Čas plynie ako voda a roky ubiehajú neuveriteľne rýchlo. Svedčia o tom aj stretnutia spolužiakov, ktorí sa po dlhých rokoch opäť stretávajú, aby si zaspomínali na spoločné školské časy a zhodnotili životné cesty, ktoré prešli.
Spomienky na základnú školu
"Hurá, skončila sa škola!!!" Tak sa pred päťdesiatimi rokmi vytešovali žiaci, deviataci, končiaci v roku 1962 povinnú školskú dochádzku v ZDŠ Skačany. A o 50 rokov - 13. decembra 2012 sa stretávame a tiež sa tešíme, že vidíme svojich spolužiakov. Aj keď pribudol šedivý vlas a niekoľko vrások na tvári, zvítanie bolo dojemné, srdečné a sem tam sa objavila aj slzička. Ale hlavne, že sme zdraví - povzdychli sme si spoločne. Veď niektorí sa pre zdravotné problémy museli ospravedlniť. Dojímavé bolo aj stretnutie s našimi bývalými učiteľmi.
Pán učiteľ Anton Križan nás spoznával ľahšie, lebo bol prítomný na viacerých našich stretávkach. Ale pán učiteľ Rudolf Šúň musel veru loviť v pamäti , aby si nás vybavil takých, ako nás poznal pred 50 rokmi. Žiaľ pán učiteľ Štefan Ondruška sa už stretávky nedožil. Prvé spoločné kroky viedli na cintorín, kde sme si s láskou spomenuli na nášho triedneho pána učiteľa Antona Kližana, pána farára Jozefa Hollého a už zosnulých spolužiakov. Veru už jedenásti sa tejto udalosti nedožili.
Stretnutie s biskupom
Starí známi zo základnej školy v Kamenici nad Cirochou (okr. Humenné) sa stretli znova po 50 rokoch od chvíle, keď školu opustili. Drvivá väčšina má za sebou úspešnú životnú cestu. Najznámejším absolventom ročníka je hlava gréckokatolíckej cirkvi, arcibiskup Ján Babjak (64). Ten si s úsmevom zaspomínal aj na najkurióznejšie poznámky v žiackej knižke.
Do školskej lavice znova zasadol aj arcibiskup Ján Babjak (64). „Veľmi rád som si prišiel sprítomniť chvíle, ktoré boli krásne a ubehli ako sen. Každý čosi v živote dosiahol a mnohí majú rodiny. Ja asi najväčšiu, lebo ňou je celá gréckokatolícka cirkev,“ usmieval sa hodnostár.
Babjak si zaspomínal aj na to, ako v škole patril medzi nezbedníkov. „Bol som tichá voda, ale taká, ktorá brehy myje. Spomínam si, že som mal v triednej knihe záznamy - poškodil múr, rozbil okno, bil sa... Nič som neurobil zámerne, ale niekedy sa dostanete do situácie, že ste vinník, i keď za to nemôžete,” usmieval sa arcibiskup, ktorý si ešte spomenul na situáciu, keď bol zodpovedný za čistotu tabule. „Prišla učiteľka a opýtala sa - Janko, kde je handra? Kde je hubka? Vravím - neviem. Tak mi povedala, Janko, choď na toaletu, trenky dole a očistíš tabuľu. Tak som, samozrejme, išiel do vedľajšej triedy požičať si handru,“ opisoval humorné chvíle v škole cirkevný hodnostár, ktorý po stretnutí v triede celebroval slávnostnú svätú omšu a po nej mali spolužiaci spoločné posedenie.
Takto sa im splnili detské sny:
- Ján Babjak (64), arcibiskup: Mojím plánom bolo ísť na gymnázium a potom sa stať stavbárom. Ale bol som aj miništrant a veľký vplyv na mňa mali kňazi, a keď sa objavila možnosť ísť študovať teológiu, tak som neváhal.
- Mária Hančáková (65): Hrala som hádzanú. Mojím snom bolo stať sa zdravotnou sestrou - a splnilo sa mi to. Celý život som bola pôrodná asistentka. Teším sa z toho.
- Jozef Komarc (64): Nepamätám si, čím som sa chcel stať. Dlhé roky som však pôsobil v Chemkostave ako stavbyvedúci a vedúci montáže oceľových konštrukcií. So svojou kariérou som veľmi spokojný.
- Eva Minichová (64): Športovala som aj tancovala a popritom som sa aj učila. Veľké plány som si robiť nemohla, lebo nás znormalizovali. Ale s tým, čo som dosiahla, som spokojná.
Podobné stretnutie sa konalo aj v Spišských Vlachoch, kde sa stretli absolventi meštianskej školy po 50 rokoch. Z triedy, ktorá mala 38 žiakov, na stretnutie prišlo vyše 30. Štyria už zomreli a ostatní sa ospravedlnili. Vynikajúce bolo aj to, že sa na ňom zúčastnila aj naša vtedajšia triedna učiteľka pani Tischerová (Hindošová). Takpovediac, mnohí sme sa spočiatku po tých 50-tich rokoch ani nepoznali. Každý z prítomných sa však predstavil a pridal krátku informáciu o svojom pôsobení po skončení školy. Po týchto formalitách sme odišli na svätú omšu do malého kostolíka, ktorú slúžil náš spolužiak - Spišský biskup František Tondra. Potom nasledovalo malé občerstvenie v reštaurácii, kde sme si porozprávali o svojich ťažkostiach, ale aj o dobrých chvíľach, ktoré sme prežili. Ako to už u nás Slovákov býva, nechýbal ani spev a tanec.
Ďalšie stretnutia a spomienky
V Dome Xaver v Badíne sa stretli bývalí spolužiaci z bratislavského seminára, ktorí študovali v rokoch 1969 - 1974. Bol to najsilnejší ročník v histórii tohto - vtedy jediného - seminára na Slovensku. Vtedajší predstavení prijali 126 prihlásených. V ročníku boli vtedy aj traja súčasní biskupi, ktorí na stretnutí nechýbali - Mons. Bernard Bober a Mons. Andrej Imrich prijali sviatosť vysviacky v stupni presbyterátu 8. júna 1974 v Dóme sv. Martina v Bratislave, Mons. Tomáš Galis 6.
Ako sa hovorí, hora s horou sa nestretáva, ale človek s človekom áno. Meštiansku školu v Spišských Vlachoch. Stretli sme sa 14. júla a to vďaka iniciátorom, ktorých mená musím spomenúť - Irenka Borodáčová (Kvišová), Anna Sajdáková (Kuľková) a Ján Mindžák.
Oslavy a spomienky na zosnulých
Potom sme sa odobrali do skačianskeho chrámu, kde sme sa pri svätej omši, ktorú celebrovali naši duchovní otcovia Jozef Tomica a Miroslav Kukla, Pánu Bohu poďakovali za prežité roky, vyprosovali si zdravie a pokoj pre nás a naše rodiny, rodičov a učiteľov. V obradnej sieni obce Skačany nás prijal pán starosta Ladislav Struhár a s členkami ZPOZu pripravili príjemný a dojemný program. Nasledoval slávnostný obed. Všetkých pozdravil príhovorom predseda deviatej triedy Marián Kližan. Spomenuli sme si minútou ticha na našich zosnulých spolužiakov a učiteľov a potom sa už rozprúdila debata. A veru bolo sa o čom zhovárať. Kde teraz bývaš? S kým žiješ? Koľko máš detí a vnúčat? Ako si na tom zdravotne? Ako tráviš voľný čas? Tu sme sa spoločne zhodli, že voľného času nadbytok nikto nemá.
Tortu v tvare slniečka, ktorého každý lúč niesol meno jedného spolužiaka nám vytvorila pani Zuzulová, ktorá nám pripravila aj chutný obed a kapustnicu. Ťažko sme sa lúčili, sľúbili sme si, že ak sa dožijeme, stretneme sa znovu po piatich rokoch. J. To bolo ale zvítanie!
Podobné stretnutie sa konalo aj v Prešove, kde sa stretli abiturienti bývalej SVŠ na Ulici Tarasa Ševčenka po 50 rokoch. Začínali v konkatedrále sv. Mikuláša svätou omšou za spolužiakov, ktorí už na stretnutie nemohli prísť fyzicky. Slávnostnú liturgiu celebroval spolužiak, vladyka Ladislav, pražský apoštolský exarcha Gréckokatolíckej cirkvi v Čechách.
Ich fotografie sa v krátkom slede striedali na plátne a všetci nostalgicky spomínali - na mŕtvych kolegov i na tých, ktorí sa spoločných stretnutí nikdy nezúčastňovali a nik nevie, ako vyzerajú dnes. Pribudli kilá, šediny, vrásky, paličky pomocníčky.
Život mnohých zavial ďaleko, niektorí prišli z Francúzska, Anglicka, Nemecka, USA či Kanady. Vysokoškolskí profesori, lekári, právnici, ľudia z oblasti kultúry, vedy, školstva, poľnohospodárstva, cirkevnej hierarchie, i tí, ktorí pracovali vo fabrikách, úradoch, obchodoch - všetci prišli, aby stretli spolužiakov, aby sa podelili o svoje radosti i trápenia, aby spomínali. Neboli dôležité tituly, kariérne rebríčky, hmotné bohatstvo. Zvíťazil záujem jedného o druhého, ochota vypočuť, podľa možností pomôcť - jednoducho človečenstvo.
Tieto stretnutia sú dôkazom toho, že priateľstvá zo školských čias pretrvávajú aj napriek desaťročiam a vzdialenostiam. Sú príležitosťou na spomienky, zdieľanie životných skúseností a uctenie si pamiatky tých, ktorí už medzi nami nie sú.
tags: #ukazte #stretnutie #spoluziakov #po #50 #rokoch