História a vývoj kostola v Trebaticiach

História kostola v Trebaticiach je úzko spätá s dejinami farnosti Hradište. Kedy bola hradišťská farnosť erigovaná, nie je známe. Niet žiadneho písomného materiálu, ktorý by spresnil a osvietil túto nejasnú stránku hradišťskej farnosti. K skutočnosti, že nemáme údaje o začiatkoch farnosti, zaiste prispeli i prírodné pohromy, požiare. Mnohé sa zničili časom. Veľký podiel majú na tom i zmeny v cirkevnej organizácii v 14. - 16. storočí.

Je však pravdepodobné, že keď nie farnosť, tak iste kostol, alebo väčšia kaplnka tu stáli už v dávnych dobách. Naznačuje to zasvätenie kostola sv. Martinovi. Tomuto svätcovi sa u nás zasväcovali kostoly od 9. do konca 14. storočia. Od začiatku 17. storočia sa stretávame v Hradišti s plebanom fary. V kostoloch, kde nebola krstiteľnica boli „plebani“, kým tam, kde v kostole krstiteľnica bola, boli „plebani parochiales“.

Po pôvodných hradných farách /parochia castri/ vznikali postupne aj iné, nové farnosti. V 13. storočí prichádza k rozdeleniu ostrihomského arcibiskupstva na 13 archidiakonátov. Hradište patrilo od najstarších čias do archidiakonátu šaštínskeho. Po vytvorení dekanátov patrilo do dekanátu dobrovodského. V súčasnej dobe patrí obec Hradište pod Vrátnom do dekanátu Senica.

Vznik farnosti, aj keď nemáme presný rok nikde zaznačený, môžeme podľa historických daností aspoň seriózne určiť s veľkou pravdepodobnosťou. Keďže všetky vizitácie ju spomínajú ako farnosť starú a kostol, ako už dokazujú celkom bezpečne zachované doklady farského archívu, menovite kanonické vizitácie, bol konsekrovaný 12.11. 1631, môžeme sa zaiste oprávnene domnievať, že farnosť vznikla buď koncom 16., najneskoršie začiatkom 17. storočia. Patrónom kostola a farnosti od prvopočiatku bol sv. Martin biskup.

Dokazujú to nielen kanonické vizitácie a najstaršie schematizmy, ale aj najstaršia zachovaná farská pečať z roku 1793, ktorá má kolopis: S. MARTIN EP / ECCLAE. HRAD. P. Pečiatka zachovaná z roku 1869, z krásne vypracovanej mosadze, má v strede obraz sv. Martina biskupa a kolopis: SIGILLUM ECCLESIAE HRADIST. Aj na starých obecných pečiatkách je obraz patróna farnosti, sv. Martina.

Od najstarších čias bol patrónom kostola a fary zemepán. Zemepánmi, a teda aj patrónmi Hradišťa, boli hradní páni Hlohovca, Korlátka a Dobrej Vody. Patronátne právo určovalo práva i povinnosti patrónov voči kostolu a fare. Ako sa toto právo i povinnosť patróna v tej ktorej farnosti realizovalo, často záležalo od charakteru patróna, ako aj na dostatočnej iniciatíve tamojšieho kňaza.

Na Hradišti boli vzťahy medzi patrónom a farnosťou pomerne dobré a patróni si uplatňovali nielen svoje práva, ale ako dokazuje história, plnili si aj svoje povinnosti. Posledným zemepánom, so sídlom v Smoleniciach, ktorý bol patrónom kostola a fary, bol Jozef Pálfi. Po tomto grófovi prevzalo patronát nad kostolom a farou Poverníctvo, resp. štát. Doterajšie patronáty boli po druhej svetovej vojne zrušené.

Na náboženský život Hradišťa hojne vplývali rehoľníci neďalekého kláštora sv. Kataríny. Po dojednaní dohody v roku 1644 medzi františkánmi, bývajúcimi najmä na západnom Slovensku, a susednou provinciou Salvatoriánov a po vymedzení k v e š t u, bol zhotovený presný súpis obcí, v ktorých sa mohla vyberať almužna.

Kláštoru sv. Kataríny pripadli vtedy obce ohraničené čiarou Jablonica, Myjava, Čachtice, Trebatice, Bíňovce, Trstín Jablonica. Teda aj Hradište pripadlo do sféry svätokatarínskeho kláštora. Najväčšej obľube sa tešil u veriacich Spolok pásikárov /arcibratstvo chordigerov/, ktorého členmi boli aj viacerí zemepáni, ako napr. Ján Labšanský z Korlátky s manželkou Klárou, rodenou Pongrácovou, zemepáni z Jablonice, Révayiovci, Amade Judita z Chtelnice, gróf Krištof Erdödy s manželkou a iní. Ďalším bratstvom bol Rád sv. Františka, ružencový spolok a iné. Tieto boli tiež vedené františkánmi zo sv. Kataríny. Spomedzi hradišťských horliteľov bola známa Alžbeta Hýbelová, vdova po Hrnčárikovi .

Po rozpustení kláštora františkánov na sv. Kataríne, prichádzajú na výpomoc do Hradišťa, najmä pred väčšími sviatkami, aj okolití farári alebo kaplani. Podľa matrík sa dajú zistiť farári z Brezovej pod Bradlom, Jablonice, Dobrej Vody, Vrboviec, Senice, františkáni z Malaciek a z Trnavy. Často vypomáhal aj tunajší rodák Jozef Töjfölössy, syn organistu. O nábožnosti hradišťských veriacich svedčia aj mnohé sochy, kríže a tri kaplnky. V rokoch 1927 a 1928 tu vydržiavali misie pátri redemptisti z Trenčína a to p. Jozef Grigel a p. Jozef Novák. Misie sa uskutočnili aj v roku 1943. Posledné konal dp. Jozef Havran z Holíča. V novembri 1969, počas slávnosti posviacky novej fary, bola zároveň aj birmovka. Birmovku vykonal osv. pán prepošt novomestský, trnavský dočasný ordinár Dr.

Koncom 18. storočia bol v Hradišti založený Spolok sv. Ruženca. Vždy mal veľa členov a tento spolok zotrváva až podnes. Pred rokom 1910 bol založený Spolok ku cti Srdca Ježišovho a už vyššie spomenutý Rád sv. Františka. Bolo tu i dielo Detinstva Ježišovho. Na birmovky chodievali Hradišťania do Jablonice, do Brezovej ba aj do Osuského. Prvá birmovka, ktorá sa spomína na Hradišti, bola v roku 1830 a vtedy tu birmoval známy svätiaci biskup - bernolákovec Dr.

Začiatky prvého farského chrámu v Hradišti pod Vrátnom sú neznáme. Hoci v literatúre a v prameňoch, z ktorých čerpáme, je viac zmienok o vzniku kostola, sú nejednotné a nepodložené. Nemethy vo svojom diele „Series parochiarum“ píše, že je to „santiqua parochia“, bez udania roku. Komlossy v diele o školstve ostrihomského arcibiskupstva spomína, že v starodávnej obci Hradište bol postavený kostol v roku 1662, na pravom brehu potoka Brezová.

Maďarská monografia o Nitrianskej župe uvádza postavenie kostola na rok 1654. Kronika Rímskokatolíckej školy v Hradišti poznamenáva, že roku 1662 bol kostol zväčšený, a nie postavený. Rukopisné záznamy bývalého farára Ernesta Bokora hovoria, že „....kedy bol kostol postavený, nevieme. Myslím, že v 16. storočí a vždy len na tomto mieste“.

K týmto mienkam rozdielnej povahy, z ktorých najpravdepodobnejšou je mienka bývalého farára Ernesta Bokoru, ako uvidíme neskôr, treba uviesť hodnoverný dátum posvätenia chrámu sv. Martina v Hradišti pod Vrátnom 12. novembra 1631. Kostol vtedy konsekroval veľkovaradínsky biskup Imrich Lössy. Toto dosvedčujú už najstaršie kanonické vizitácie - všetky, bez rozdielu. Ba vizitácia z roku 1703 dokladá, že kostol postavili občania Hradišťa. Farárov Hradišťa poznáme od roku 1633 /viď kapitola hradišťskí kňazi/. No iste tu boli aj skôr.

Po týchto úvodných zprávach o farskom kostole v Hradišti pod Vrátnom chceme poukázať na jeho stavebný sloh a vývoj. Kostol je postavený v severnej časti obce na kopci Háj. Jeho základy, ako i stavebný materiál tvorí „bavorský“ kameň a len z malej časti tehla. Kostol je orientovaný svätyňou na východ. Okolo kostola sa rozkladá od prvopočiatku miestny farský cintorín, ohradený múrom. Tento priestor slúžil v dobách nebezpečenstva aj ako miesto, kde sa obyvateľstvo uchýlilo do bezpečia.

Dnešná stavba svojou formou a pôdorysom predstavuje nielen pôvodnú, najstaršiu stavebnú časť kostola, ale aj neskoršie prístavby. Pri pohľade na stavbu zvonku je najcharakteristickejšou časťou kostola svätyňa trojbokého uzáveru, s jedným zachovalým goticky zaklenutým oknom a s piliermi, dosahujúcimi tri štvrtiny vonkajšieho muriva svätyne. Ostatné priečelia kostola sú takmer hladké, bez zvláštnych architektonických pozoruhodností. Náznaky rýh vytvárajú väčšie polia a spestrujú tak jednotvárnosť vonkajšieho muriva kostolnej lode. Okná novopristavených častí sú jednoduché, novšie, dobové. Hlavné priečelie je jednovežové. Vľavo od veže je otvor so schodišťom na chór.

Pri celkovej charakteristike sa dá povedať, že pôvodný kostol, teda podnes zachovalá svätyňa a pôvodná kostolná loď, vytvárajú obdĺžnikový pôdorys na východnej strane s trojbokým záverom. Neskoršie prístavby sú bez akýchkoľvek slohových zvláštností, s menšími ornamentálnymi prvkami. Najstaršie zachovaná cirkevná vizitácia z roku 1657 zaznamenáva niektoré pozoruhodné skutočnosti, prispievajúce k lepšiemu poznaniu minulosti kostola. Vizitácia hovorí o patrónovi chrámu sv. Martinovi biskupovi a vyznavačovi a o oltári, na ktorom bol na doskách namaľovaný obraz nanebevzatia Panny Márie. V kostole bola kamenná krstiteľnica, vnútri s medenou nádobou. V strede kostola je kríž zahalený čiernym závojom. Kostol má vežu s 2 zvonmi. Vizitácia výslovne poznamenáva: zvony veľké - 2. Takto je pôvodný kostol zachovaný podnes, pravda s vnútornými zmenami.

Strop svätyne je členený na dve klenbové polia. Prvé pole je v závere svätyne, druhé ďalej po výbežky pilierov. Namiesto rebier klenby sú tu vypustené kamene, vytvárajúce ostrú hranu, v priereze vo fome trojuholníka. Tieto stropné hrebienky zbiehajú zo stropného poľa - z jeho stredu - do tretiny svätyne a dodávajú jej tak gotický vzhľad. Po kamenných svorníkoch sú len náznaky uprostred klenbových polí. Takéto riešenie stropu je aj v pôvodnej lodi. /Pomenovanie pôvodná loď uvádzame na rozdiel od novej prístavby, resp. neskoršej prístavby lode/.

Medzi spomínanými už vyčnievajúcimi masívnymi piliermi je pôvodný gotický zaklenutý triumfálny oblúk, oddeľujúci svätyňu od pôvodnej lode. Spomínaný kríž v strede kostola, vo vyššie uvedenej vizitácii Jána Cherley z roku 1657, bol symbolickou výzdobou triumfálneho oblúka. Na rovnom priečnom brvne upnutom medzi bočnými stenami triumfálneho oblúka bol vztýčený kríž, po bokoch so sochami - teda Kalvária. Táto architektúra bola typická pre všetky kostoly tých čias, a nielen v Hradišti, ale aj na okolí, ba temer v celej cirkvi. Miestami je podnes táto výzdoba zachovaná. V hradišťskom kostole sa zachoval už len kríž, ktorý je v súčasnosti v žobráčni kostola a podľa všetkého je to najstaršia pamiatka pôvodného kostola - jeho zariadenia. Pôvodná kostolná loď farského kostola v Hradišti má tiež dvojpoľný klenbový strop, s obdobným riešením ako vo svätyni. Okná svätyne i lode boli gotické. Pri neskorších opravách a prestavbách zanikli ich pôvodné formy. Pri odbornej sondáži Slovenského pamiatkového ústavu Bratislava, vykonanej pracovníkmi ústavu pred výmaľbou kostola, bola táto skutočnosť plne potvrdená. Okná sú domu...

Kostol sv. Martina vo Vrbovom je viac než len historickou pamiatkou. Je svedectvom bohatej histórie mesta, umeleckým klenotom a miestom duchovného rozjímania.

Prvé zmienky o existencii sakrálneho objektu na mieste dnešného Kostola sv. Martina pochádzajú z rokov 1332 až 1337. Predpokladá sa však, že tu stál kostol už omnoho skôr, pravdepodobne najneskôr v 12. storočí. Na sklonku 14. storočia, okolo roku 1397, bol vo Vrbovom postavený nový jednoloďový gotický kostol z kameňa. Táto impozantná stavba však čelila viacerým nešťastiam. Napriek týmto ťažkým skúškam Kostol sv. Martina pretrvával a v 15. storočí dokonca prešiel významným rozšírením. K pôvodnej stavbe bola pristavená severná loď a v 18. storočí veža.

V súčasnosti sa návštevníci môžu kochať nádherným interiérom Kostola sv. Martina. Presbytérium, orientované na východ, je zakončené lunetovou valenou klenbou s bohatou štukovou ornamentálnou výzdobou. Na rozhraní presbytéria a hlavnej lode sa nachádza baroková kazateľnica z konca 17. storočia. Klenbu hlavnej lode zdobí staršia nástenná maľba zobrazujúca svätú trojicu - otca, syna i ducha svätého. Táto maľba dodáva interiéru kostola jedinečnú atmosféru a duchovný rozmer.

Rímskokatolícky kostol Narodenia Panny Márie v Ratkovciach je skvostom sakrálnej architektúry a umeleckého majstrovstva. Táto sakrálna stavba, postavená pôvodne v barokovom slohu v roku 1756, prešla v priebehu rokov viacerými úpravami a prestavbami. Kostol sa do súčasnej podoby rozšíril v roku 1896. Jeho jednoloďový pôdorys má obdĺžnikový tvar s polygonálnym uzáverom. Interiér kostola sa pýši rovným stropom, vstavanou vežou a murovaným orámovaným chórom s organom z roku 1843.

Fasády sú dekorované polkruhovými oblúkovými oknami a v miernom rizalite bosážou. K hlavnému vchodu zo západnej strany prilieha malá predsieň, nazývaná žebračnica. Na jej nárožiach sú zamurované dve ľudové kamenné plastiky z polovice 18. storočia. Sanktuárium kostola, vyvýšené o jeden stupeň a oddelené kovanou mrežou, vytvára pseudorománsky oltár z roku 1896. Ten dopĺňajú plastiky Božieho Srdca Ježišovho a Srdca Panny Márie, ako aj sochy svätého Štefana a svätého Václava. V interiéri lode sa nachádza polychrómovaná drevorezba barokovej Piety z konca 18. storočia. Steny kostola zdobia olejomaľby svätého Jozefa, obraz Trnavskej Panny Márie a olejomaľby krížovej cesty.

V roku 1934 sa v kostole uskutočnili významné stavebno-maliarske práce. Organový chór bol predĺžený a interiér kostola dostal novú maľovku. Nad presbytériom sa objavili štyri kruhové maľby svätcov a v strede lode veľká stropná maľba znázorňujúca “Reč na hore”.

Smelé plány vybudovať v Piešťanoch presnú kópiu cirkevnej pamiatky z čias Veľkej Moravy - kostolíka z areálu veľmožského dvorca na Ducovom, potvrdil pre PNky piešťanský pop, jerej Marek Kundis. Ak sa podarí túto myšlienku zrealizovať, pri výstavbe by sa mali riadiť byzantskými pravidlami sakrálnej architektúry, ktorá sa vyznačuje aj bohatými vnútornými freskami. Pravoslávna cirkev sa na Slovensku spája najmä s misijným pôsobením Cyrila a Metoda v období Veľkej Moravy.

„Kostolec je nám blízky práve kvôli jeho veľkomoravskému pôvodu,“ uvádza Marek Kundis, „ako dokazujú cyrilometodské pamiatky, na 90 percent máme dnes rovnaké bohoslužby, aké sa konali aj v Ducovom na Kostolci.“ Myšlienku postavenia kostolíka spomenul piešťanský pop, ktorý pôsobí aj v Brezovej pod Bradlom, na zasadnutí piešťanskej Mestskej rady v utorok 10. novembra, ktorá prerokovávala jeho žiadosť o prenájom priestorov v mestskom objekte na Kukučínovej ulici. Čo sa týka výstavby nového kostola sú v štádiu hľadania vhodného pozemku.

Pravoslávne chrámy sa riadia prísnymi pravidlami byzantskej sakrálnej architektúry, ktorej kostoly vydržali stáročia. „Aby sme mali predstavu, ako vyzeral Kostolec, Devín a iné veľkomoravské pamiatky, musíme sa pozrieť do Byzancie, odkiaľ prišla misia svätých bratov Cyrila a Metoda. Pre byzantské chrámy platia prísne pravidlá pre architektúru, usporiadanie priestoru a maľby interiéru,“ vysvetľuje Marek Kundis. „Čo sa týka interiéru, napríklad v Kapadokii, dnešné Turecko sú celé mestá aj s kostolmi vytesané do pieskovca. Suché prostredie a žiaden prístup svetla nám zachovali fresky z 11, storočia v pestrých farbách.

Tabuľka: Prehľad významných udalostí v histórii kostola v Trebaticiach

Pre lepšie pochopenie histórie a architektúry kostolov na Slovensku si pozrite nasledujúce video.

Obrázok: Mapa Slovenska s vyznačením Trebatíc a okolitých obcí

tags: #trebatice #kostol #malby