Mesto Krupina leží približne 27 km južne od mesta Zvolen na hlavnej ceste vedúcej do Šiah. Kostol predstavuje výraznú a neprehliadnuteľnú dominantu námestia. Areál je voľne prístupný. Krupinský kostol Nanebovzatia Panny Márie patrí medzi najstaršie mestské farské kostoly spolu s banskoštiavnickými kostolmi Nanebovzatia Panny Márie (ex dominikánsky) a Panny Márie (na hrade).
Zaujímavé je, že na týchto chrámoch absentujú v súlade s cisterciátskym duchom akékoľvek architektonické dekoračné prvky. Kostol patrí Rímskokatolíckej cirkvi a slúži doteraz ako farský chrám.
Krupinská vartovka
História kostola
Bazilika bola postavená z lomového kameňa, silno viazaného vápennou maltou, niekedy medzi rokmi 1200-1238 na žiadosť saských hostí. Z tohto dôvodu sa dá predpokladať, že všetky tri boli vytvorené jednou stavebnou hutou. Tou bola cisterciátska stavebná huta rakúskeho pôvodu, ktorá sa na územie dnešného stredného Slovenska dostala počas nemeckej kolonizácie.
Prvé úpravy kostola sa udiali v roku 1415, čoho dôkazom bol až do konca 18. storočia viditeľný nápis na povale kostola. Došlo k prestavaniu pôvodného štvorcového presbytéria na polygonálne a k pristavaniu gotickej kaplnky k južnej lodi. Na boku južnej lode je kaplnka s gotickou klenbou z roku 1415, ktorá bola pôvodne zasvätená Panne Márii a od roku 1710 sv.
V tomto období bola do kostola umiestnená najhodnotnejšia časť mobiliáru. Je ňou oltár Blahoslavenej Panny Márie umiestnený v severnej lodi. V 16. a 17. storočí bol chrám v rukách protestantov, ktorých bola v Krupine väčšina. Katolíkom bol vrátený až okolo roku 1673. V roku 1676 postihol kostol veľký požiar, po ktorom zostal na dvadsať rokov v ruinách. V období baroka boli ku kostolu pristavané viaceré objekty, vrátane veže a lode boli zaklenuté krížovou klenbou. Najväčšie zmeny sa v bazilike vykonali na začiatku 20. storočia.
Kostol Nanebovzatia Panny Márie v Krupine
Architektúra a interiér
Rozmery chrámu: dĺžka: 37 m, šírka: 16,80 m a výška hlavnej lode je 13 m. bočné lode sú od hlavnej lode oddelené oblúkmi dosadajúcimi na štvorcové piliere, ktorých rozpätie sa rovná šírke strednej lode. Arkády, ktoré prepájajú priestor hlavnej lode s bočnými, sú nezvyčajne široké. Vzdialenosť medzi ich piliermi sa rovná šírke hlavnej lode.
Z interiéru chrámu vyniká neskorogotický krídlový oltár Panny Márie, Kráľovnej apoštolov. Plastiky pochádzajú z roku 1515-1520 z dielne banskoštiavnického majstra MS. Plastiky apoštolov sú považované za dielo majstra svätobeňadického Božieho hrobu z konca 15. storočia. Oltár Blahoslavenej Panny Márie je vytvorený zo zvyškov dvoch rozdielnych oltárov, ktoré boli v chráme. Plastiky Panny Márie a svätíc z archy oltára pochádzajú z dielne majstra M.S. z Banskej Štiavnice a plastiky apoštolov na krídlach oltára sú dielom tzv.
Pod svätyňou sa nachádzajú aj staré krypty, pochádzajúce pravdepodobne z čias gotiky a renesancie, no v 20. storočí boli zamurované.
Opevnenie kostola v Krupine
Opevnenie kostola
Opevnenie z 15. storočia sa skladalo zo štyroch rôzne veľkých kruhových bášt, jednej vstupnej brány a vzájomne spojených rovnými úsekmi kurtín. V roku 2006 boli pri Husitskej bašte objavené zvyšky cca štvorcovej stavby, podľa všetkého karnera z druhej polovice 13. storočia.
Bohoslužby
Bohoslužby:
- Pondelok: 6.20 hod.
- Utorok, streda, štvrtok a sobota: 6.20 a 18.00 hod.
- Piatok: 8.00 a 18.00 hod.
- Nedeľa: 7.00, 8.30, 10.00 a 18.00 hod.
Ďalšie pamiatky v okolí
Okrem už spomenutých kostolov stoja neďaleko Krupiny aj zvyšky kláštora z 12. storočia.
Zdroje
- Güntherová, A. a kol.: Súpis pamiatok na Slovensku. Zväzok druhý. K-P.
- Lukáč, M.: Krupina, monografia mesta. Banská Bystrica: Harmony, 2006, 254 s.
- Mencl, V.: Stredoveká architektúra na Slovensku. Kniha prvá. Stavebné umenie na Slovensku od najstarších čias až do konca doby románskej.
- Zavarský, V. A.: Slovenské kostoly románske. Matica Slovenská, Turčiansky sv. Martin.
- Zrebený, A.: Z feudálnych dejín Krupiny. P.