Úplné odpustky pri slávnostnom požehnaní Svätého Otca Urbi et Orbi

V katolíckej cirkvi majú odpustky významnú úlohu pri odpúšťaní časných trestov za hriechy. Tento článok sa zameriava na úplné odpustky, ktoré je možné získať pri slávnostnom požehnaní Svätého Otca Urbi et Orbi, a vysvetľuje podmienky a význam tohto požehnania.

Čo sú odpustky?

„Odpustky sú odpustenie časného trestu pred Bohom za hriechy, ktoré sú už odpustené, čo sa týka viny. Dostane ho náležite pripravený veriaci v Krista za istých a stanovených podmienok pomocou Cirkvi, ktorá ako služobníčka vykúpenia [svojou] mocou rozdáva a aplikuje poklad zadosťučinení Krista a svätých.“

„Odpustky sú čiastočné alebo úplné podľa toho, či oslobodzujú od časného trestu za hriechy čiastočne alebo úplne.“

„Každý veriaci môže odpustky ... získať buď pre seba, alebo aplikovať za zosnulých.“

V skratke: tým, že človek spácha hriech, pripíše sa mu vina, ale aj následok za ňu, teda trest. Ak sme spáchali ťažký hriech (vedome, dobrovoľne a vo vážnej veci), zaslúžime si zaň večný trest (peklo). Ak sme spáchali ľahký hriech, zaslúžime si časný trest (očistec). Boh vo svojom nekonečnom milosrdenstve nám dáva možnosť odpustenia hriechov vo sviatosti zmierenia. No aj vtedy, keď sa nám odpustí hriech, následok (teda trest) zostáva. Síce nie večný (v pekle), ten sa odpúšťa spolu s hriechmi, ale časný (v očistci) zostáva.

Odpustky znamenajú, že sa nám odpúšťajú všetky škody, ktoré sme svojimi hriechmi za svoj život urobili. Čiastočné odpustky znamenajú, že sa jedná o odpustenie niektorých škôd, ktoré sme svojimi hriechmi za svoj život urobili. Závisí to však na našej duchovnej disponovanosti, teda čistote a ochote nášho srdca. Jedna z podmienok na získanie odpustkov je vyhýbať sa aj najmenšiemu hriechu. Boh však vo svojej láske pozerá na ochotu nášho srdca a aj keď máme problémy, pomáha nám ak vidí úprimnú snahu.

Teda aj po tom, ako bola vina hriechu odpustená prostredníctvom rozhrešenia, ostáva odstrániť „dočasný trest“. Dočasný trest znamená, že „ostáva na našom správaní a v našich myšlienkach negatívna stopa, ktorú zanechali hriechy“.

Odpustky sú jedným zo spôsobov, ktorými chce Cirkev podporiť našu slabosť, keď odstráni aj „negatívnu stopu“, ktorú hriechy - nás aj tých druhých - zanechali vo svete, aby sme dokázali uskutočniť hlboké a účinné obrátenie.

„Odpustky nenahrádzajú ťažkú cestu lásky […]; sú skôr pomocou Cirkvi na prospech stále ťažkého diela lásky“.

Túto pomoc Cirkev ponúka, čerpajúc z „pokladu zásluh Krista a svätých“. Keď sa hovorí o „poklade Cirkvi“, vzťahuje sa to práve na toto spoločenstvo lásky, do ktorého sme uvedení vďaka modlitbe za získanie odpustkov. Z tohto spoločenstva môžu tí, čo sú nakazení vírusom, tí, čo ich liečia a tí, čo sa za nich modlia, čerpať istotu, že nie sú sami v boji proti tomuto zlu, v ktorom sa spolu s mnohým utrpením ukazuje aj to, ako mnohí zameriavajú svoje srdcia, mysle i ruky na lásku.

Podmienky získania odpustkov

Medzi podmienky získania odpustkov patrí:

• vzbudiť si úmysel získať odpustky;
• pristúpiť k sviatosti zmierenia;
• vzbudiť si úmysel viac nehrešiť (vylúčiť akúkoľvek pripútanosť k hriechu);
• prijať Telo Kristovo (sv. prijímanie);
• pomodliť sa modlitbu na úmysel Sv. Otca (napríklad Otče náš, Zdravas Mária, Sláva Otcu);
• vykonať určený skutok.

Sú určené dni v roku, v ktoré môžeme získať odpustky. Okrem toho sú výnimočné udalosti, kedy môže Svätý Otec alebo diecézny biskup vyhlásiť možnosť získania plnomocných odpustkov, napr. v jubilejnom roku.

Kto nábožne príjme pápežské požehnanie “Urbi et Orbi”, hoci aj prostredníctvom televízie alebo rozhlasu, môže získať úplné odpustky.

Ak niekto predmet požehnaný pápežom alebo biskupom nábožne používa v deň slávnosti svätých Petra a Pavla, môže získať úplné odpustky.

Význam požehnania

V prvom rade by sme mali rozumieť tomu, čo vlastne znamená výraz požehnanie. Týmto slovom, ktoré pôvodne nie je naše, najčastejšie prekladáme latinské slovo benedictio. Latinské benedicere doslova znamená dobrorečiť, teda nielen „vyprosovať dobro“, ale aj velebiť, oslavovať, vzdávať vďaky.

Slovo požehnávať vo význame, v akom bolo prebraté do slovenčiny, súvisí s nemeckým segnen a latinským signare. Znamená označiť niečo alebo niekoho nejakým znakom, obyčajne krížom, čo bol sprievodný znak udeľovania požehnania vo vzťahu k osobe alebo veci. Výraz benedictio je však širší a len v kontexte s hebrejským beraka sa ukáže jeho skutočný význam. Toto hebrejské slovo znamená dar, čím sa naznačuje obojstranný vzťah: darca a obdarovaný.

Podstata požehnania teda nespočíva v tom, že vyprosujeme dobro pre nejakú osobu alebo označujeme znakom kríža nejaký predmet, ale že vzdávame Bohu vďaku. Každé požehnanie je duchovnou skutočnosťou, ktorá v prvom rade vyjadruje dobrorečenie, zvelebovanie Boha, darcu všetkých dobrých darov, a zároveň je spojené s modlitbou, prosbou o jeho posilu, ochranu, dary potrebné pre nábožný život.

Požehnanie je teda modlitbou, mostom medzi Bohom a človekom. Je dôležité poznamenať, že „požehnanými“ sa nestávajú veci, ale ľudia. Prijímateľom duchovných darov, teda Božej milosti, je vždy len človek. Ak kňaz požehnáva ruženec, v skutočnosti vyprosuje požehnanie pre tých, ktorí sa ho modlia. Ak požehnáva auto, neznamená to, že by sa ono stalo „amuletom“, že by obsiahlo nejakú nadprirodzenú schopnosť, ale v modlitbe požehnania kňaz prosí za tých, ktorí auto používajú. Rovnako je nesprávne hovoriť o „požehnávaní domov“, pretože prijímateľom požehnania nie je stavba, ale rodina, ktorá v nej býva.

Po prvé, ide o vyňatie veci z profánneho používania a jej „zasvätenie“ pre Boha. Napríklad požehnanie liturgického rúcha naznačuje, že tento odev sa bude používať len pri bohoslužbe a na nič iné. Požehnanie nejakého miesta, cintorína alebo parcely, na ktorej má byť postavený kostol, znamená, že na tomto mieste sa už nebude konať nič iné, len pochovávať telá ľudí alebo v chráme sláviť liturgia.

Po druhé, požehnaním získali veci novú orientáciu, sprostredkovali nový pohľad na Boha, tvorcu všetkých vecí.

V kresťanskej teológii sa spájajú dve skutočnosti: To, že aj požehnanie vecí je vždy zamerané na osoby, a to, že aj vec, predmet, nám môže pripomínať skutočnosti, ktoré nás posväcujú. Vychádza z úmyslu a modlitby cirkvi a predovšetkým z pravej viery tých, ktorí tieto predmety používajú.

Účinok požehnaní pramení z modlitby cirkvi, avšak je sčasti závislý od osobnej nábožnosti vysluhovateľa. Prijímateľ požehnania musí byť rovnako duchovne disponovaný pre prijatie Božích darov. Obrazne by sme mohli povedať, že Boh nikomu nič nevnucuje nasilu. Ponúka a dáva tomu, kto je ochotný prijať. A áno, viera je veľmi potrebná.

Je veľmi dôležité uvedomiť si rozdiel medzi sviatosťami a požehnaniami. Sviatosti sú oficiálne úkony cirkvi, ktoré sprostredkujú Božiu milosť, Božie dary. Pôsobia samým ich vykonaním, vyslúžením, a to silou Ježiša Krista, lebo on ich ustanovil a on v nich pôsobí. Cirkev už dávno potvrdila, že účinok sviatostí nie je závislý od osobnej svätosti ich vysluhovateľa. Treba však zdôrazniť, že sviatosti je možné prijať len vo viere. Sväteniny, požehnania, len sprevádzajú prijímanie sviatostí a ich účinok je daný modlitbou cirkvi.

Požehnania v liturgii

Ak ide o veci, na prvom mieste by mali byť požehnávané tie, ktoré súvisia so sviatosťami. Mnohé sväteniny akoby boli doplnkom sviatostí, vidieť to v sprievodných obradoch ich vysluhovania. Napríklad krstu predchádza požehnanie krstnej vody, krstiteľnice, olejov katechumenov i krizmy. Vopred požehnaný olej sa používa aj pri vysluhovaní sviatosti birmovania, pomazania chorých, sviatosti posvätného stavu. Požehnania takto buď pripravujú na prijatie milosti, alebo uspôsobujú na spoluprácu s ňou.

Kňazi požehnávajú svojich veriacich v závere každej svätej omše. V princípe je to silná prosba adresovaná Bohu, aby naplnil svojou milosťou tých, ktorí sa zišli na slávenie Eucharistie alebo inej liturgie.

Okrem požehnaní, ktoré súvisia s vysluhovaním sviatostí, sú aj iné, ktoré sa tradične spájajú s istými sviatkami počas roka a vtedy sa aj udeľujú. Spomenuté požehnanie rodín v domácnostiach sa u nás koná v období Zjavenia Pána, v iných krajinách vo Veľkonočnom období, požehnanie hrdla na spomienku svätého Blažeja, sviec na Hromnice.

Cirkev pozná aj požehnanie budov, ktoré je spojené s ich postavením, napríklad požehnanie novej školy, nemocnice, úradu, pracovných prostriedkov, domu.

Požehnanie domu vyjadruje prosbu o silu, zdravie a ďalšie Božie dary, ktoré sú potrebné pre pokojný a radostný život tých, ktorí v ňom bývajú.

Keďže požehnania (sväteniny) sú úradným pôsobením cirkvi, cirkev má právo rozhodovať aj o ich vysluhovateľovi. Katechizmus Katolíckej cirkvi hovorí, že sväteniny pochádzajú z krstného kňazstva. Teda každý pokrstený je povolaný, aby bol požehnaním a aby požehnával. Preto laici môžu udeľovať niektoré požehnania. Ak nie je prítomný klerik, môžu akolyti, lektori a iní laici na základe krstného kňazstva a s poverením ordinára predsedať tým sláveniam, ktoré sú zostavené pre nich a ktoré výslovne dovoľujú príslušné smernice.

Niektorí veriaci sa spontánne prežehnajú, keď kňaz požehnáva vodu alebo iné predmety a robí znak kríža.

Požehnaný predmet určený na náboženské účely sa má používať zbožne, nábožne. Ak už neslúžia tomu, na čo boli určené, treba ich zničiť tak, aby nedošlo k ich zneucteniu. Ak sa dajú spáliť, treba ich spáliť, ak nie, tak uložiť do požehnanej zeme, napríklad na cintorín. Požehnanú alebo krstnú vodu vyliať na miesto, po ktorom sa nechodí.

Použitie požehnanej vody je symbolom očistenia a pripomenutím krstu. Súčasťou obradu exorcizmu je aj požehnanie vody a soli.

Obsahom modlitby nad jedlom je predovšetkým vyjadrenie vďaky Bohu za dary, ktoré nám vo svojej štedrosti dal. Oslavu Boha a jeho chválu vyjadrujú aj požehnania ostatných vecí, ktoré človek prijíma.

Latinský výraz „Benedictus (es,) Deus“ je vhodnejšie preložiť slovami „Si zvelebený, Bože“ alebo „Dobrorečíme ti, Bože“. Pojem „požehnaný Boh“ by mohol byť použitý, ale len vo význame, že on je blažený sám v sebe, je ten, kto vlastní všetky dary, duchovné i hmotné. Nie však v kontexte vďakyvzdávania (čo napokon znamená grécky pojem eucharistia) za prijaté dary.

Možnosti získania odpustkov

Existujú rôzne úkony a príležitosti, pri ktorých je možné získať odpustky. Nasledujúca tabuľka uvádza niektoré z nich:

Od 1. do 8. novembra môže denne raz získať úplné odpustky, ale len pre duše v očistci, kto navštívi cintorín a tam sa pomodlí za zosnulých. V deň Dušičiek 2. XI. Za návštevu farského kostola možno získať úplné odpustky dva razy v roku: v deň patróna kostola a 2. VIII.

Kto s nábožnou úctou prechováva kríž alebo ruženec alebo škapuliar alebo medailu, môže získať čiastočné odpustky, kedykoľvek týmto predmetom prejaví nejakú vonkajšiu úctu, ak sú tieto predmety požehnané kňazom; ak sú požehnané pápežom alebo biskupom, môže dotyčný získať aj úplné odpustky.

tags: #uplne #odpustky #pri #slavnostnom #pozehnani #svateho