Na brehu Dunajca pod ikonickým vrchom Tri Koruny leží malebná obec Červený Kláštor, ktorá je obľúbeným a vyhľadávaným turistickým cieľom na Zamagurí. Obec je preslávená vďaka splavu Dunajca, prírode, kúpeľom a kláštoru s rovnomenným názvom.
Červený Kláštor
História a vznik Červeného Kláštora
Národná kultúrna pamiatka Kláštor kartuziánov v obci Červený Kláštor patrí medzi najvýznamnejšie pamiatky tohto druhu na Slovensku. Reprezentuje jeden z mála zachovaných príkladov monastickej architektúry kartuziánskej a kamaldulskej rehole. Vďaka polohe v obci Lechnica sa kláštor pôvodne volal Lechnický kláštor. Červený kláštor dostal svoje pomenovanie podľa červenej farby striech kláštorných objektov.
Založenie kláštora pustovníckej rehole kartuziánov potvrdila Spišská kapitula v roku 1319. V roku 1320 dal na jeho postavenie súhlas Karol I. Róbert z Anjou. Červený kláštor, oficiálne Lechnický kláštor, začali budovať pravdepodobne po roku 1320 v katastrálnom území obce Lechnica.
Kláštor ako trest za vraždu
Za vznikom kláštora na Zamagurí stojí krviprelievanie a mocenské boje. Začiatkom 14. storočia sa uchádzali o uhorskú korunu dvaja vážni kandidáti - Karol Róbert z rodu Anjou a Václav z rodu Přemyslovcov.
Napätie medzi oboma rodmi prerástlo až do vraždy Fridricha z rodu Görgeyovcov, ktorú vykonal človek Kokoša Berzevicza a za ktorú musel Kokoš pykať. Súd mu vymeral pokutu 200 hrivien a okrem nej musel Kokoš vykonať kajúcnickú púť do 4 miest, nechať vykonať 4000 zádušných omší a založiť alebo podporiť 6 kláštorov. A tak Kokoš daroval v roku 1319 kartuziánom z Letanoviec obec Lechnica, kde kráľ Karol Róbert Anjou v roku 1320 povolil založenie kláštora.
Kartuziáni a Kamalduli
Rehoľa kartuziánov je rehoľa s prísnymi rehoľnými pravidlami, ktorá sa okrem modlitby, štúdia a práce, intenzívne venuje najmä prepisovaniu kníh. Kartuziáni kláštor postupne budovali, pribudli domčeky pre pátrov, kostol sv. Antona Pustovníka, hospodárske objekty, hospic, nemocnica, mlyn a pustovne. Kláštor sa stal dôležitým cirkevným strediskom na uhorsko-poľskej hranici.
Kartuziáni patrili k najprísnejším reholiam s asketickým spôsobom života. Po opustení kláštora mníchmi, začal upadať. Neskôr mal svetských majiteľov, jedným z nich bol Štefan Thököly.
Vlastníctvo kláštoru prechádzalo rôznymi rodmi, až v roku 1704 odkázal nitriansky biskup Ladislav Maťašovský kláštor kamaldulom, ktorí na Slovensku sídlili v Zoborskom kláštore. Kamalduli sú odnož tzv. Bielych benediktínov s pustovníckym a taktiež prísnym spôsobom života. Kamalduli zrekonštruovali celý areál kláštora. Niektoré objekty prestavali v barokovom štýle a niektoré dobudovali do podoby, ktorú poznáme dodnes.
Kamalduli sa venovali hospodárskej tradícii aj mimo areálu kláštora - obnovili sklárne v Lesnici, pracovali na poliach, venovali sa rybolovu či prevádzkovali mlyn. V kláštore vzniklo aj významné literárno-prekladateľské a jazykovedné centrum. Červený kláštor preslávili najmä dvaja kamaldulskí mnísi - páter Romuald Hadbavný, ktorý sa zaslúžil o preklad Písma svätého do západoslovenského jazyka a fráter Cyprián, všestranne nadaný vedec, ktorý vynikal v oblasti medicíny, farmácie, alchýmie a botaniky, zberateľ liečivých rastlín, ktorý vytvoril Cypriánov Herbár.
Pôvodný kostol sv. Antona Pustovníka nemal podľa tradície kartuziánov vežu, ktorú následne mnísi ku kostolu pristavili. Interiér vyzdobili bohatou štukovou výzdobou a maľovkami od talianskych majstrov. Taktiež boli zrenovované alebo vybudované ďalšie objekty - mníšske domčeky, nádvoria, kamenná kaplnka a záhrada, z ktorej sa neskôr stal kláštorný park.
🏰 Cyprián z Červeného kláštora – lietajúci mních alebo vedec? 🌿✈️
Fráter Cyprián a povesť o lietajúcom mníchovi
Fráter Cyprián údajne vzlietol na lietajúcom stroji z Troch korún nad Červeným kláštorom, čo sa stalo aj námetom literárnych a filmových spracovaní s „Lietajúcim Cypriánom“.
K Červenému kláštoru sa viaže aj povesť o chlapcovi, ktorého nechala žena ležať pred bránami kláštora. Vedela, že sa o neho mnísi dobre postarajú. Dali mu meno Cyprián. Chlapec rástol, bol veľmi rozumný a hladný po vedomostiach. Tak ho mnísi poslali do Levoče k známemu ránhojičovi Hojsovi. Od neho sa naučil všetko potrebné o botanike, liečivých bylinkách, miešal odvary, aby čo najviac pomohol ľuďom. Ako sa raz tak prechádzal po Levoči, do oka mu padla krásna dievčina Agniezska z Poľska.
Cyprián sa po návrate do kláštora stal správcom lekárne, zbieral bylinky, pripravoval lieky a odvary, ale nemohol prestať myslieť na Agniezsku. Raz zbadal na nebi orla a tak dostal nápad - vyrobiť krídla, aby mohol aj on lietať a zaletieť za svojou milou. Po nociach vyrábal tajne krídla, aby ostatní mnísi nevedeli čo plánuje. Po týždňoch práce sa jedného večera vybral na Tri koruny krídla skúsiť. Lietal ponad Dunajec, ponad lúky, polia a vrcholky stromov.
Fráter Cyprián a orol
Na druhý deň sa rozhodol, že zaletí za Agniezskou. Nevedel sa dočkať rána a keď prišiel na vrchol Troch korún prihnali sa mraky. Zletel a smeroval k Tatrám, kde sa z mrakov prihnala búrka. Blýskalo sa a hrmelo. Cyprián už bol takmer pri Morskom oku, keď ho zasiahol blesk a zrazil ho na zem. Zrútil sa do doliny Rybieho potoka a skamenel do tvaru špicatej veže. Ľudia vraveli, že to bol trest, lebo sa v tej dobe neprislúchalo ľuďom lietať. Od tých čias sa skalná veža nazýva Mních.
Tento učený muž bol nielen liečiteľom, ale aj botanikom, ktorý zostavil slávny herbár s 283 rastlinami. Zároveň bol výborným lekárnikom a jeho znalosti liečivých bylín prežili dodnes. Jeho osud však skončil tragicky, pretože podľa jednej verzie ho mnísi za túžbu rovnať sa Bohu uvrhli do kláštornej cely. Podľa inej ho sfúkla prudká víchrica.
Múzeum Červený Kláštor
V areáli kláštora nájdete muzeálnu expozíciu, ubytovacie kapacity, ale aj Krčmu pod lipami z 18. storočia.
Kláštorné múzeum ponúka ucelený pohľad na historicko-stavebnú časť kláštora, život kartuziánskej a kamaldulskej rehole, významné osobnosti, život mníchov a celkovo dejiny a históriu kláštora. K najvýznamnejším exponátom patrí herbár frátra Cypriána z roku 1766, ktorý obsahuje 283 vylisovaných exemplárov. V múzeu nájdete aj zbierku originálnych lekárskych vitrín z 18. storočia, lekárenské váhy a exemplár 1. slovenskej liekopisnej literatúry z roku 1745.
Súčasťou expozície je mníšsky domček, ktorý prezentuje život a prácu kamaldulského mnícha. Archeologická expozícia približuje výsledky výskumov v kláštore a je umiestnená v jednej z pustovní, v pôvodnom domčeku priora.
V areáli múzea nájdete aj dvoje slnečných hodín - prvé na stene budovy kláštora ukazujú čas od piatej hodiny rannej do jednej hodiny popoludní a druhé na fasáde priorského domčeka ukazujú čas od jedenástej hodiny dopoludní po ôsmu hodinu večer. V kláštornom parku nájdete 19 vzácnych starých líp, ktoré boli vyhlásené za chránený areál Pieninské lipy.
Zánik a znovuzrodenie kláštora
V roku 1782 nariadil cisár Jozef II. v rámci svojich reforiem zrušiť viaceré kláštory, medzi nimi i Červený kláštor. A tak kláštor opäť desiatky rokov chátral, kým ho v roku 1820 daroval cisár František I. gréckokatolíckemu biskupstvu v Prešove, kedy začali opäť turbulentné časy a po opätovnom vzmáhaní začal opäť upadať a v roku 1907 vyhorel. V rokoch 1956-1958 sa uskutočnila rozsiahla rekonštrukcia a čiastkovo pokračovala do 80-tych rokov 20. storočia. Múzeum Červený Kláštor vás očarí svojou atmosférou, bohatou históriou a krásnym prostredím Pieninského národného parku.
Aktivity v okolí Červeného Kláštora
Červený Kláštor je moderná a dynamická dedina, pružne reagujúca na výzvy dnešnej doby. V snahe poskytnúť svojim obyvateľom čo najlepšie miesto na život neustále skvalitňuje svoje služby. V roku 2016 nariadením vlády SR č.327/2016 Zb. bola obec Červený Kláštor vyhlásená za kúpeľné miesto, čo zvýšilo jej atraktivitu. Na území obce je riešená statická doprava dvoma parkoviskami vo vlastníctve obce.
V Červenom Kláštore sa koná množstvo podujatí pre deti aj dospelých. Ide o rôzne koncerty, výstavy, divadlo pre deti, ale aj zábavno-náučné programy. Ide napríklad o Otvorenie letnej turistickej sezóny, Zamagurské folklórne slávnosti, koncerty a iné.
V blízkosti kláštora sa nachádza známy minerálny prameň Smerdžonka. Už prví mnísi v tejto oblasti ho v 14. storočí využívali na liečenie. Tunajšia liečivá voda má blahodarné účinky na kožné a dýchacie choroby.
Keď už budete v Červenom Kláštore, určite si nenechajte ujsť jednu z najväčších atrakcií Pienin, teda splav Dunajca na tradičných drevených pltiach. Dozviete sa napríklad informácie o Jánošíkovom skoku cez Dunajec či o skamenených siedmich mníchoch, ktorí vraj tajne navštevovali poľskú mníšku a za trest ich stihol boží hnev.Jedinečnou atrakciou je splav na tradičných drevených pltiach Prielomom Dunajca.
Turistické trasy
V Červenom Kláštore sa napojíte na červenú turistickú značku popri Dunajci až po ústie Lesnického potoka. Odtiaľ modrou turistickou značkou do osady Lesnica, kde sa napojíte na zelenú trasu. Tá vás prevedie okolo Haligovských skál do obce Haligovce. Ďalší nenáročný okruh. Začnete červenou turistickou značkou popri Dunajci až po Lesnicu. Ďalej pokračujete po modrej značke až do sedla Cerla. Odtiaľto budete mať krásne výhľady na Tri Koruny.
Aktivity v okolí Červeného Kláštora
| Aktivity | Popis |
|---|---|
| Turistika | Množstvo turistických trás v Pieninskom národnom parku. |
| Splav Dunajca | Tradičný splav na drevených pltiach. |
| Cykloturistika | Možnosti pre cyklistov v okolí Červeného Kláštora. |
| Kúpele Vyšné Ružbachy | Relax v kúpeľoch vzdialených cca 34 km. |
Splav Dunajca
Ak sa človek vyberie prvýkrát do Pienin, tak asi prvým cieľom budú Tri koruny. Kopec je na poľskej strane, hneď za Dunajcom, cez ktorý vedie lávka z Červeného Kláštora. Hneď za Dunajcom je poľská obec Nižné Šromovce, kde začíname kráčať po žltej značke.
Tri Koruny