Slovenské Vianoce plné tradícií a básničiek

Vianoce sú sviatky pokoja a lásky, čas, na ktorý sa tešia predovšetkým deti. Už od Mikuláša rátajú dni, koľkokrát sa ešte vyspia a príde Ježiško. Slovenské Vianoce sú bohaté na tradície a zvyky, ktoré poznáme od nepamäti. Vianočný čas má rôzne podoby, ale najkrajšia chvíľa prichádza, keď starý otec rozsvieti vianočný stromček, zaznejú tóny Tichej noci, byt vonia ihličím, vanilkovými rožkami, kapustnicou...

Mama zapáli sviečky, všetci si prekroja jabĺčko a oblátky potrú medom.

Vianočné prípravy v škôlke

Čarovné predvianočné obdobie v materskej škole sa spája s vystúpením detí, na ktoré sa poctivo pripravovali. Vianočná nálada, vôňa škorice, klinčekov, orechov a sladkého medu zaplavila materskú školu. Deti s radosťou vykrajovali rôzne tvary z medovníkového cesta a tešili sa z vlastnej práce, keď si vychutnávali sladké dobroty. Medovníčky nám upiekli pani kuchárky v jedálni, za čo im veľmi pekne ďakujeme.

Posledné dni sa niesli v škôlke v duchu Vianoc. S pomocou pani učiteliek deti nacvičili básničky, pesničky aj tančeky a nemohli sa dočkať dňa, keď konečne vystúpia pred svojimi blízkymi.

Dňa 20. 12. 2023 pani učiteľky od rána pripravovali deťom prekvapenie v podobe slávnostného vianočného posedenia pri skutočnom vianočnom stole so samými dobrotami. Na slávnostnom stole sme mali pripravené oblátky s medom, sladké dobroty a, samozrejme, kapustovú polievku a rybu so zemiakovým pyré. Nechýbali ani vianočné koledy či vianočný stromček.

V decembri sme sa rozprávali o zimných športoch. Deti sa opäť nesmierne tešili na dobrého Mikuláša.

Mikulášske posedenie

Dňa 7. 12. 2023 sa konalo v kultúrnom dome v Udiči Mikulášske posedenie pre osamelých obyvateľov obce. Deti predškolskej triedy si pod vedením pani učiteliek pripravili pre týchto občanov program.

List Ježiškovi

Nastal deň, na ktorý sme všetci netrpezlivo čakali. Konečne sme mohli svoje želania napísať na list Ježiškovi, ktorý sme boli odoslať na pošte. Pri odosielaní listu sme nemohli zabudnúť pozdraviť sa, ale aj poprosiť pani poštárku o odoslanie listu a poďakovať jej.

Vianočná kapustnica

Z kapusty, ktorú sme natlačili krátko pred Vianocami, sme uvarili chutnú polievku. S pomocou pani učiteliek deti pridávali do polievky potrebné ingrediencie.

Najlepšia tradičná kapustnica od Milana Očenáša

The best traditional cabbage soup by Milan Očenáš

Vianočné zvyky v Európe

Ako trávia najkrajšie sviatky ľudia v ostatných krajinách Európy?

Rakúsko

Keď rakúske deti otvoria prvé dvierka na adventnom kalendári, je prvý december a začínajú sa Vianoce. Sviatky sa v tejto krajine končia 6. januára s príchodom Troch kráľov. Okná i dvere rakúskych príbytkov zdobia po celý čas smrekové vetvičky, všade rozvoniava vianočné pečivo, perníčky a pečené jablká.

Do hlavného mesta Viedne prichádzajú Vianoce 1. decembra, keď sa otvárajú brány prvých adventných trhov. Najväčší z nich môžeme vidieť na radnici v centre mesta a v Prátri. Viedenčania, no predovšetkým návštevníci mesta, obdivujú jasličky v životnej veľkosti, ulice i námestia voňajú punčom, klobásami, pečenými gaštanmi a vareným vínom, deti sa vozia na starobylom kolotoči s drevenými koníkmi.

Na svätú Barboru, patrónku baníkov, si Rakúšania podľa prastarého zvyku odtrhnú konáriky čerešní s naliatymi pukmi. O tri týždne, teda na Vianoce, krásne rozkvitnú aj konáriky orgovánu či hrušky. Kvety barboriek prispievajú k štedrovečernej nálade a znásobujú šťastie na celý nasledujúci rok. V Dolnom Rakúsku dostáva konárik každý člen rodiny. Dievčatá veria, že čím viac ich barborka kvitne, tým skôr sa vydajú.

V predvečer svätého Mikuláša sa v uliciach rakúskych miest i na dedinách ešte stále ozýva rinčanie čertovských reťazí. Deti po zarecitovaní básničky dostanú nádielku v bohato vyzdobenej čižmičke.

Vianočné stromčeky sa v Rakúsku ozdobujú tradične - farebnými guľami, striebornými a zlatými reťazami. Na Štedrý večer sa za oknami rozžiaria vianočné stromčeky, na balkónoch a v záhradách svietia hlboko do noci pestrofarebné žiarovky. Na schodoch pred domom alebo v snehu blikajú mandarínkové lampičky - otvorom v hornej polovici plodu sa lyžičkou vyberie dužina a dovnútra sa naleje jedlý olej, ktorý sa zapáli.

Rakúšania jedia na Štedrý večer najčastejšie rybu a hydinu. Kurča alebo hus pripravujú tradične, na stole však nechýbajú ani špeciality.

Maďarsko

Na maďarskom vidieku bola v predvianočnom období zvykom tradičná zabíjačka, aby mohol byť sviatočný stôl bohatý. Na Štedrý deň však Maďari dodržiavajú podľa cirkevnej tradície pôst. Rybie mäso sa môže jesť až po polnočnej omši, vlastne až na druhý deň. Cez deň varia šošovicovú polievku, ktorej sa pripisuje symbolická moc - zabezpečiť v nastávajúcom roku aspoň toľko grajciarov, koľko je v polievke šošovíc. K nej jedia zopár kúskov tradičného koláča.

Štedrovečerná večera sa začína hneď po zotmení alebo východom prvej hviezdy, keď sa rodina pri stole pomodlí. Po spoločnej modlitbe hospodár s pohárom nového vína v pravej ruke prednesie svoj prípitok. Tam, kde sa dodržiava klasický rituál, pokropí gazdiná stôl, každú miestnosť v dome i domáce zvieratá svätenou vodou z kostola. Po pol pohári vína dostávajú aj deti.

V maďarských rodinách platí pravidlo "čím menšie deti, tým väčší stromček". vždy rátať a navzájom si budú pomáhať. Výnimku tvoria len dievčatá na vydaj, ktoré si jablká ponechajú. Po Novom roku majú s nimi vyjsť na ulicu a koho prvého uvidia, toho si vezmú za muža.

Podobne ako Slováci, prekrajujú aj Maďari jablká priečne, aby sa ukázala hviezdička alebo krížik. Oblátky s medom a cesnakom veštia dobré zdravie v budúcom roku. Medom a cesnakom obdarí hospodár aj domáce zvieratá.

Na slávnostne prestretom stole nesmie chýbať "halászlé", pikantná rybacia polievka plná kúskov rybieho mäsa. Po nej konzumujú všetci vyprážanú rybu, najčastejšie kapra, so zemiakovým šalátom. To všetko sa patrí zapiť dobrým vínom, podľa možnosti z vlastnej úrody.

Zo sladkých dobrôt sa podávajú makové a orechové záviny, medovníčky a iné drobné pečivo.

V čase vianočnom sa malé vianočné stromčeky objavujú aj na hroboch blízkych na cintorínoch. Na vidieku chodievali voľakedy spievať ľudia vianočné koledy susedom pod okná.

Na polnočnú omšu do kostola príde na Štedrý večer každý, i ten, kto si po celý rok na cirkev ani nespomenul.

Nemecko

Weinachtsmann, teda Vianočný muž, ako nazývajú v Nemecku Mikuláša, sa objavil ešte v stredoveku. Chodieval predovšetkým do škôl, aby odmeňoval dobrých a usilovných žiakov. a neposlušných mal svojho asistenta Knechta Ruprechta (bol akousi obdobou čerta). Alsaské deti strašil Hans Trapp a lotrinské (rovnako ako francúzske) Le Pére Fouettard. Nemecké deti navštevuje aj Frau Berta, stará čarodejnica s obrovskými nohami a železným nosom. Dnešné deti sa jej však už vôbec neboja.

Francúzsko

Vo Francúzsku chodí od 18. storočia Le Pére Noel. Po roku 1870 sa do okolia Paríža presťahovalo veľa Alsasanov a Lotrinčanov. Tí prví priniesli so sebou stromček, tí druhí svätého Mikuláša. V katolíckych rodinách nosil darčeky Ježiško. Okrem toho mal každý región svojho "Mikuláša". V Savojsku sa nazýval Pére Chalende, v Normandii to bol zasa sivovlasý starček Barbassioné.

Voľakedy navštevovala francúzske deti na Silvestra veštica Dame Abonde, ktorá je obľúbená i dnes. Svätý Mikuláš prichádzal k deťom 6. decembra, no začiatkom storočia preložili jeho návštevy na Božie narodenie.

Taliansko

Namiesto svätého Mikuláša chodí v Taliansku žena, ktorá sa volá Befana. Stará veštica neprichádza na sobom záprahu, ale putuje pešo. Vari i preto jej to trvá dlhšie a talianske deti navštevuje až na sviatok Troch kráľov. Poslušné deti sa dočkajú darčekov, neposlušným nasype Befana do pančúch obhorené uhlíky.

Holandsko

V holandskom Amsterdame sa príchod Sinter Klaasa (Mikuláš) svätí už 15. novembra. Pripláva tam loďou z mýtického Španielska. Potom putuje po Holandsku na bielom koni tri týždne v spoločnosti čierneho asistenta Piet Maurea. Načúva za dvermi, nazerá cez komín a až v noci z 5. na 6. decembra necháva deťom darčeky.

Švédsko

Vo Švédsku nazývajú Mikuláša Nisse, čo je zdrobnenina mena Nicolaus. V Škandinávii vyplýva viera v svätého Mikuláša z viery v trollov a trpaslíkov. Aj Nisse bol kedysi trollom a staral sa o stajňu. Potom však prestal nosiť seno a začal nosiť darčeky. Spočiatku bol sivý, chudý a nenápadný, pretože sa musel ukrývať pred ľuďmi. Odkedy však vyrástol, stučnel a líca mu sčervenali, jeho popularita vzrástla.

Belgicko

Belgické deti i dospelí už väčšinu darčekov, ktoré na Slovensku budeme rozdávať na Štedrý večer, dostali. V tejto krajine je totiž zvykom obdarúvať svojich blízkych už 6. decembra - na Mikuláša. Vianoce v Belgicku nie sú takým dôležitým sviatkom ako na Slovensku a predvianočný zhon sa nekoná. Darčekov sa nekupuje veľa, skôr len nejaké drobnosti pre radosť - obrázok, porcelánový hrnček, typické čokoládové pralinky.

Belgičania zvyknú na Štedrý večer po návrate z práce zájsť na dobrú večeru do reštaurácie alebo sa stretnú s rodinou a priateľmi doma. V noci zájdu na polnočnú omšu a po návrate ich doma pod stromčekom čakajú darčeky - ich rozbaľovanie si však väčšina necháva na ráno. Jediným vianočným sviatkom je práve 25. december. V tento deň sa schádzajú celé rodiny na veľkolepej slávnostnej večeri, Belgičania však nemajú typické vianočné jedlo: na stole sú pochúťky, ktoré nechýbajú po celý rok, najmä rôzne morské príšerky a typické mušle.

Chýbať však nesmie typický vianočný zákusok - Buche de Noel (pre frankofónnych Valónov) alebo Kerststronk (pre Flámov). Je to torta plnená a zdobená maslovým krémom, pričom ozdoby majú vianočnú tematiku - na torte vždy nájdeme stromčeky a Ježiška. V rodinách, kde nemajú radi krémové zákusky, podávajú po slávnostnej večeri podobne ozdobenú zmrzlinovú tortu.

Neodmysliteľným symbolom Vianoc v Bruseli je obrovské klzisko na hlavnom námestí Grande Place. V strede námestia žiari vyzdobený vianočný stromček a okolo neho sa korčuľujú stovky detí i dospelých.

Básničky a piesne pre deti

V priebehu roka sa učíme básničky a piesničky, aby sme sa Vám predviedli na besiedkach. Toto je len časť toho, čo už vieme :)

• Rúčky (spievame pri umývaní rúk):
  • Kto chce čisté rúčky mať, musí si ich umývať.
  • Zober mydlo, raz, dva, tri a ručičky namydli.
  • A potom ich do sucha, uteráčik vyšúcha.
• Kľúčik (pri stíšení, nastupovaní):
  • Velikánsky kľúčik mám, ústočká ním zamykám.
  • Urobím si okienko, do okienka kuk a už ani muk.
• Ďakujem (pieseň):
  • Ďakujem Ti Pane Bože, že nás máš tak rád, že sme mohli dneska ráno v zdraví pekne vstať.

Ďalšie básničky a piesne

• Ja som žabka, ty si žabka, my nemáme nič takého, jedna labka, druhá labka, krídielka žiadneho.
• Úva kva kva, úva kva kva, my nemáme nič takého, jedna labka, druhá labka, krídielka žiadneho.
• Veselo do škôlky, veselo zo škôlky, veselo celý deň, máme sa dobre len.
• Skáče žaba po blate, kúpime jej na gate. Na aké, na také, na zelené strakaté.
• Šijem boty do roboty, nemám chleba ani syra, všetko mi to mačka zjedla, urobila tŕŕŕh.
• Pieseň: ZELENINOVÁ POLIEVKA
  • Varím polievočku, pre ocka a pre mamičku.
  • Varím polievočku, aj ja si z nej dám.
  • Mrkva, hrášok, zeleninka, po nej sa nám dobre spinká.
  • Mňam, mňam polievočka, chutná je a fajn.
• Odvezte sa odvezte, bežia autá po ceste.
• PH: KOLO NÁŠHO LESÍKA
  • Kolo nášho lesíka, lesíka, malý ježko narieka, narieka,
  • že si stratil svoje boty, svoje boty, keď šiel tadiaľ do roboty, do roboty.
  • Nenariekaj ježko náš, ježko náš, u nás nové boty máš, boty máš.
  • Lebo ona, lebo on, lebo on, vypichni ho z kola von, z kola von.
• HRA NA ZAJAČIKA
  • Zajačik v jamôčke sedí sám, sedí sám.
  • Úbožiačik, čo je ti, keď nemôžeš skákati? Rýchlo skoč a vyskoč!
• Guľatá som maličká, volajú ma loptička. Skáčem sem, skáčem tam, malé deti zabávam.(Pohybová motivácia)
• Tancovala veverička, až kým vyšla rosa. Odpadla jej podošvička, domov išla bosá.
• Ide, ide vláčik, ide, ide vlak. Poďte milé deti, poďte nasadať.
• KUKULIENKA (ľudová pieseň)
  • Kukulienka, kde si bola, keď tá tuhá zima bola?
  • Hajaja, ku-ku-ku! Sedela som na buku.
  • Sedela som na tom dube, kde Janíčko drevo rúbe.
  • Hajaja, ku-ku-ku! Sedela som na buku.
• NA ZAJAČIKA
  • Šiel zajačik ťapky, ťapky, na trávniček ťapky, ťapky.
  • Skoč zajačik zvesela a hľadaj si priateľa.(pohybová hra)
• Jar k nám prišla do prírody, so všetkými krásami. Slniečko nám jasne svieti, usmieva sa nad nami.
• Zelená sa trávička, vtáča letí z hájička a na lúčke poletuje usilovná včielička.
• Veľkonočné vajíčka chystá naša Anička. Pre Mišíčka, pre Juríčka, pripraví ich do košíčka.(pieseň)
• Prala Hanka, prala hábky, pre takéto veľké bábky. Keď vyprala, vypláchala, na šnúročku povešala.
• Prišiel vietor šepleta, hodil hábky do blata.(pohybová motivácia)
• Ide vláčik ši-ši-ši, odvezie nás k Mariši, od Mariši k Etele, prejde cez dva tunele.
• LIENKA
  • Malá Lenka našla lienku, sedela jej na kolienku.
  • Keď sa Lenka pohnúť chcela, malá lienka uletela.(precvičovanie hlásky „L“)
• LIETADLO
  • Letí, letí lietadlo, čože ho to napadlo? Ďuro daj nám slnka do nového hrnka.
  • Veď mi ti ho dáme, keď sa poihráme.
• ŠIBI-RYBY
  • Šibi-ryby, mastné ryby, kus koláča od korbáča, ešte k tomu groš, už je toho dosť.
• Na Dorku je veľká ponosa, že si strká prsty do nosa. (pohybová motivácia)
• Slniečko už hore vstalo, dobré ráno povedalo. Nazrelo do okienka, kde spí malá Marienka.
• Vstávaj hore, už je dníček, umy očká, líčka, krček. Do šatôčok šup, šup, šup, do školičky cup, cup, cup.(pohybová motivácia)
• TANČEK
  • Tancovala líška s vĺčkom na kopčeku hrboľatom, ako si tak hopsali, chvosty sa im natriasali.
  • Tancovala babka s dedkom, rozsypali cukor s vreckom. Počkaj, počkaj babka stará, ako si to tancovala.
  • Nehnevaj sa milý dedko, pozbierame všetko, všetko.
• PÍLKA
  • Rež, rež, drevo rež, len sa pílkou neporež.
• Básničky pre deti k MDD
  • Fašiangy, Turíce, veľká noc príde, kto nemá kožúška, zima mu bude.
  • Ja nemám, ja nemám, len sa tak trasiem, dajte mi slaninky, nech sa pasiem.
  • Tuto mi nedali, tuto mi dajú, komára zabili, slaninu majú.
  • A tam hore na komíne sedí kocúr na slanine. choďte si ho odohnať a mne kúštik odrezať.
• Na brehu rieky starý strom, pod stromom nachýlený dom. A na domčeku tabuľa taká: Navštívte, prosím, holiča Raka.
• Majster Rak v bielej zástere čaká. Ostrihá zviera, ostrihá vtáka. Účes vám spraví, aký chcete, keď si na stolček zasadnete.
• Dudkovi chochol pristrihne, kukučke chvostík nadvihne, líštičke spraví kadere, zajkovi fúzy preberie. A koho treba, oholí. Každému spraví po vôli.
• Ale raz stala sa vec taká: Navštívil ježko holiča Raka a prosí, vzdychá smutný jež: - Majster Rak, ostrihaj ma tiež.
• Učeš ma , prosím, na hladko. Chcem si nájsť rúče žieňatko. A majster Rak sa do práce pustí.
• Roztvorí veľké nožnice v hrsti a strihá päť hodín aj štvrť, nie a nie vlások odstrihnúť.
• Strihá od stredy do soboty, až celkom ustal od roboty. A o dva týždne vyhlási: - Čo to máš, ježko, za vlasy?
• Kým ťa ostrihám, ostarneš. A ja tiež. Napaprčil sa ježko, skočil zo stolca rezko a na holiča spustí krik: - Akýže si to odborník?
• Ľahko je česať krtka na hladko a sove spraviť lokne pod briadkou, ale skús moje pichliače zostrihnúť na kratšie. Od toho času, veru tak, prestal už strihať majster Rak. (Elena Čepčeková)
• Kom kom kominár
  • Kom kom kominár kedy si sa umýval?
  • Včera večer v sobotu keď som nemal robotu.
• Pec nám spadla
  • Pec nám spadla, pec nám spadla, ktože nám ju postaví.
  • Starý peciar nie je doma a mladý to nespraví.
  • Zavoláme radšej deda, ten má veľké kladivo.
  • Zavoláme kominára ten má veľké kladivo buchne tri krát do komína a už je to hotovo.
• Hrnčiar
  • Ja som hrnčiar, ta si hrnčiar. Klepy-klepy-klepy!
  • Ja som majster, ta si majster, a z hrnca sú črepy!
• Koľko ich bolo?
  • Popoludní v sobotu mali mravce robotu.
  • Piati chodby zametali, štyria drevo ukladali, traja kašu varili, dvaja prácu chválili a ten jeden, čo len stál, vybehol von z mraveniska a Ondríka poštípal.
• Preniesť tovar kúsok cesty, až po váš dom na námestí. Starenka sa pousmeje, mňa ten úsmev v srdci hreje.
• Pec nám spadla
  • Pec nám spadla, pec nám spadla, ktože nám ju postaví.
  • Starý peciar nie je doma a mladý to nespraví.
  • Zavoláme radšej deda, ten má veľké kladivo.
  • Zavoláme na deduška ten má veľké kladivo, pribije tam jeden klinec a už je to hotovo.

Prišla jeseň. Poznáte ľudovú rozprávku Sekerková polievka, všakže? Hladný vojak zaklope na dvere chamtivej stareny a poprosí ju o jedlo. Starena sa vyhovára, že nemá žiadne. Vojak navrhne, že jej ukáže, ako sa varí polievka zo sekery a obaja sa potom môžu z nej najesť. Vloží sekeru do hrnca s vodou a varí. Potom ochutná, akože „naozaj lahodná“, len ešte treba pridať cibuľu, potom zemiak, mrkvu a takto postupne mu všetko starena pridáva do hrnca, on zakaždým ochutná polievku a pochváli ju, až nakoniec vytiahne sekeru a polievku spolu zjedia.

Väčšina detí nikdy neskúšala písať básne a zdá sa im to priam nemožné. Preto, keď im navrhneme písanie poézie, stretneme sa s odmietavým postojom. V takomto prípade je vhodné ponúknuť prvú vetu, buď vašu vlastnú, alebo verš z básne nejakého básnika. Ďalšie verše vytvárajú deti (nezabudnime ich pri každom verši pochváliť a podporiť v pokračovaní) a tak postupne verš po verši vznikne celá báseň. Jedna strofa, druhá, tretia. Keď je báseň hotová, odstránime prvý verš a dieťa ho vymení za svoj vlastný. (S.

tags: #tu #polievku #basnicky #na #vianoce