Červený Kláštor do Sromovce Nižné: Pieninský zážitok na dosah

Pieniny sú jedinečný kút Slovenska, ktorý sa ukrýva len 60 km severnejšie od Popradu. Ak máte radi aktívny pohyb v prírode, v Pieninách sa budete cítiť ako kleptoman v klenotníctve. Vďaka vynikajúcemu prepojeniu slovenských a poľských Pienín sa vám otvárajú priam nekonečné turistické a rekreačné možnosti. Za východiskový bod si pri návšteve Pieninského národného parku si Slováci radi volia obec Červený kláštor, kde je aj prístavisko pltí.

Pohraničná obec vďačí za svoje menu rovnomennému kláštoru. Názov červený získal kláštor vďaka červenej farbe striech, jeho oficiálny starší názov je však Lechnický kláštor. Gotický kartuziánsky kláštor založili v roku 1319 a je národnou kultúrnou pamiatkou. Aktuálne sídli v priestoroch kláštora expozícia Múzea Červený kláštor, ktorá tu bola sprístupnená v roku 1993 po celkovej rekonštrukcii objektu. Múzeum Červený kláštor je jedinečný kultúrno-historický objekt zasadený do prekrásnej pieninskej prírodnej scenérie pod majestátnym vrchom Tri koruny.

Červený Kláštor sa spája tiež s legendou o lietajúcom Cypriánovi. Mních Cyprián tu skutočne žil a podľa zachovaných legiend bol všeobecne vzdelaný cestovateľ, ľudový liečiteľ, zberateľ, či dokonca konštruktér. Legenda hovorí o tom, že Cyprián si zhotovil lietajúci stroj, na ktorom potom lietal až k vrchu Tri Koruny. Cyprián žil v Červenom Kláštore až do svojej smrti v roku 1775. Ak si ho chcete pripomenúť aspoň symbolicky, jeho príbeh si môžete pozrieť vo filmovej verzii.

Pieniny sú kus panenskej prírody s horskými lúkami, pôsobivými skalnými útvarmi a hlbokými roklinami. Celú idylku korunujú meandre Dunajca a plltníci odetí do goralských krojov. Pieninský národný park je najmenším národným parkom Slovenska. Dĺžka horstva je cca 35 km a jeho šírka je len 6 km. Pieniny sa nachádzajú území dvoch štátov, Slovenska a Poľska a geograficky patria pod okresy Kežmarok, Stará Ľubovňa a v Poľsku Nowy Targ. Slovenskú a poľskú stranu spája niekoľko turistických hraničných priechodov. Najznámejším prechodom je drevená lávka medzi obcami Červený Kláštor a Sromowce Niżne. Kým highlightom slovenskej strany je najmä splavovanie na pltiach, na poľskej strane si môžete naplánovať ľahšie i náročnejšie túry a čím ďalej za hranice zájdete, tým širšie možnosti sa vám otvárajú.

Tie za svoju príťažlivosť nepochybne vďačia rokline, ktorú vyhĺbil Dunajec. Splav rieky Dunajec na pltiach sa radí medzi to najkrajšie, čo môžete v Pieninách zažiť. Plte sa plavia z Červeného Kláštora prielomom Dunajca po štátnu hranicu pri obci Lesnica, ktorá je dlhá 9 km (70 - 120 minút). Výlety na pltiach organizujú denne horali už začiatku 19. storočia, kedy po rieke prevážali najmä návštevníkov neďalekých hradov Niedzica a Czorsztyn. Vodná trasa je úchvatné prírodné divadlo… Prielom Dunajca tvorí 7 meandrov, nad ktorými sa týčia skalné steny vysoké až 350 metrov nad hladinou.

Plaviť sa môžete i na menej tradičnom plavidle než sú drevené plte - na kajaku či na rafte. Rafting je vhodný pre všetky vekové kategórie, rodiny s deťmi, zájazdy, firemné akcie i školské výlety. Ak máte skúsenosť s raftingom a trúfnete si na to sami s partiou či rodinou, môžete si tu raft zapožičať. Naspäť do Červeného Kláštora sa môžete vrátiť aj pešo, alebo zapožičaným bicyklom po náučnom turistickom chodníku. Požičovňa raftov v obci Červený Kláštor prenajíma tiež bicykle a elektrobicykle. Na návrat naspäť môžete využiť aj turistickú kyvadlovú dopravu.

Popri rieke Dunajec vedie príjemný chodník, vhodný pre peších aj cyklistov. Trasa spájajúca Lesnicu a Červeným Kláštorom meria 9 kilometrov a je nenáročná, takže ju zvládnete aj s deťmi na odrážadle. Cyklojazdu je vhodné začať v Lesnici, kde sa nachádza parkovisko aj požičovne bicyklov a odtiaľ môžete smerovať do Červeného Kláštora. Bicykel potom môžete nechať v Červenom Kláštore a naspäť a zviezť plťou. Alebo si môžete dať 40 km dlhý pieninský cyklookruh, na ktorom pokoríte trasu Červený Kláštor - Lesnica - zachádzka do Szczawnice - Lesnica - Haligovce a späť do Červeného Kláštora. Plte sa plavia z Červeného Kláštora prielomom Dunajca po štátnu hranicu pri obci Lesnica.

Túra na Tri Koruny (982 m) je takmer povinná jazda v Pieninách. Trasa z Červeného Kláštora na vrchol Okraglica meria 7 km a dá sa zvládnuť za 2,5 hodiny. Výstup začnete v obci Červený Kláštor, odkiaľ prejdete dreveno lávkou na poľskú stranu do obce Sromowce Niźne. Odtiaľ pokračujete smerom Podlaźce a na Kosarzyska až na samotné Tri Koruny. Na vrchole je vyhliadková galéria, resp. Komu by Tri Koruny boli primálo, môže si dopriať pokračovanie na vrch Sokollica (747 m) a odtiaľ zísť do Lesnice alebo poľskej Szczawnice.

Kúpeľné mesto Szczawnica leží medzi Pieninami a Sadeckými Beskydami, tesne za slovensko-poľskými hranicami. Od Červeného Kláštora je vzdialené len 12,5 km a vedie sem spomínaná cyklotrasa prielomom Dunajca, ktorú samozrejme môžete absolvovať aj peši. Turisti to bežne robia aj tak, že mesto navštívia po ukončení splavu na pltiach (do 30 min. Szczawnica je určite miesto, kde sa oplatí zastaviť alebo rovno aj zostať na pár nocí. Všade je vysadená zeleň, kvety, je tu množstvo športovísk a panuje tu čulý ruch. Vďaka špecifickej mikroklíme (mesto je zo všetkých strán obkolesené ihličnatými lesmi) a minerálnym prameňom má Szczawnica ideálne podmienky na kúpeľnú liečbu a vyhľadávajú ju ľudia trpiaci ochoreniami dýchacích ciest, močového, tráviaceho a pohybového ústrojenstva. V meste sa nachádzajú dva kúpeľné parky a pramene minerálnych vôd, ktoré sú aj voľne dostupné verejnosti, takže vo verejných pijárňach si môžete voľne načapovať zdravú minerálnu vodu.

Okolie mesta má zase čo ponúknuť aj milovníkom aktívnej turistiky - či už pešej alebo na bicykli. Vydať sa môžete napríklad na turistickú trasu po hrebeni Malých Pienin na Vysoké Skalky, najvyšší vrchol celého pohoria (1050 m n. m.). Mesto je perfektne vybavené aj pre milovníkov cyklistiky. V okolí nájdete mnoho cyklistických trás rôznych stupňoch náročnosti a niekoľko požičovní horských bicyklov. Ak už ste v Pieninách, oplatí sa zostať na viac dní než len na víkend a vydať sa spoznávať prírodné poklady za poľskými hranicami.

Jazero má plochu 10 km2 a nachádza sa na zaplavenom koryte rieky Dunajec. V rekreačných strediskách si môžete zapožičať loďky s veslami, vodné bicykle a dokonca i jachty s kormidelníkom. Čorštýnske jazero je najväčšou vodnou plochou na Spiši. Prístav sa nachádza v úpätí hradu Niedzica v obci Niedzica, z ktorého priamo do prístavu vedie pešia cesta. Počas plavby je možné obdivovať hory, vodnú priehradu Niedzica, Hrad Čorštýn, hrad Niedzica a Čorštýnsky skanzen. Bicyklom sa popri priehrade môžete dopraviť napríklad do mesta Nowy Targ, kde si môžete odskočiť na miestne trhy.

Pri brehoch Čorštýnskeho jazera sa oproti sebe týčia dva hrady: zrúcanina Čorštýn a hrad Niedzica. Hrad v Czorsztyne (poľ. Zamek w Czorsztynie) je zrúcanina stredovekého hradu zo 14. storočia, nachádzajúca sa na okraji poľských Pienín na kopci nad Čorštýnskym jazerom a dedinou Czorstyn v malopoľskom vojvodstve v Poľsku. Hrad Niedzica (alebo tiež Dunajec), ktorého výstavba sa začala začiatkom 14. storočia, je v súčasnosti jedným z najzachovalejších stredovekých hradov v Európe. Medzi oboma spomínanými hradmi premávajú loď „Dunajec“ a loď „Halny.“ Majú kapacitu až 100 osôb každá a plavby sa konajú každých 20 minút.

Turistické trasy v okolí Červeného Kláštora: Náučný chodník Prielom Dunajca - nenáročná a veľmi pekná prechádzka popri rieke Dunajec. Túra na Tri Koruny (Trzy Koronoy) - z obce Červený Kláštor prejdite lávkou pre peších do poľskej obce Sromowce Niźne, odkiaľ môžete pokračovať žltou a neskôr modrou turistickou značkou až na vrchol Tri Koruny, prípadne pokračovať po modrej značke až na vrch Sokolica (3:45 h). Prechod Poľskými Pieninami (Tri kopce - Sopka - Tri Koruny - Bajkow grúň - Sokolica - ústie Lesnického potoka, resp. prielom Dunajca). Sokolia Prť (Sokola Perć) - býva nazývaná aj pieniská Orlia Prť, pretože ide o náročnú túru s veľkým prevýšením.

Ak ste milovník krásnych túr, poľskú stranu Pienin rozhodne neobíďte. A mimochodom v Pieninách sa aj veľa lozí. MTB cyklistom zas chceme predstaviť Lechnické singletraily. Singletrails Lechnica je sieť horských cyklochodníkov v srdci Pieninského národného parku. Čo sa týka náročnosti, tak okruhy GRIFTOF a GVIZD boli stavané predovšetkým ako vyhliadkové okruhy pre rodiny, i keď aj zdatní jazdci si prídu v určitých pasážach na svoje. Z obidvoch okruhov sú nádherné výhľady na Tri koruny, Haligovské skaly a Belianske Tatry.

Ak by vám bolo málo, navštívte neďaleké Cyklostopy pod hradom Ľubovňa. Po poslednom rozšírení Cyklostôp o nové trate si oblasť získava stále väčšiu pozornosť medzi MTB bajkermi. Bike park na Poľskej strane Pienin Vás svojimi trasami a možnosťami doslova uštve. Takto si predstavujeme MTB nirvánu.

Pieniny poskytujú civilizáciu, nádherné prostredie a turistické vyžitie, dajú však kondične zabrať. Slovenská strana ponúka skôr príjemné nenáročné prechádzky. Turistické mapy VKÚ poskytujú najpodrobnejší prehľad o teréne, značených turistických trasách a cyklotrasách v celom regióne. Odporúčané trasy sú dobre značené. Ste v civilizácii s krásnym prostredím a prevýšeniami. Ste v exponovanej turistickej oblasti a nástrahy v podobe bufetov a suvenírov sú na každom rohu.

Mapa Pienin

Ubytovanie v Červenom Kláštore a okolí

V Červenom Kláštore a jeho okolí nájdete širokú ponuku ubytovacích zariadení. Od útulných chát a penziónov až po luxusné apartmány. Medzi najobľúbenejšie patria:

• Ubytovanie Margita
• Resort Pltník - Goralské Drevenice Pieniny
• Apartmány Pieniny
• Chata Katarína
• Apartmány Lietajúci Cyprián

Ak ste k nám do Tatier prišli na viac dní, bez akéhokoľvek váhania treba ísť aj do Pienin! Už len za jeden jediný deň sa tam dajú zažiť desiatky prírodných a kultúrnych divov. Pieninský národný park má vskutku fascinujúcu prírodu, dosť odlišnú od tej tatranskej. Tento súbor Simiho tipov vám pomôže pripraviť sa na zajtrajší výlet. Pôjdeme „geograficko-chronologicky“. To znamená, vymenujeme si „atrakcie“, ktoré nájdeme po ceste od začiatku po jej koniec.

Z Tatranskej Lomnice vyrazíme hlavnou Cestou slobody na východ smerom na Tatranskú Kotlinu. Na križovatke ale zabočíme opačným smerom doprava - na Spišskú Belú. Už v Spišskej Belej máme prvé dve atrakcie. Aj keď ich odporúčame skôr na druhý deň, alebo cestou späť, teraz si ich máte možnosť aspoň „omrknúť“ z auta. Beliansky rybník má svoju atmosféru a najmä svoje ryby. V stánku na brehu si ich môžete kúpiť a vychutnať čerstvé. Ak si kolieskové korčule nosíte so sebou na výlety, toto je miesto pre vás. Množstvo „hýbajúcich sa“ ľudí vás naladí na šport, aj keď sa vám náhodou práve nechce. 🙂

V Spišskej Belej treba zabočiť doľava smerom na Slovenskú Ves. Za ňou začne cesta stúpať a ukazovať prírodné krásy. Vstupujeme na jedno z úpätí Spišskej Magury, krásneho, hoci trocha zabudnutého pohoria. Čo s Magurským sedlom? Môžete sa dívať z auta a kde tu zastať a vyjsť z vozidla von.

Po Reľove a Spišských Hanušovciach vchádzame do dedinky Matiašovce. Uprite svoje pohľady doprava a hľadajte žltý kostolík. Zastaviť na 15 minút sa vskutku oplatí. Kostol v roku 1460 vypálili českí husitskí bratríci, aby mohol vyrásť ešte do krajšej gotickej podoby. Matiašovce osídlili Gorali od poľského Zakopaného. Aj takto malé Matiašovce ilustrujú poprepletanú históriu strednej Európy. Kostol býva často otvorený. Ak je aj zavretý, do vnútra sa dá nazrieť cez mrežové dvere. Zaujímavé sú tiež fresky krížovej cesty, osadené v plote kostola. Vôbec nemusíte byť hlboko veriaci, alebo nadšenec pre výtvarné umenie. Podľa mojich skúseností sú šance, že sa vám táto zastávka bude páčiť, obrovské. 🙂

Počtom obyvateľom (2 230 ľudí v roku 2019) je Spišská Stará Ves azda najmenšie slovenské mesto. Pravdepodobne je aj jediné mesto na svete s vagónkou (fabrika), cez ktoré nevedie železnica a koľajnice. Ak ste si niečo zabudli pribaliť, alebo ste hladní, na hlavnom námestí oproti kostolu vás čaká obchod a reštaurácia. Už stadiaľ vidno pieninské Tri Koruny (najznámejší mýtický vrch), preto rýchlo bližšie k nim!

Tesne po východe z mesta na križovatke treba zabočiť doprava smerom na dedinku Majere. Ak vás zaujíma splav Dunajca, v Majeroch váš čaká prvý prístav. Nalodiť sa môžete aj v ďalšej dedinke Červený Kláštor. Prečo ísť splaviť Dunajec, si povieme v ďalších riadkoch. Ide jednoducho o nádhernú rieku, ktorá práve v Pieninách vytvára úchvatné scenérie priesmykov, zákrut, útesov, riečnych meandrov. Je to zážitok.

Ako splaviť rieku? Máme tri základné možnosti: splav Dunajca na plti s pltníkom, rafting a kanoe na Dunajci, alebo splav s inštruktorom. Ak ale predsa len vsádzate na šport a adrenalín, je tu raft, alebo kanoe. Obe sa dajú prenajať v Červenom Kláštore hneď v niekoľkých požičovniach.

Trasy splavov na slovenskej strane Dunajca: Červený Kláštor - Lesnica: 9 km (cca 2 hodiny), Majere - Lesnica: 11 km (cca 2,5 hodiny), Lysá nad Dunajcom - Lesnica: 17 km (cca 4,5 hodiny). Ak máte svoj raft, nič vám nebráni ísť ďalej do Poľska. Do Krościenka nad Dunajcom je to zo slovenskej Lysej nad Dunajcom 26 kilometrov, teda 5 - 6 hodín plavby.

Ak budete študovať vodácke trasy na internete, vedzte, že poľská Niedzica ako východzí bod sa bez jedného kilometra zhoduje so slovenskou Lysou nad Dunajcom. Poliaci na tejto trase s pltníkom ponúkajú trasu až do Krościenka. Slovenské plte majú končenú v slovenskej dedine Lesnica. Dobre, splavili sme Dunajec až do Lesnice, ako sa dostaneme späť k svojmu autu, ktoré sme nechali v Majeroch, Červenom Kláštore, alebo Spišskej Starej Vsi? Pri pltiach s pltníkmi pltnícke spoločnosti zabezpečujú odvoz späť do východzieho prístavu. Požičovne raftov k splavu za maličký príplatok ponúkajú z Lesnice aj bicykle, ktoré môžete potom nechať vo východzom prístave. Dá sa vrátiť i pešo popri Dunajci náučným chodníkom.

Vidieť bobra naživo je veľmi ťažké, ale v Pieninách vám určite neuniknú stopy po nich. Zrezané konáre na brehoch. V Pieninách sídli aj komunita čiernych bocianov a je relatívne ľahké ich vzhliadnuť. Ak ste zvyknutí len na bielych, je dosť možné, že vás takéto stretnutie zaujme.

Červený Kláštor - Pešia visutá lávka do Poľska. Môžete sa pozrieť na Dunajec z vrchu, z lávky sa robia krásne snímky s pozadím Troch Korún. Pešo sa môžete dostať do poľskej dedinky Nižné Sromowce. Uvedomíte si, aká je Schengen úžasná vec. V Sromowciach môžete zakúsiť vône autentického poľského vidieka, naozaj pár metrov od Slovenska a mnohé má inú príchuť. Na miestom trhovisku si kúpiť čerstvú zeleninu, oštiepky, tie poľské sa robia z kravského mlieka.

Ak sa v ten deň nevydáte na výstup na Tri Koruny, môžete si to vykompenzovať aj fotografiami a pohľadmi na ne na východzom bode túry. Na začiatku „žltého“ chodníka. Či ho nazvete tak, či onak, je to čarovné miesto, ktoré dalo názov aj celej dedinke. Možnosť zacestovať si v čase do tej romantickejšej a osvietenej časti stredoveku sa nenaskytne každý deň. Osvieteného ducha vzdelanosti a chuti po bádaní do kláštora doniesol slávny mních Cyprián. Múzeum Červený kláštor pôsobí tak autenticky, že aj pre tých skeptikov ho nazvime strojom času. V poslednom čase sa tam koná aj čoraz viac koncertov, divadelných predstavení a iných podujatí. Či už na nádvorí, alebo v kaplnke kláštora. Je veľká šanca, že aj vy budete mať šťastie a naďabíte na jedno z nich.

Pri prehliadke kláštora nezabudnite na záhradu. V Červenom kláštore organizujú v posledných rokoch aj čoraz viac kultúrnych podujatí pri veľkej žánrovej pestrosti. Hostinec „Krčma pod Lipami“ nájdete na nádvorí kláštora. Autentické prostredie pripomínajúce stredovek zaujalo aj turistku z Paraguaja Máriu Rolón.

Oproti hostincu je predajňa suvenírov, ktorá ponúka originálne suveníry a ľudové hračky, zábavky pre deti. V záplave komerčných produktov s „čínskou“ pečaťou poteší dušu niečím originálnym, umeleckým, opakom gýča.

Kúpele Červený Kláštor - Kúpele Smerdžonka liečia, alebo zmierňujú ťažkosti z kožných chorôb, špeciálne psoriázu. Na liečbu je samozrejme potrebný dlhší pobyt, jedna kúpeľná atrakcia vám zaberie ale len 10 minút. 50% známych, ktorým ju predstavím, mi poďakuje, zvyšok sa na mňa zamračí. Zábavné na veci je, že nikdy dopredu neviem, kto sa zaradí do tej, či onej skupiny. 🙂

Červený Kláštor

Tabuľka: Možnosti ubytovania v Červenom Kláštore a okolí

tags: #trasa #autom #cerveny #klastor #do #sromovce