Turčiansky Svätý Peter je obec na Slovensku v okrese Martin, situovaná približne 30 km od Martina a 50 km od Bratislavy. Obec leží na železničnom koridore spájajúcom západ a východ Slovenska, pričom vzdialenosť k významnému európskemu mestu Viedeň je 95 km.
Najstaršie Osídlenie a Stredovek
Na základe archeologického výskumu, najstaršie osídlenie Turca pochádza zo strednej kamennej doby (2600-2300 pred Kristom), keď sa na západnom úpätí Veľkej Fatry usadil ľud kultúry kanelovanej keramiky. Charakteristickým znakom tohto obdobia bol kameň, z ktorého si vyhotovovali nástroje. Súvislejšie osídlenie Turca poznáme zo strednej bronzovej doby (1500-1250 pred Kr.). Prenikanie Keltov na naše územie popri tokoch riek a ich splynutie s pôvodným obyvateľstvom sformovalo u nás charakteristickú púchovskú kultúru. Nepokojné obdobie sťahovania národov privádza na územie dnešného Slovenska prvých Slovanov; ich príchod je významným medzníkom v dejinách našej vlasti.
Podľa doteraz známych archívnych dokumentov územie Turca patrilo v prvých decéniách 12. storočia už do Uhorska. Po začlenení Turca do rámca ranofeudálneho uhorského štátu panovníci tu nechali v platnosti v podstate starú správu. V dolnom Turci osady okolo územia dnešného Martina sú písomne doložené v 40. až 70. rokoch 13. storočia, aj keď ich osídlenie má starší pôvod. Z prameňov poznáme už z roku 1245 územie kráľovského rybára Uzdu ležiace severne od martinského sídelného priestoru.
Prvá listinná zmienka o Martine sa nachádza až v donácii uhorského panovníka Ladislava IV. z roku 1284, a to opäť pri metácii Jahodník. Pre vznik a vývoj Martina v stredoveku mala významnú úlohu komunikačná poloha. V poslednej štvrtine 13. storočia sa zmenila komunikačná sieť Turca, čo spôsobilo dobudovanie sídelnej štruktúry tohto regiónu, najmä pri strednom a dolnom toku rieky Turiec. Cesta prechádzajúca cez Martin umožňovala v rovinatom teréne pohodlne dosiahnuť most alebo brod v Sučanoch smerom na Liptov, ako aj Priekopu smerom na Žilinu. Práve táto cesta na Sklabiňu prechádzajúca cez osady údolia Jordánu hospodársky pozdvihla Martin.
Prvá písomná správa, ktorá sa priamo dotýka Martina, je donácia magistra Donča z 25. júla 1315 pre farnosť Kostola sv. Martina, ktorej z vlastných majetkov daroval územie Riadku. Martin bol povýšený na mesto 3. októbra 1340, keď mu panovník Karol Róbert udelil mestské privilégium. Originál privilegiálnej listiny nepoznáme, pretože bol zničený roku 1433. Podľa krupinského práva mohli martinskí usadlíci a hostia slobodne si spomedzi spoluobčanov voliť richtára, richtára po uplynutí jeho ročného volebného obdobia mohli zbaviť úradu - nezvoliť ho znovu, mohli si slobodne zvoliť farára, nemuseli prijať takého, ktorý im nevyhovoval, a nikomu sa nemala stať krivda.
Sľubný vývin mesta prerušil vpád husitov do Turčianskej kotliny. Pri spiatočnej ceste z východoslovenských miest, ktoré boli Žigmundovou oporou, husitské vojská vtrhli do Turčianskej kotliny, kde vyplienili mestá Martin, Turany a pravdepodobne i Sučany. Dielo skazy v Martine bolo také, že správa o ňom sa rozšírila i do Poľska a zapísal ju súdobý poľský kronikár Dlugoss. I panovník Žigmund sa v listine, ktorou Martinu znovuudeľoval staré výsady, z 23.
Na čele Martina na základe výsad stál richtár, ktorého volili všetci mešťania. Mestskú radu potom stanovil zvolený richtár a komunita mešťanov. Richtár mesto spravoval, ale aj rozhodoval o sporoch medzi obyvateľmi okrem ťažkých prípadov, ktoré súdil panovník alebo jeho hodnostári. Počet členov rady bol počas storočí kolísavý, najviac však mala 12 členov. V 17. storočí si obyvatelia Martina volili svojho predstaveného v prvú májovú nedeľu každého roka. Pri odovzdávaní funkcie starý richtár odovzdával novému mestskú truhlicu, ktorá slúžila ako archív, a tri pečatidlá. Funkcia martinského richtára bola dobrovoľná a bezplatná. Až 16. novembra 1845 mestské zastupiteľstvo rozhodlo, aby každý, kto vykonáva funkciu pre Martin, mal popri príjme z vlastného zamestnania aj ročný plat.
Už roku 1557 na žiadosť Michala Révaia panovník Ferdinand I. Habsburský potvrdil martinské trhové právo. Prostredníctvom Révaiovcov si obyvatelia Martina vymohli aj rozšírenie jarmokov. Reformácia v 16. storočí čoskoro prenikla i na Slovensko. K rozšíreniu reformácie v Turci prispeli Révaiovci. Prvý vznikol roku 1544 v Martine.
Prvé povinnosti Martinčanov k rodine Révaiovcov boli spísané v urbári zo 17. marca 1637. Urbárska regulácia Márie Terézie bola z právnej stránky vyjadrená najmä v urbárskom edikte z 23. januára 1767. Po urbárskej regulácii sa začalo dlhé obdobie porušovania práv mestečka rodinou Révaiovcov. Vznikali spory, ktoré neraz musela riešiť i Kráľovská miestodržiteľská rada.
Významným hospodárskym činiteľom stredovekých miest boli remeslá. Prvý doložený záznam o kováčovi v Martine máme z roku 1384. V súpise z roku 1557 sa tu spomínajú obuvníci, kováči, zámočník a hrnčiar. Prvý spoločný obuvnícky cech pre Martin a Mošovce máme doložený roku 1551. Podľa súpisu z roku 1790 evidovali v Mošovciach 51, Slovenskom Pravne 34, Turanoch 22, Martine 20 a v Sučanoch 17 remeselníkov.
Na Riadku existovala od roku 1557 latinská škola. Roku 1834 sem preložili z Necpál latinskú seniorátnu školu. Martinčania a obyvatelia Turca sa aktívne zapojili do revolučného diania v rokoch 1848-1849, do vojska sa ich prihlásilo 34. V mestečku sa 31.
Vyvinutá obec je doložená z roku 1323 ako Scenpeter, Zenpeter, Zenthpetur, z roku 1773 ako Szent Péter, Sw. Peter, z roku 1920 ako Svätý Peter, z roku 1948 ako Turčiansky Svätý Peter, v roku 1960 ako Turčiansky Peter, maďarsky Szentpéter, Turócszentpéter, latinsky S. Petrus. Založili ju na územní, ktoré v roku 1309 daroval magister Donč Tomášovi, Dionýzovmu synovi. V roku 1386 patrila synom Pavla zo Záturčia, v 18. storočí Szennesyovcom, v 19. storočí Nyáryovcom. V roku 1784 mala 32 domov a 199 obyvateľov, v roku 1828 mala 22 domov a 203 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom, olejkárstvom a domácim zhotovovaním liečiv. Za I. ČSR bol Turčiansky Peter poľnohospodárskou obcou.
Súčasťou súpisu majetkov sú aj Komárovce. V obci sa nachádza rímsko-katolícky a grecko-katolícky chrám.
Vatikán: Stavba posvätnej megastavby - Kompletný dokumentárny film
Vývoj počtu obyvateľov
K 22.10. v obci žilo 643 obyvateľov - z toho 302 mužov a 341 žien.
| Rok | Počet obyvateľov |
|---|---|
| 1784 | 199 |
| 1828 | 203 |
| 22.10. | 643 |
Dňa 12.2.1914 sa občania Svätého Petra (Turčianskeho Petra) rozhodli pre výstavbu evanjelickej zvonice, nakoľko tunajší rímskokatolícky kňaz odmietol zvonenie pre evanjelikov na pohreboch. Po zbierke evanjelických rodín a štedrých darcov v r.1914 začala firma HLAVAJ z Turčianskeho Svätého Martina (Martin) výstavbu zvonice. Evanjelická zvonica je tehlová stavba, štvorcového pôdorysu s ihlanovou strechou, pokrytou pozinkovaným plechom a ukončenou železným krížom vysokým 1.200 mm.
V r.2001 darovali darovacou zmluvou pozemok na ktorej je zvonica postavená evanjelickej a.v. Sestry Želmíra MALLÁ a Anna ČUCHOROVÁ rod. Na území dnešného administratívneho a hospodárskeho strediska Turca - Martina bolo hallštattské sídlisko, kostolné radové pohrebisko z 11.-13. storočia. Obec s kostolom sv. Martina sa spomína v roku 1264 ako Zenthmarton, neskôr ako Villa Sancti Martini (1284), Zenthmarton (1350), Sanctus Martinus (1353), Zenthmartin (1359), Villa Sancti Martini (1361), Zenthmarton (1391), Szent-Márton Slauice Swaty-Martin (1736), Swatý Martin (1773), Turčiansky Svätý Martin (1920); maďarsky Turócszentmárton, nemecky Turz Skt. Martin, latinsky Martinopolis, S. Martinus. Dnešný názov Martin sa používa od roku 1951.
V roku 1848 ľudové zhromaždenie vyslovilo požiadavku uznať slovenčinu za úradnú reč. V revolúcii sa Martin jednoznačne prihlásil k slovenskému povstaniu. Na zhromaždení 31. 1. 1849 sa k nemu pridalo 1000 dobrovoľníkov. V 2. polovici 19. storočia sa Martin stal strediskom slovenského politického a kultúrneho života. V roku 1861 osnovali a proklamovali Memorandum slovenského národa, v roku 1863 založili Maticu slovenskú a v roku 1867 jedno z troch slovenských gymnázií.
V Martine vznikla SNR, ktorá na svojom zasadnutí 30. 10. 1918 prijala tzv. Martinskú deklaráciu, vyjadrujúcu vôľu slovenského národa žiť v spoločnom štáte s českým národom. Po roku 1918 sa obnovuje činnosť Matice slovenskej. Rozrástol sa obchod, peňažníctvo, školstvo. Počet obyvateľov sa v období predmníchovskej ČSR zdvojnásobil. Od začiatku 20. rokov sa v meste rozvinulo revolučné hnutie nezamestnaných. Po urputných bojoch o prístup do Turca fašisti 21. 9. 1944 Martin obsadili. Oslobodili ho jednotky 1. čs. armádneho zboru v ZSSR a rumunskej armády 11. 4. 1945. Mesto vyznamenali Radom SNP I.
Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 2. V oslianskej farnosti sa už vystriedal značný počet kňazov. Ich zoznam siaha až do začiatku XIV. Takto od roku 1332 až po súčasnosť (r. 2006) pôsobilo v Oslanoch 42 kňazov.
tags: #turciansky #svaty #peter