Turecký pravoslávny chrám Hagia Irene: História a architektúra

Turecko je domovom mnohých historických a architektonicky významných pamiatok. Medzi ne patrí aj Hagia Irene, najstarší kresťanský pravoslávny chrám v Istanbule zo 4. storočia, ktorý sa nachádza na prvom nádvorí paláca Topkapi.

História chrámu Hagia Irene

V Istanbule bolo postavených niekoľko ďalších chrámov podobných Hagii Sofii. Hagia Irene je najstarším kostolom v Istanbule a jediným byzantským kostolom v meste, ktorý nebol prerobený na mešitu.

Ikonická Hagia Sofia v Istanbule vstupuje do novej éry, keď sa začína rozsiahly projekt reštaurovania zameraný na zachovanie jej historickej a štrukturálnej integrity. Hagia Sofia, ktorá bola pôvodne postavená ako grécky ortodoxný chrám v 6. storočí, prešla búrlivou históriou, slúžila ako mešita, múzeum a opäť ako mešita.

Zaujímavé dielo byzantskej architektúry, ktoré môžete poznať aj pod názvami Agia Sofia, Aja Sofia či Chrám Božej múdrosti je jednou z najnavštevovanejších a najvýznamnejších pamiatok Istanbulu aj Turecka. Vedeli ste, že je jedným zo siedmich divov sveta alebo že bol kedysi najväčším kresťanským chrámom na svete?

Ohňovzdorný materiál (prevažne tehly a vápenná malta) a stĺpy, z ktorých je Hagia Sofia postavená, boli prinesené z iných častí Byzantskej ríše. Niektoré prvky boli donesené zo starovekého mesta Heliopolis (Iunu) v Egypte, Efez na území dnešného Turecka či zo Sýrie.

Artemidin chrám v Efeze, ktorý už dnes nestojí, bol jedným zo siedmich divov starovekého sveta. Tam sa zaraďujú aj egyptské pyramídy, Diova socha v Olympii, Semiramidine visuté záhrady v Babylone, mauzóleum v Halikarnasse, Alexandrijský maják a Rodoský kolos.

Hagia Sofia je plná biblických výjavov a kresťanského umenia. Zdobia ju mozaiky, fresky, obrazy a ďalšie biblické prvky. V minulosti ich bolo mnoho zničených a až v roku 1930, keď sa začali vykopávky, sa znova objavili ďalšie starobylé obrazy a fresky. Aj napriek tomu, že Hagia Sofia bola vyhlásená za mešitu, turecké orgány sľubujú zachovanie kresťanského umenia.

Kupola Hagie Sofie je zasadená medzi dve polovičné kupoly a kedysi bola okrúhla. Dnes sa po niekoľkých opravách a stavbách tvar kupoly Hagie Sofie zmenil z okrúhleho na oválny a jej priemer sa zmenil z 31,24 m na 30,86 m. Štyridsať okien po obvode budovy a pod kupolou je zodpovedných za zaujímavý fenomén. Keď cez ne preniká denné svetlo, vytvára sa vnútri Hagie Sofie dojem, že kupola sa vznáša vo vzduchu.

Hagia Sofia sa označovala ako najrýchlejšie postavený chrám -⁠ stavba súčasnej mešity trvala 5 rokov a 10 mesiacov. Na tú dobu to bola rekordne rýchla výstavba.

Hagia Sofia je súčasťou historickej oblasti Istanbulu, ktorá je zapísaná na Zozname svetového dedičstva UNESCO od roku 1985.

Kupola Hagie Sofie, ktorá je symbolom byzantského inžinierstva, čelí hrozbám spôsobeným zemetraseniami, vlhkosťou a zvetrávaním. “Odstránime olovený a cementový materiál, ktorý bol identifikovaný ako hlavná príčina škôd,” vysvetľuje Hasan Fırat Diker, profesor architektúry.

Mramorové dvere sa nachádzajú v hornej južnej galérii a pravdepodobne boli prinesené z inej stavby. Tieto dvere používali členovia synody na vstup a výstup z rokovacej sály. O každej strane týchto dverí sa hovorí, že má symbolický význam -⁠ jedna má reprezentovať nebo a druhá zas peklo.

Reštaurovanie Hagie Sofie je zložitý podnik, ktorý si vyžaduje rovnováhu medzi zachovaním jej historickej autenticity a zabezpečením jej štrukturálnej stability. V Hagii Sofii sa nachádzajú minimálne dva runové nápisy. Predpokladá sa, že ich tam vyryli Vikingovia, ktorí nejakí čas žili aj v dnešnom Turecku. Jeden z nápisov „Haldvan bol tu“ bol objavený až o niekoľko storočí neskôr po jeho vyrytí.Druhý nápis sa nachádza vo výklenku v severnej časti rovnakej galérie ako prvý nápis. Objavili ho v roku 1975, ale nebol publikovaný. Znovuobjavili ho v roku 1988 a interpretovali ako „Ári m(ade)“ alebo „Ári m(ade) runes)“. V roku 2011 ho preskúmala Elena A.

“Naším cieľom je zachovať jedinečné kultúrne dedičstvo Hagie Sofie pre budúce generácie,” hovorí Dr. Mehmet Selim Ökten, člen vedeckého výboru dohliadajúceho na rekonštrukciu. Jeden zo stĺpov Hagie Sofie je známy ako Stĺp prianí alebo Potiaci sa stĺp. Je totiž na dotyk vlhký, pravdepodobne kvôli vlhkosti hromadiacej sa na jeho povrchu.

Kampaň Nových 7 divov sveta, ktorú viedla švajčiarska organizácia New 7 Wonders Foundation medzi rokmi 2001 a 2007, vyhlásila novodobé divy sveta. Chrám Hagia Sofia sa však zaraďuje medzi sedem divov stredovekého sveta.

Pozrieť si ju môžete zvonku aj zvnútra -⁠ hoci je opäť funkčnou moslimskou mešitou, je otvorená pre každého návštevníka. Hagia Sofia je jednou z najnavštevovanejších pamiatok v Turecku -⁠ ročne ju navštívia viac ako 3 milióny ľudí, pričom v roku 2022 si ju prišlo pozrieť až 6,5 milióna návštevníkov.

Bazilika svätého Marka v Benátkach bola tiež inšpirovaná architektúrou Hagie Sofie.

Architektúra

Byzantskú architektúru Hagie Sofie obdivujú milióny návštevníkov.

Kupola Hagie Sofie nebola v roku 537 dobre postavená a chrám nebol stabilný. Kupola bola príliš ťažká, čo oslabilo múry, na ktorých stála, a tie sa začali nakláňať smerom von. Steny sa nakoniec zrútili po zemetrasení v roku 558 a o 5 rokov neskôr bola kupola postavená vyššie s podporou nových stien.

Palác Topkapi je architektonickým majstrovským dielom s obvodovými múrmi dlhými päť kilometrov. Architektonické riešenie je fascinujúcou ukážkou osmanského palácového dizajnu, pre ktorý bola typická séria nádvorí, z ktorých každé slúžilo inému účelu. Do paláca sa vstupuje sériou brán, ktoré vedú návštevníka postupne hlbšie do sveta sultánov. Cisárska brána prechádza do prvého nádvoria, nazývaného tiež Prehliadkové nádvorie, ktoré je najväčšie zo všetkých. Slúžilo ako vonkajší priestor alebo park. Druhé nádvorie, do ktorého sa vstupuje cez Bránu pozdravov, bolo tiež známe ako Nádvorie divanu. Zaujímavé je, že iba sultán a jeho matka mali povolenie vstúpiť do tejto brány na koni, čo podčiarkovalo ich výnimočné postavenie. V druhom nádvorí sa nachádzajú časti paláca, ktoré zabezpečovali jeho fungovanie.

V súčasnosti je palác Topkapi jedným z najvýznamnejších múzeí v Turecku, ktoré každoročne priláka milióny turistov z celého sveta. Návštevníci môžu obdivovať všetky štyri nádvoria paláca a na prvom z nich sa nachádza okrem iného aj Hagia Irene, najstarší kresťanský pravoslávny chrám v Istanbule zo 4. storočia. Druhé ponúka pohľad na administratívne srdce ríše vrátane Komory cisárskej rady.

Pridanie minaretov: 15. - 16.

Chrám svätých Apoštolov

V Istanbule bol postavený aj Chrám svätých Apoštolov (gr. Ἅγιοι Ἀπόστολοι - Agioi Apostoloi, tur. Havariyyun Kilisesi). Prvý kostol svätých Apoštolov v Konštantínopole nechal vybudovať už Konštantín I., neskôr práve tento chrám nechal vybudovať cisár Justinián I. Chrám svätých Apoštolov bol po Hagii Sofii druhý najväčší a najvýznamnejší v meste.

V priebehu storočí bol chrám rozšírený a plnil úlohu miesta odpočinku pre zosnulých cisárov a patriarchov. V 13. storočí bol chrám počas IV. križiackej výpravy vyplienený a poškodený križiakmi. Opráv sa chrám dočkal za vlády Andronika II. Po tom, čo v roku 1453 Turci dobyli Konštantínopol sa chrám na tri roky stal sídlom ekumenického patriarchu.

Prvý Chrám svätých Apoštolov v Konštantínopole nechal na návrší Mesolos postaviť už cisár Konštantín I. Výstavba baziliky bola dokončená za vlády jeho syna Konštantia II. V chráme mali byť uskladnené relikvie dvanástich apoštolov, avšak získať sa podarilo len pozostatky sv. Ondreja, sv. Lukáša a sv. Timoteja.

V 6. storočí dal cisár Justinián I. chrám zrekonštruovať, resp. vystavať nanovo. Architektmi boli tvorcovia Hagie Sofie Anthemios z Trallu a Izidor z Milétu.[1] Chrám sa začal stavať v roku 536 a konsekrovaný bol 28. júna 550. V nasledujúcom období hral chrám dôležitú úlohu v dejinách mesta a Byzantskej ríše. V mauzóleu, ktoré nechal vystavať cisár Justinián I. bývali až do roku 1028[1] pochovávaní byzantskí cisári (vrátane jeho samotného). V chráme sa taktiež uskladňovali ďalšie významné relikvie - najmä východných cirkevných otcov (napr. Jána Zlatoústeho).

V 9. storočí bol chrám po období obrazoborectva renovovaný a rozšírený za vlády Bazila I. Interiér chrámu bol vyzdobený viacerými mozaikami. O podobe chrámu po obnove sa dozvedáme z diela byzantského básnika Konštantína Rodského z 10. storočia. V roku 1204 bol chrám vyplienený počas IV. križiackej výpravy, rabovaniu sa nevyhli ani hroby cisárov. Vzácne relikvie boli odnesené na západ (najmä do Benátok), relikvie Gregora Naziánskeho skončili v Ríme. Chrám bol poničený a začal pustnúť. Po znovuzískaní mesta nechal cisár Michal VIII. v chráme vztýčiť sochu archanjela Michaela. V 14. storočí bol chrám čiastočne zrekonštruovaný za vlády cisára Andronika II.

Po dobytí Konštantínopola Mehmedom II. sa chrám po tom, čo bola moslimami skonfiškovaná Hagia Sofia stal sídlom konštatinopolského patriarchu. V roku 1456 sa však pre chátrajúci stav budovy patriarcha Gennadios II. presťahoval do Chrámu Matky Božej v kláštore Pammakaristos[1] a Mehmed II. nechal chrám zbúrať.

Budova mala pôdorys vpísaného rovnoramenného kríža (t.j. bol to martyrion)[2] s piatimi kupolami nad hlavnou loďou, ramenami, nartexom a átriom.[1] Hlavná kupola bola podľa Prokopia rovnako veľká ako hlavná kupola Hagie Sofie. Architektoniky nešlo o prelomové dielo, viacero riešení bolo staršieho charakteru - t.j. vývojovo menej pokročilé. Svojim vzhľadom bol podobný Bazilike sv. Jána v Efeze.

tags: #turecky #pravoslavny #chram #ajairena