol sa vyrobiť pre nich špeciálne zariadenie, ktoré im malo skrátiť toto čakanie. Na strop zavesil veľké koleso od voza, ktoré ozdobil čečinou, dvadsiatimi malými a štyrmi veľkými sviečkami. V každý deň potom zapálil jednu z nich a deti presne vedeli, kedy sa ich sviatok konečne priblíži. V domácnostiach sa už potom ujal v zmenšenej podobe iba so štyrmi sviečkami a namiesto neho sa začala pestovať i tradícia adventného kalendára.
Vianočné oblátky
Ide o jeden z najstarších symbolov, pretože pochádza už zo stredoveku. Postupne nadväzuje na kresťanskú tradíciu, keď sa oblátky stali veľkou obdobou hostie, ku ktorej sa takto dostal počas sviatkov v podstate každý. Čiže vianočné oblátky symbolizujú božie telo a postupne k tomu sa pridali aj ďalšie zvyklosti ako konzumácie orechov, cesnaku, medu a jabĺčka. Výroba oblátok bola v minulosti veľkým umením a túto profesiu vykonávali len vážení ľudia.
Betlehem
Prvý betlehem vznikol v 13. storočí. Jeho autorom bol známy svätec František z Assisi. Jeho cieľom bolo pripomenúť dôležitosť svätej rodiny. Prvý betlehem bol vyrobený zo živých hercov a zvierat, čo sa v niektorých kostoloch dodržiava aj v súčastnosti. Potom sa postupne presunul aj do iných svätostánkov a neskôr i do rodín. Bol teda tradičnejšou súčasťou Vianoc ako vianočný stromček a i v súčastnosti v niektorých krajinách ako napríklad Španielsko tvorí hlavnú výzdobu príbytkov. Betlehem nám pripomína pravú a kresťanskú podstatu Vianoc.

Vianočná ruža
V našich domácnostiach sa častejšie objavuje až v ostatných rokoch. Málokto však vie, že jej pôvod môžeme hľadať v Mexiku. Podľa legendy bola vianočná ruža jedným z darov chudobných detí Ježiškovi. Keď ju položili na oltár, jej listy v tom momente očerveneli. V skutočnosti sa o rozšírenie tohto zvláštneho kvietka postarali brazílski misionári a svoju popularitu získal po tom, ako ho dostal od mexického veľvyslanca do daru americký prezident.
Imelo
Tento zvyk k nám prišiel z Anglicka. Imelu sa v minulosti pripisovali magické sily. Ako jediná rastlina totiž v decembri kvitla bielymi bobuľkami a kvôli tomu naši predkovia verili, že ich dokáže ochrániť pred všetkým zlým. Imelo symbolizuje šťastie, hojnosť a požehnanie. Imelo je symbolom šťastia aj hojnosti a na Vianoce ním radi zdobíme svoje príbytky. Traduje sa, že vianočný bozk pod vetvičkou imela nám zabezpečí večnú lásku.

Kapor
Hoci by sme si pri pohľade na vianočné kade plné kaprov mohli myslieť, že kapor a Vianoce k sebe patria odnepamäti, nie je to tak. Na štedrovečernom stole sa objavuje až od polovice 19. storočia. Súviselo to predovšetkým s poklesom ceny rýb na trhu. Rybie mäso bolo navyše považované za pôstne jedlo.
Vianočka
Vianočka má dlhú históriu a je obľúbená až dodnes. Pôvodne sa volala calta a bol to vlastne zapletený koláč, ktorý sa na záver Štedrej večere rozkrájal. Zhotoviť vianočku nebolo a nie je jednoduché, a preto sa pri príprave cesta, pletení a pečení vianočky dodržiavali rôzne zvyky, ktoré mali tvorbe vianočky zaistiť úspech. Gazdiná mala miesiť v bielej zástere a šatke, pričom nesmela rozprávať.
Zvončeky
Prvé zvony sa začali objavovať už v 6.storočí a čoskoro sa stali súčasťou kostolov. Sprevádzali človeka na každom kroku. V dobách, keď neexistovali hodiny, určovali čas, ohlasovali nebezpečenstvo, smrť, ale i radostné udalosti. Už tradične sú teda sklenené zvončeky ozdobou vianočných stromčekov. Málokto si uvedomí, že majú svoju nadprirodzenú symboliku. Naši predkovia verili, že sa počas štedrovečernej noci otvárajú hroby a mŕtvi na hodinu precitnú zo svojho večného spánku. Zvončeky preto majú svojim cengotom ochrániť srdce pred chamtivosťou a lakomstvom.
Prasa
I keď málokomu sa pošťastilo prasiatko vidieť, stalo sa neoddeliteľnou súčasťou slovenských Vianoc. Prečo to tak je, to je zahalené rúškom tajomstva. Vysvetlením môže byť, že prasa symbolizovalo v pohanských dobách slnko.
Vianoce a zvieratá - ako spraviť sviatky nezabudnuteľnými pre vašich miláčikov
Vianoce sú obdobím radosti, lásky a spolupatričnosti. Vianočné darčeky nie sú určené len pre ľudí. Môžete tu umiestniť ich vlastné vianočné hračky a dokonca ich zdobiť vianočnými stuhami. Vianočné rastliny ako vianočná hviezda, imelo biele a visíace hnedé môžu byť pre zvieratá jedovaté. Vianoce nie sú len o darčekoch a dobrotách. Vianoce sú časom spoločných zážitkov a rodinných fotografií. Vianočný čas je tak isto aj obdobím dobročinnosti a pomoci potrebným.