Ťažký Kríž Modlitba: Cesta Hriešnika k Milujúcemu Bohu

Pane, moja cesta je podobná tvojej v tom, že je to tiež cesta pod krížom. Chcem sa na chvíľu zastaviť a premýšľať o tom, ako ja nesiem svoj kríž.

Klaniame sa ti kriste a dobrorečíme ti. Som odsúdený na smrť, na utrpenie. Takto rozhodli ľudia. Toto poznanie je zdrvujúce, strašné. Často o mojom živote rozhoduje iný. Mnohokrát ma súdi, odsudzuje. Súdi človek a mnohokrát sa môže mýliť. Nevidí všetko. Nevie stíchnuť. Pane, Ty si videl moje odsúdenie a preto si prišiel, aby si ho prijal namiesto mňa. Pri každom odsúdení niekto trpí, zomiera. Daj mi pochopiť, aké mylné, nespravodlivé a kruté sú moje súdy.

Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami.

Klaniame sa ti kriste a dobrorečíme ti. Láska mlčí. Nevysvetľuje prečo. Boh mi prichádza na pomoc. Neplačem bolesťou a sklamaním. Nenechá ma samého - berie kríž, ide so mnou, namiesto mňa. Od samého začiatku ho nesieš so mnou. Ja len kúsok, ktorý mi prenechávaš, aby som mohol byť v tvojej prítomnosti; aby som mal účasť na diele lásky. Väčšiu bolesť, ťarchu, nesieš Ty! Odo mňa čakáš len ochotu vykročiť.

Beriem kríž, veď pod ním sa stretávam s milujúcim Bohom. pochopiť, že bolesť si vybral len človek. Je to moja voľba.

Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami.

Klaniame sa ti kriste a dobrorečíme ti. V mojom živote je veľmi veľa pádov. Nepamätám si prvý pád. Kedy som padol prvý raz? Niet na mne zdravého miesta. Pane, daj mi pochopiť, že nesiem kríž. Počujem posmešné poznámky na moju adresu. úctu. Ja som taký, že aj pod krížom chcem byť silný. Nikto neocenil moju námahu. Pýcha ma zráža k zemi. Pomôž mi, aby som Ťa našiel v prachu, posmievaného, opľuvaného … Pane, daj aby som túžil po pokore.

Daj, aby som našiel zaľúbenie v ponížení, v prachu. Vlož do môjho srdca milosti tohto pádu. Kríž mi nebude taký ťažký, keď sa zbavím pýchy.

Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami.

Klaniame sa ti kriste a dobrorečíme ti. Netrpím sám, ale spolu s Tebou Pane. Nesiem kríž. Trpím. Bolesť sa stupňuje a mne je ťažko prijať ju. Nestretol som nikoho, kto by poznal jej hodnotu a povzbudil ma na ceste. Svet okolo mňa je poznačený plytkosťou, požívačnosťou. Aj mňa sa dotýka, preniká do hĺbky. očiach sveta bolesť zohyzďuje tvár človeka, naháňa strach. Pane, teraz sa obraciam na Teba a Tvojím pohľadom chcem nájsť chýbajúce oči mamy.

Mária, zadívaj sa do mojich očí a daj mi pocítiť, že bolesť potrebujem, že ma očisťuje, približuje k Ježišovi.

Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami.

Klaniame sa ti kriste a dobrorečíme ti. Ako často si naň sťažujem. Kríž tlačí k zemi. Môj kríž je moja choroba, rodina, prostredie v ktorom žijem a najťažší kríž som si ja sám. Moja zbabelosť, pýcha, nedôvera, sebectvo, žiarlivosť, lenivosť, zmyselnosť, sebaláska. Oveľa radšej by som chcel niesť tie cudzie. Cudzia bolesť sa ma nedotýka. kríž. Nezráža ma k zemi. Ba často ju aj nevidím. Stretávam človeka a nevidím ako ho tlačí kríž. A často prejdem nevšímavo.

Pomôž aby som videl ako nesie kríž môj blížny. Pane, A daj aby som bol pri ňom no nie z prinútenia. Takáto pomoc viac zraňuje. Ja chcem byť pri ňom, lebo nesie kríž, ktorý by som ja sám nezvládol. V trpiacom chcem vidieť Teba. utekať pomôcť niesť kríž.

Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami.

Klaniame sa ti kriste a dobrorečíme ti. Na mojej krížovej ceste nechýba Veronika. Stretnutie s človekom, ktorý vidí čo iní nechápu. Možno nemôže niesť môj kríž, ale toto stretnutie ma občerství. Očistí moju tvár od pľuvancov, krvi a potu. Vracia mi stratenú podobu. pôjde horšie, lebo viem, že som milovaný. Pane, pri tomto zastavení chcem ďakovať za priateľov, za kňazov.

Kňaz i priateľ má tú milosť Veroniky. Vidí až do srdca. sviatosti pokánia. Prosím Ťa za môjho spovedníka. Ktorého rukami mi očisťuješ dušu.

Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami.

Klaniame sa ti kriste a dobrorečíme ti. Znova pád. Som v prachu a špine. Uvedomujem si svoju slabosť. Vidím, že keď kráčam, len Ty mi dávaš silu. Ale ja som padol! Díval som sa do prachu, ktorý mi zastrel pohľad. - A na okamih som chcel padnúť. že sa chvíľu nebudem namáhať s krížom - a ostanem ležať na kraji cesty. Tak tu ležím, no tento oddych mi nepriniesol očakávanú úľavu. Kde si Pane? Neodvrátil si sa odo mňa? Nájdeš v tejto ušpinenej tvári svoju podobu?

Pane, Ty si padol pod krížom druhý raz, aby som ja mohol k Tebe vystrieť svoje ruky. Pane, zodvihni ma!

Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami.

Klaniame sa ti kriste a dobrorečíme ti. Zvyčajne plačme, keď strácam niečo drahé alebo plačem bolesťou sklamania. Možno zapríčiňujem slzy blízkym, ktorí sa vo mne sklamali. pre môj hriech. Učí ma plakať nad sebou. Často je to On, čo vidí môj hriech jasnejšie ako ja. Pane, daj mi dar sĺz nad sebou.

Prosím o slzy ľútosti a pokánia. Pane, pomôž mi aby som na svojej ceste nespôsoboval utrpenie blížnym.

Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami.

Klaniame sa ti kriste a dobrorečíme ti. Ešte som poriadne ani nevykročil a padám. Vydal som sa na cestu pokánia - sĺz nad sebou. Moje oči sú bez slzy a pri mne niekto plače. Plače kvôli mne. Bude veľmi ťažké zahľadieť sa do očí trpiaceho. prejav najväčšej lásky a dôvery v Boha. O túto lásku a dôveru Ťa prosím. Daj mi milosť vstať. Nepozerať na seba, ale do tvojich očí.

Pane, moje pády ma oberajú o silu, ale ja Ti chcem veriť, že cez moju slabosť si Ty silný. Chcem vstať a ísť ďalej. malomyseľný a nechcem bojovať s hriechmi, ktoré mi berú silu.

Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami.

Klaniame sa ti kriste a dobrorečíme ti. Pane, keď z Teba strhli šaty odkryli Tvoje rany. Nahý človek je človek pozbavený úcty, dôstojnosti. Vojaci Ťa chceli zbaviť všetkého. Nebránil si sa! Pane, ja sa bránim! často pravdivá. Pane, prosím Ťa o dar pokory, prosím o milosti tohto zastavenia.

Daj, nech zo mňa stŕhajú šaty, nech ma zbavia všetkého, čo ma delí od Teba. Pane, daj mi jazvy lásky. Daj, aby som pod šatami skrýval lásku. Nedaj mi zabudnúť, že pred Tvojím pohľadom som nahý. Nič nemôžem zahaliť, nič prikrášliť.

Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami.

Klaniame sa ti kriste a dobrorečíme ti. Som pribitý na kríž. Je to definitívne splynutie z krížom?! Kríž nesiem. Je ťažký, ale občas sa nájde niekto, kto mi s ním pomôže. Môžem ho na chvíľku zložiť, oddýchnuť si. Pane, Ty chceš viac. Dívam sa na Tvoj kríž - ach odpusť! sa na môj kríž a Ty si na ňom pribitý. Ja som Ťa naň pribil. Dovolil si mi to. Pane, teraz mi je to ľúto. Opravdivo ľutujem hriechy, ktoré Ťa pribili na kríž.

Cítim Tvoju lásku, lásku bez miery. aby si na mňa nezabudol. Akú radosť musel cítiť lotor na kríži po tvojom prísľube. Pane, chcem prijať kríž - definitívne. Nechcem ho zložiť z pliec ako ťarchu. Pribi mi ruky aby som mal otvorené náručie, prebodni srdce. Pane, vidíš ako ďaleko som od tohto zastavenia.

Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami.

Klaniame sa ti kriste a dobrorečíme ti. Človek sa len raz narodí a zomiera celý život. Ja sa často bránim umieraniu, smrť je bolestná. Každý deň ma približuje k smrti. Denne niečo strácam. Pane čomu mám umrieť? V mojom srdci je toľko túžob, plánov. Teba vzdialili. Ako dobre, že sú len snom. Pane, daj mi múdrosť vidieť veci a všetko vôkol seba v Tvojom svetle.

Daj mi pochopiť, že keď umieram sebe, že keď zabúdam na seba, keď sa vzdávam svojej vôle, keď túžim robiť to, čo ty chceš, vtedy si mi najbližšie. Pane, pre Tvoje umieranie, ktoré trvalo 33 rokov a pre smrť na kríži, obdaruj ma milosťou pokory, múdrosti, čnosti obetavosti, odpúšťania.

Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami.

Klaniame sa ti kriste a dobrorečíme ti. Pane, pri tomto zastavení sa chcem potešiť nádejou, že raz ma Ty sám z kríža zložíš. Bolesť ustúpi. Ty ma budeš držať v náručí. Viem, že v tú chvíľu zabudnem na všetky bolesti. Tvojom náručí. Matka Mária doveď ma sem. Pomôž mi na mojej ceste.

Som Tvojím dieťaťom, ktoré je na ceste domov. Nedovoľ, aby som zablúdil, aby ma niečo zdržiavalo a oddiaľovalo stretnutie. Mária, myslím na Teba, ako na mamu. je nesmierna. Chceš držať každé dieťa v náručí. Prosím Ťa, pomáhaj mi, aby som na každého myslel ako na brata a sestru. Nechcem prísť k Tebe sám a vidieť bolesť v Tvojich očiach. Mamička, vypros mi u Ježiša srdce plné lásky.

Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami.

Klaniame sa ti kriste a dobrorečíme ti. Si mŕtvy. Hrob. Pane viem, že si Boh živý, no napriek tomu často pochybujem. Často konám, myslím tak, že Ťa vylučujem z môjho života. Myslím na Teba ako na mŕtveho, ako na takého kto mi nemôže pomôcť. hluchým. Si pre mňa mŕtvym! Ach Bože čo to robím? Veď ja nechcem, aby si bol mŕtvy. Túžim, aby si žil v mojom živote. Zmeň moje srdce.

Pane, buď mojím Bohom! Buď mi všetkým! Buď mojou láskou! Pane, doveď ma k prázdnemu hrobu. Chcem byť Máriou Magdalénou, ktorá Ti uverí a nadovšetko Ťa miluje. Daj mi opravdivú lásku, živú vieru a nezlomnú nádej.

Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami.

Premýšľanie o mojej životnej ceste ma privádza k pokore. Je na nej veľa pádov. Málo dôvery, oddanosti, trpezlivosti, obetavosti. Drahý Ježiš, chcem ísť cestou, ktorú si pre mňa pripravil. Neviem čo ma na nej čaká, viem len, že to bude cesta na Golgotu. Pane, chcem vykročiť, ale mám plné náručie. Pane, zbav ma všetkého.

Otče náš...

Pane Ježišu Kriste vypočuj Svätého Otca pápeža Františka, svojho námestníka aby dosiahol všetko, o čo prosí v tvojom mene od nebeského Otca.

Vojaci priviedli Ježiša v purpurovom plášti s tŕňovou korunou na hlave a rukami spútanými tŕním do paláca Poncia Piláta. Ježiš bol na nepoznanie. Oči, ústa aj bradu mal zaliatu krvou a celé telo mal doráňané. Krčil sa pod ťarchou bolesti a pri každom kroku sa zachvel. Keď ho Pilát zbadal pred tribunálom, aj on, ktorý bol známy ako muž kamenného srdca, sa roztriasol a pocítil ľútosť, zatiaľ čo nemilosrdní kňazi a zvyšok ľudu pokračovali v urážaní a posmievaní.

Pilát zvolal: „Ecce homo! Hľa človek!“ Nenávisť veľkňazov a ich nasledovníkov voči Ježišovi ešte vzrástla. Kričali: „Pošli ho na smrť! Ukrižuj ho!“

Pilát si pripomenul všetky obvinenia, ktoré boli voči Ježišovi vznesené, na sen svojej manželky, aj na pôsobivé slová, ktoré mu Ježiš povedal. Neschopný vyniesť rozsudok sa rozhodol, že o Ježišovi sa musí dozvedieť viac, a tak opäť vošiel sám do miestnosti a znovu nechal poslať po nášho Vykupiteľa.

Ježiš povedal Pilátovi, že „jeho kráľovstvo nie je z tohto sveta“ a hovoril o zločinoch, ktorých sa Pilát tajne dopustil. Hovoril mu o strašnom treste, ktorý ho postihne, ak sa nebude za svoje činy kajať‘. Nakoniec mu Ježiš povedal, že on sám, Syn človeka, ho príde v posledný deň súdiť.

Pilát sa začínal obávať vzbury. Pochopil, že jeho úsilie bolo márne, a že nebude možné nijakým spôsobom utíšiť rozbesnený dav. Ich krik a preklínanie bolo ohlušujúce.

Ozbrojenci priviedli Ježiša do stredu súdneho dvora a sluhovia mu zhodili k nohám kríž. Ježiš si vedľa neho pokľakol, objal ho svojimi svätými rukami, trikrát ho pobozkal a vrúcnou, nesmierne dojímavou modlitbou ďakoval svojmu nebeskému Otcovi za možnosť vykúpenia, ktoré sa práve začínalo.

Ozbrojenci ho vzápätí prinútili vstať a potom znovu pokľaknúť, aby si bez akejkoľvek pomoci vyložil ťažký kríž na pravé plece. Videla som anjelov, ktorí mu prišli na pomoc, inak by nedokázal kríž ani len zodvihnúť zo zeme.

Vzal na plecia kríž s celou svojou Váhou, ten kríž, ktorý teraz nesieme aj my podľa jeho pravdivého a svätého príkazu nasledovať ho.

Keď Ježiš prišiel na toto miesto, bol už taký vyčerpaný, že sotva vládal kráčať. Ozbrojení muži, ktorí ho viedli, bez štipky súcitu Ježiša sotili a Ježiš spadol rovno na skalu a kríž sa zosunul po jeho boku.

Ježiš urobil rukou pohyb, akoby hľadal niekoho, kto by mu pomohol vstať, a počula som ho zastonať: „och“ a „čoskoro sa to všetko skončí“ a potom sa modlil sa za svojich nepriateľov.

Ježišovi sa napokon dostalo pomoci zhora. Keď však zodvihol hlavu, bezcitní muži, skôr ako ho vytiahli z blata, mu opäť nasunuli tŕňovú korunu. Sotva Ježiš stál znovu na nohách, naložili mu na chrbát kríž.

Keď trúbenie, ponáhľajúci sa dav a rinčanie jazdcov oznámilo, že vykonanie trestu na Kalvárii sa čoskoro začne, nedokázala viac odolať túžbe ešte raz uvidieť svojho milovaného syna. Poprosila Jána, aby ju vzal na niektoré z miest, kadiaľ bude musieť Ježiš prejsť.

Mária klesla na kolená a vrúcne sa modlila. Potom sa opýtala Jána: „Mám tu zostať? Alebo mám radšej odísť? Vydržím ten pohľad?“

Hlásnik oznámil, že traja zločinci budú čoskoro ukrižovaní. Keď vyššie spomínaný sluha otvoril dvere, pokriky sa stali zrozumiteľnejšími.

Keď prišli bližšie muži, ktorí niesli nástroje potrebné na vykonanie popravy, a Ježišova matka uvidela posmešný a víťazoslávny výraz ich tvárí, znovu ju premohla ľútosť, srdcervúco zopla ruky k nebesiam a prosila o pomoc. Vtedy sa jeden z mužov opýtal ostatných: „Kto je tá žena, čo tak narieka?“ Ďalší mu odpovedal: „To je Galilejčanova matka.“ Nato muž podišiel k nej a s posmeškom v tvári jej ukázal klince, ktorými mal byť Ježiš pribitý na kríž. Ona sa však odvrátila a podopierajúc sa o stĺp uprela svoj pohľad na približujúceho sa Ježiša.

Plný ľútosti a žiaľu pri pohľade na svoju matku padol po druhý raz. Takmer padal pod váhou ťažkého kríža a jeho hlava, stále ovinutá tŕňovou korunou, mu v agónii klesala na ramená.

Mária v mukách zabudla na všetko ostatné. Hodila sa na kolená a objala ho. Ich jediné slová boli: „Synček milovaný!“ a „Matka!“ Neviem však, či naozaj zazneli, alebo prichádzali iba z mojej mysle.

Daj mi pochopiť, že keď umieram sebe, že keď zabúdam na seba, keď sa vzdávam svojej vôle, keď túžim robiť to, čo ty chceš, vtedy si mi najbližšie.

Dvaja apoštoli, ktorí sprevádzali Ježišovu matku, ju zaviedli do domu. Medzičasom kati Ježiša opäť zodvihli a prinútili ho niesť kríž iným spôsobom. Ramená kríža boli uvoľnené od strednej časti a zviazané lanom. Podopieral ich svojimi ramenami, a tak bola váha kríža mierne odľahčená.

Keď sa sprievod priblížil k bráne, surové stráže sotili Ježiša do mláky, okolo ktorej prechádzal. Šimon v snahe vyhnúť sa mláke pootočil sa aj s krížom, čim Ježišovi nechtiac spôsobil štvrtý pád. Ježiš padol do blata a Šimon len s ťažkosťami znovu dvíhal kríž.

Ozývalo sa to zo všetkých strán, aj z plochých striech domov v blízkosti súdneho dvora, na ktorých bolo zhromaždených veľa ľudí.

Ježiš vtedy zvolal jasným, ale dojímavým a z hĺbky duše smutným hlasom: „Jeruzalem, Jeruzalem, koľkokrát som sa snažil zhromaždiť tvoje deti, tak ako sliepka zhromažďuje pod krídla svoje kuriatka, ale oni to nechceli?“

Ježišovi nepriatelia však neprejavili žiaden súcit. Ježišov pád pre nich znamenal zdržanie, pretože Ježiš nedokázal vstať. Farizeji sa osopili na vojakov: „Nedostaneme ho na popravu živého, keď nenájdete niekoho, kto by mu pomohol niesť kríž!“

Vojaci podľa jeho oblečenia usúdili, že je pohan, a prikázali mu, aby pomohol Ježišovi niesť kríž. Šimon najskôr odmietol, ale čoskoro svoj názor zmenil. jeho detí, ktoré hlasno plakali a boli vystrašené na smrť, sa náhle ujalo niekoľko žien a tíšilo ich.

Prestal odporovať, pomohol Ježišovi vstať a kati mu zatiaľ pripevnili rameno kríža na plecia. A tak Šimon kráčal za naším Pánom a svojou pomocou mu veľmi uľavil.

Asi dvesto krokov od miesta, na ktorom Šimon vzal na plecia Ježišov kríž, sa na krásnom dome po ľavej strane cesty otvorili dvere a odvážne z nich vykročila vznešene vyzerajúca žena, ktorá držala za ruku malé dievčatko. Bola to Serafia, manželka Siracha, jedného z členov veľrady, neskôr známa ako Veronika (podľa slov vera icon -pravá podoba).

Serafia pripravila trochu výborného aromatického vína, ktoré chcela ponúknuť nášmu Pánovi, aby ho posilnila na jeho bolestnej ceste na Kalváriu. Keď som ju prvýkrát zbadala, bola celá zahalená dlhou šatkou a za ruku držala asi deväťročná dievčatko, ktoré si adoptovala. Cez rameno mala prevesenú ďalšiu veľkú šatku, a keď sa sprievod približoval, malé dievčatko sa usilovalo ukryť krčah s vínom.

Ježiš vzal šatku do ľavej ruky, utrel si ňou zakrvavenú tvár a s vďakou ju Veronike vrátil. Serafia šatku pobozkala a schovala si ju pod plášť. Dievčatko Ježišovi bojazlivo ponúklo víno, ale suroví vojaci ho nenechali napiť sa. Tento odvážny a nečakaný čin sprievod prekvapil a spôsobil tak chvíľkové zdržanie.

Po krátkom čase vošiel do izby rodinný priateľ a našiel ju kľačať pri stole s plačúcim dievčatkom po boku. S úžasom hľadel na šatku, ktorá v srdci zanechávala prenikavú bolesť. Bol na nej krvavý odtlačok -verná podobizeň tváre nášho Pána. Zodvihol Serafiu zo zeme a ukázal jej šatku. Ona opäť padla na kolená a rozplakala sa.

Veronika zavesila šatku na čelo postele a ponechala si ju až do svojej smrti.

Sprievod bol ešte stále ďaleko od veľkej juhozápadnej brány, ktorá bola súčasťou opevnenia. Cesta bola nerovná a strmá. Najskôr sa prechádzalo popod klenutý oblúk, potom cez most a napokon popod ďalší oblúk. Stena ľavej strany mosta smerovala spočiatku na juh, potom sa vychyľovala mierne na západ a nakoniec opäť na juh poza vrch Sion.

Keď farizeji začuli tieto slová, ešte viac ich to rozzúrilo a na Ježiša sa zosypala lavína vulgárností. Urážali nášho Pána a tak sa ho snažili prinútiť vstať z blata. Ich kruté správanie Šimona z Cyrény pobúrilo natoľko, že na...

Tabuľka: Zastavenia Krížovej Cesty

tags: #tazky #kriz #modlitba